bližšie, kto bol Július Bolfík a prečo si v tento deň spomíname i na Máriu Loyovú. Podrobnejšie sa činnosťou Júliusa Bolfíka zaoberá portál gemerland.sk, ktorého článok od Jána Juhásza využívam i na stránke Maj Gemer.
|
Pred 100 rokmi sa narodil Július Bolfík Jeho životné dielo pozostáva z 539 titulov. Založil Gemerskú vlastivednú spoločnosť, viedol štvrťročník Obzor Gemera. Bol pedagóg, publicista, regionálny historik, školský inšpektor a výborný organizátor. Július Bolfík sa narodil pred 100 rokmi a už 22 rokov nie je medzi nami. Narodil sa 28. januára 1915 v maďarskej dedine Hort neďaleko Hatvanu, v revúckej robotníckej rodine. Jeho otec bol železničiarom, ale o pár rokov sa vrátili na Gemer. Ľudovú školu navštevoval v Muránskej Dlhej Lúke, Mokrej Lúke a Revúcej. Mal päť súrodencov, žili veľmi Po vyhlásení Slovenského národného povstania určili Bolfíka za vojenského veliteľa Ratkovskej a Rákošskej doliny, neskôr bol veliteľom Chryzantéma 10 na úseku Lubeník. Ako učiteľ pôsobil pred vojnou v Ratkovskom Bystrom a v Ratkovej, po vojne stal riaditeľom Štátnej meštianskej školy v Šafárikove (v dnešnej Tornali). Bolfík pochopil, že úlohou učiteľa nie je len vyučovať deti, ale zo školy je potrebné urobiť aj kultúrne centrum obce, všímať si jej historické a etnografické zvláštnosti. V Ratkovej, aj v Tornali sa veľmi aktívne angažoval najmä na kultúrno-osvetovom úseku. V rokoch 1949 až do dôchodku- r. 1977 vykonával funkciu okresného školského inšpektora pre školy I. a II. cyklu najskôr v okrese Šafárikovo a neskôr Rimavská Sobota. Zastával celý rad funkcií. V roku 1966 zakladal Gemersko-malohontskú vlastivednú spoločnosť, ktorá bola jediná svojho druhu v celom štáte. Od roku 1970 vychádza štvrťročne časopis Obzor Gemera, ktorý zakladal tiež on. V časopise publikovali práce nielen z dejín robotníckeho hnutia a KSČ na Gemeri ale z histórie, etnografie, literatúry, pedagogiky, umenia i prírodných vied. |
Zaslúžil sa o vydanie 8 dielov zborníka Vlastivedné štúdia Gemera, štyroch zväzkov Národopisných štúdií Gemera a štyroch zväzkov Literárnych postáv Gemera. Pomáhal šíriť poznatky zo všetkých oblastí spoločenských a prírodných vied, poskytoval školám, kultúrne-osvetovým zariadeniam a spoločenským organizáciám informácie o minulosti a súčasnosti v regióne Gemer-Malohont. Pričinil sa o odhalenie pamätníkov, sôch a pamätných tabúľ, zriadenie pamätných izieb kultúrnych dejateľov Gemera-Malohontu, aj osobností a udalostí odboja. Organizoval konferencie, semináre, prednášky, výmenu skúseností a spoločný výskum s českými a maďarskými vlastivednými inštitúciami, ale spolupracoval aj s Československým rozhlasom. Július Bolfík zomrel po ťažkej chorobe 5. augusta 1993 v Rimavskej Sobote, ale je pochovaný v Rožňave. Žiaľ, spolu s jeho telom „pochovali“ aj jeho zmýšľanie, obetavosť za Gemer, zanikli Obzor Gemera, už len na papieri funguje vlastivedná spoločnosť a okrem Matice slovenskej ako by sme zabudli na bohatú minulosť a dedičstvo Gemera-Malohontu. Autor: Ján Juhász Mária Loyová začínala ako profesorka na gymnáziu v Tisovci
M. Mikitová |
skromne, ale napriek tomu mohol pokračovať vo svojom štúdiu v revúckom gymnáziu a po jeho zrušení ukončil štvrtý ročník v Rožňave. Po ukončení štúdia v Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi v roku 1935 si popri zamestnaní postupne zvyšoval kvalifikáciu na odborného učiteľa pre meštianske školy zo slovenského jazyka, dejepisu a zemepisu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Jeho bohatá publikačná a vedecká činnosť ho doviedla k získaniu titulu PhDr., ktorý obhájil v Prešove. 
Viedol aj edíciu Gemerské vlastivedné pohľady. Vydal 5 pôvodných kníh s historickou tematikou, monografie o J. Bottovi, J. D. 
Mária 
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.