streda, 19 január 2011 18:00

Poďme si trošku zaspomínať na krídlach pomyselnej fantázie Doporučený

Napísal(a) admin
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Miroslav ĎurindaJedným z nových autorov článkov, ale i básní, ktorí sa objavili na stránke Maj Gemer v roku 2011 je aj MUDr. Miroslav Ďurinda z Košíc. Keďže je zaradený aj medzi osobnosťami nášho Gemera i v kalendári, povedzeme si niečo bližšie o ňom. Básnik a lekár Miroslav Ďurinda sa narodil 24.7.1932 v Ratkovej. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Revúcej. V rokoch 1951-1957 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Po štúdiu pôsobil ako lekár v Košiciach, na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice, v Železničnej nemocnici a inde. V svojej lekárskej praxi a odborných prednáškach a publikáciach sa zameral hlavne na cievne

mozgové  príhody, sekundárne epilepsie, vertebrogenné  poruchy s neurologickou symptomatológiou, neurologické postihnutia vo vzťahu k chronickému etylizmu. Popri odbornej práci sa venoval básnickej tvorbe, vydal zbierky reflexívnej poézie, zachytávajúce aj spomienky na mladosť a rodný kraj: Okamihy a reflexie (1996), Chvíle a chvíľky (1997), V krivkách pocitov, v priamkach nálad (1998), Verše z medzičasu (1999), Z averzov a reverzov (2001), Na nič nezabúdam (2005). Napísal aj viacero odborných článkov o histórii rodnej Ratkovej a jej osobnostiach. Je držiteľom ministerského vyznamenania „Zaslúžilý pracovník“ a medaile „Za rozvoj mesta Košice“.

Na úvod pre portál KGB pán Ďurinda napísal: V rozpakoch váham, čo ponúknuť seniorom (sám senior). Čo môže osviežiť myseľ, pretepliť dušu? Azda to predsa budú spomienky, v ktorých dokážeme reflektovať odbehnuté pekné, navrátiť milé, preklenúť nepohodu, zbaviť sa  banálnej dotieravej všednosti, zabudnúť aspoň na chvíľu bolesť. Poďme si aspoň trošku zaspomínať na krídlach pomyselnej fantázie.

Letný trh

Nad prísnou diétou

 

Ponúkaš mi už vyblednutý tovar,
zo seba zvyšok, pozdrav, lúčenie;
bolo by kúpiť z tepla, kvetov zopár.
Zdriemli už v senách trávy neverné.

Viem, leto, ideš rozpredávať všetko.
Málo som núkal, váhal nad cenou.
Zabaľ mi pozdrav a zadarmo vietor,
aby ma vypredané bolelo.

Odpusť mi pamäť (žitám bledne slama)
že zabúdam už kvetom na mená.
Ach, motýľ, poďme na strniská sadať.
Hľadám ťa, chvíľka, krása neverná.

***

Zas myslím na ten odložený džbán
z poltárskej či šivetickej hliny.
Aj smutno mi je, nerád odchádzam,
veď iba úlomky z neho ostali mi.

A franforce zo zodraných nohavíc
študentskej lásky cez prázdniny.

Skutočný krčah z vypálenej hliny
(rastlinný motív na bokoch)
prasknutý, ale predsa milý,
nedonesie mi dievča na meniny,
nenaleje burčiak po rokoch.
Pukliny sa už otvorili.
Študenta dočkal dôchodok.

***

Niekedy vravím - zo všetkého bolo,
častejšie vraciam zo snov z čoho niet,
mnohokrát poviem - neskôr, azda, možno -
istejší v neistote. V pokore.

Kiežby bol bezčas kdesi na zastávkach,
popritom v bytí spätný pohyb
(skutočný, nie len pomyslená lávka)
z neista riekol by som: Možbyť

Dal by som priestor najjasnejším vášňam,
A v niekom stíchol navždy v nebytí,
bol šansoniérom v predposledných básňach.
Život by nebol lénom. Prežitím. 
Miro Ďurinda

Pijem čaj, z nevyhnutna trpkú núdzu,
zvyknutý na majstrovo víno.
A dnešnú tému vo všeličom nudnú
niet dôvod láskať ladnou chvíľou. 

K úvahám trápnym s nesladeným čajom
vedie ma dotieravá nechuť.
To obrovské nič, nad ktorým som kráľom
neláka. V tiesni chcem čaj prežuť,
keď s plánmi v nepohode - v duchoprázdne
nič osvietené nenachádzam.
V zámlke posedenia nie sú vábne -
jazyk je v strese, v hrdle skaza -

Nič k radosti, či aspoň lahodnosti
siesta nedá – neprináša.
Keď dušu horkým čajom smutný hostím –
to trónim z postu devianta.

***

To sa len vonku za oknami šerí
a biely kláves vzlykom zahučal,
akoby niekto vkročil naposledy -
tie tiahle tóny clivé zdajú sa.

Akoby haslo rozpálené telo,
tie posplietané trávy neskoré,
akoby kláves niečo nedoriekol -
akoby bežal k nociam na spoveď. 

A ďalší akord ako tichý úder,
musím s ním znova prekračovať čiaru -
krúti sa, topí v najspodnejšom prúde.
Len kroky nazad sa viac nevracajú.

To sa len vonku za oknami šerí
a vo mne ešte ľahko klavír znie.
Akoby smútok liezol po papieri
a odnášal mi túžby bláznivé.

Miro Ďurinda

----------------------------------------

Nad partiou

Naozaj chcem
alebo pohrávam „akoby“ ... ?
Viem, nutkanie, ešte zvádzaš.
Že je to ľahkovážne? –
to nikdy presne nevieme,
človeka nadchne pokušiteľ,
rozosmúti anjel.

Hrajme sa chvíľku, hrajme
na vlastnej šachovnici
a v komsi na linke dôvery.
Meňme ťahy, postavenia.
Rozpozná niekto, uverí,
že ak sa za dámou rozplačem,
ide o vyvrcholenie
v šachovom ťažení?
Nie, už sa nezmocním vlády
,,garde“ varovaním.

Naozaj chcem?
Na skutočné hry ktože mi už naletí? 

Miro Ďurinda
Čítať 3980 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:37
Zverejnené v Osobnosti Gemera
Viac z tejto kategórie: « Pavol Emanuel Dobšinský a jeho zápisky o baníctve v Sirku Pozdrav Slavošovčanom od Márie Jurányiovej z Nového Sadu, pravnučky Pavla Dobšinského »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore