Slávnosť bola impozantná, zúčastnili sa jej nielen miestni cirkevníci, ale i zo susedných cirkví v takom veľkom počte, že sa do nášho veľkého kostola nezmestili. Zvon vyhotovila firma Manoušek v Brne. Stál 20 619 K. K tomuto obnosu prispeli americkí naši bratia s 16 750 korunami a domáci zložili 5 980 K. Zvyšok 2 111 K bol pripojený k zvonovej základine. Zvon váži 310 kg. Nápis jeho je: „Živých vzbúdzam, volám k Bohu, mrtvých sprevádzam k hrobu. Z milodarov bratov amerických i domácich pre ev. cirkev nižnoslanskú v 1921“. Výpis z Kroniky ev. a. v. cirkevného zboru v Nižnej Slanej založenej v roku 1938 farárom Mikulášom Paulínym. (str. 14)
Záver
Prvá svetová vojna bola najväčším vojenským stretom v slovenských dejinách. Hoci na naše územie zasiahli boje len čiastočne, mali mimoriadny dosah na celú generáciu Slovákov. Zo 2 900 000 obyvateľov krajiny narukovalo pod cisárske zástavy 400 000. Nikdy dovtedy a nikdy potom nebojovalo na bojisku spolu naraz toľko obyvateľov dnešného Slovenska. Intenzita bojov a výška vojenských strát ďaleko prekonali akékoľvek iné vojenské udalosti našich dejín. Napriek tomu sa tieto skutočnosti z politických dôvodov v povojnovom období zamlčovali. Celá generácia skromných, pracovitých a statočných mužov sa pomaly vytratila bez toho, aby sa dočkali, že ich bude spoločnosť akceptovať, bez toho, že si niekto vypočuje ich príbeh. Dnes nám z našej bohatej vojenskej tradície zostalo iba niekoľko hrdzavých bajonetov a praciek z opaskov, odznakov a vystrelených nábojníc, ktoré zlodeji vyhrabávajú zo zeme na bývalých bojiskách. A samozrejme vojnové hroby. V jednom z nich, pod dvoma stromami na kraji obce Čabalovce, leží v zemi 6 000 neznámych vojakov. Bez pomníku. Bez slávy...
(KONIEC)
Martin Gallík
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-