kde krátky čas, v období rokov 1855-1858, pôsobil aj evanjelický farár, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský. Mne samej sa na fare v Rožňavskom Bystrom podarilo napísať rigoróznu prácu, ktorú som úspešne obhájila na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v januári 2017, divadelnú hru „Martin Luther“, ktorú cirkevný zbor stvárnil v rámci podujatia „Solus Deus“ pri príležitosti 500. výročia reformácie a napokon aj úvodnú časť rukopisu suspírií (modlitebných vzdychov) ku nedeliam a sviatkom cirkevného roku, ktorý som neskôr dokončila už na fare v Gemerskej Polome.
Začiatky hneď po príchode do Rožňavského Bystrého napriek tomu ale neboli ľahké. Bolo potrebné rýchlo sa zorientovať a osvojiť si veľa nových poznatkov a zručností ako z oblasti administratívy - tej zborovej ale i seniorátnej, tak i prác okolo fary a priľahlej farskej záhrady. Keďže v cirkevnom zbore chýbal aj kantor, neostávalo mi iné ako „oprášiť“ partitúru a začať ľudí na službách Božích pri speve piesní doprevádzať.
V čase môjho pôsobenia sa zbor pustil do rozsiahlej rekonštrukcie kostola, ktorú sa podarilo zrealizovať predovšetkým vďaka neúnavnej práci sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej. Zároveň bol oltár z kostola odvezený na reštaurovanie do ateliéru v Bratislave. Aj v provizórnych podmienkach sme sa v priestoroch zborovej miestnosti okrem služieb Božích dokázali pravidelne stretávať aj na biblických hodinách, konfirmačnom vyučovaní i detskej besiedke. Za veľký úspech tiež považujem zavedenie vyučovania náboženstva v materskej škole v Rožňavskom Bystrom a vytvorenie webovej stránky zboru. V matkocirkvi i vo filiálke Rakovnica sme na zborovej úrovni tiež organizovali stretnutia žien za účasti zaujímavých hostí, jubilejné konfirmácie, ktoré pre mňa osobne boli takou srdcovou záležitosťou a v neposlednom rade i viaceré evanjelizačné podujatia.
Od 1. januára 2018 som bola zvolená za zborovú farárku v cirkevnom zbore Gemerská Poloma, avšak ostala som i naďalej spätá aj s cirkevným zborom Rožňavské Bystré a filiálkou Rakovnica ako administrátorka zboru. Povinností teda pribudlo aj vzhľadom na to, že po odchode manželov Olejárovcov na študijný pobyt do zahraničia som vyučovala hodiny náboženstva popri Gemerskej Polome aj na školách v Rožňave, avšak svoju službu som vždy vnímala aj popri všetkých náročných povinnostiach ako službu radostnú. S Božou pomocou sa aj napriek v tej dobe už môjmu zhoršenému zdravotnému stavu podarilo aj v tomto cirkevnom zbore zorganizovať niekoľko zaujímavých a veľmi pekných podujatí, akými boli: slávnosť inštalácie zborovej farárky, slávnostné služby Božie so spomienkou na P. K. Hostinského, rómske mládežnícke služby Božie, stretnutia žien, klavírny koncert Šimona Majerníka, zborové dni, zlatá konfirmácia, či zborový výlet do Kežmarku. Moje poďakovanie za pomoc pri realizácii týchto, ale i ďalších podujatí patrí v prvom rade zástupcovi zb. dozorcu Jánovi Očkaikovi.
V rámci svojho pôsobenia na Gemeri mi nedá nespomenúť aj krátku etapu administrovania cirkevného zboru Ochtiná, na ktorý vďaka milým a pohostinným ľuďom budem tiež s láskou spomínať.
Som Pánu Bohu vďačná, že ma službou zvesti evanjelia poslal slúžiť na Gemer, kde som vnímala, že je to priam až bytostne potrebné. Hoci mojím prianím bolo slúžiť zverenými darmi vo svojom povolaní ľuďom na Gemeri i naďalej, zdravotný stav mi to, žiaľ, už dlhšie neumožnil. Modlím sa však, aby sa s Božou pomocou stali z týchto zborov naozaj živé zbory, úprimne hľadajúce pravdy Božieho Slova. Lúčenie nikdy nebýva ľahké. O to ťažšie býva lúčenie s tými, ktorí sú Vám obzvlášť blízki, s ľuďmi, s ktorými človek niečo prežil, s ktorými má vytvorený určitý vzťah – s duchovnou rodinou. S týmito ľuďmi som prežívala chvíle radostné: - pri oslavách narodenín, rôznych posedeniach, konfirmáciách, krstoch a svadbách, ale i chvíle ťažké: - pri chorobách, lúčeniach, i keď sme museli neraz smutne skonštatovať, že nás do chrámu prišlo opäť málo.
Touto cestou mi teda dovoľte úprimne sa ešte raz poďakovať ľuďom v mne zverených cirkevných zboroch za vrúcne prijatie, za všetky modlitby, prejavy tolerancie a vľúdne slová povzbudenia, ktorých sa mi počas môjho tri a pol ročného pôsobenia tu na Gemeri dostávalo.
My všetci sme, milí čitatelia – bratia a sestry, postavení do služby Pánu Bohu i svojim blížnym. Na to nezabúdajme! To nemusí znamenať, že naše poverenie musí byť také výnimočné ako to bolo napríklad u starozmluvného proroka Jeremiáša. Naše poverenie k službe sa môže odohrávať aj v bežnom, každodennom spôsobe života. Je však rovnako podstatné a dôležité. Byť milujúcim partnerom, starostlivým rodičom, zodpovedným pracovníkom, verným priateľom i v pravej viere žijúcim kresťanom – to je úloha naozaj neľahká. Chcem Vás preto, milí veriaci čitatelia, vyzvať k tomu: buďte „ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému.“ (Kol 3,12-13).
S láskou Vaša sestra farárka
ThDr. Zuzana Poláková
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-