Hlavným aktérom filmu bol Tomáš Gonos z Rožňavského Bystrého. Ďalšími účinkujúcimi boli Milan Birka, Zuzana Birková, Ľubica Birková a Lukáš Koltáš. Ostatné menšie, vedľajšie úlohy hrali občania z Rakovnice.
Väčšina filmu sa tvorila v obci Rakovnica. Zábery sú aj z blízkeho okolia, z Lubeníka. Tvorcovia filmu boli: námet, scenár, réžia Roman Fábian, kamera Ivo Miko, Martin Čech, zvuk Juraj Baláž, strih Peter Harum, produkcia Janko Melikant, hudba David Kollar a Peter Katina. Dielo vzniklo za podpory Slovak audiovisual fondu a VŠMU Bratislava. Konzultantmi R. Fábiana boli Prof. Stanislav Párnický a Pavol Fábian.
Na castingu sa zúčastnilo viac ako sto ľudí. O tom, že výber bol úspešný, adekvátny, svedčí aj jeho obsadenie. Už pri prvej návšteve obce si Roman Fábian získal srdcia občanov. Cítil sa tu ako doma. Všetci ho prijali s otvorenou náručou. Hlavným dôvodom bol fakt, že je to náš rodák. Detský vek prežil s otcom Milanom a matkou Emíliou v obci dovtedy, kým sa neodsťahovali. Spomienky na obec, rovesníkov, rodinu i ostatných občanov boli také silné, že ho inšpirovali k tvorbe filmu, ktorý by s rodnou obcou súvisel. Vzhľadom k baníctvu, ktoré v obci dominovalo a koncom 80-tych rokov minulého storočia zaniklo, spojil obec so starým remeslom a mladou generáciou.O čom film pojednáva? Je to príbeh osemnásťročného chlapca, ktorý si hľadá svoje miesto v súčasnom, dnešnom živote. Hlavou mu víria myšlienky, nápady, čo a kde by rád robil. Stavia si mladícky nerozvážne, až nereálne „vzdušné zámky“. Jeho predstavy v ťažko skúšanom kraji bez reálnej perspektívy sa postupne rúcajú. Skúša to, i ono.
Odozva je minimálna, alebo žiadna. Pri hľadaní a skúšaní toho, čo by chcel, má podporu zo strany frajerky, ktorú hrá Zuzana Birková. Aj keď ho má rada vidí, že to čo robí nemá perspektívu. Aj jeho najlepší kamarát, priateľ, v podaní Lukáša Koltáša, sa snaží mu pomôcť. Nedarí sa mu to, lebo Tomáš má svoju víziu a snaží si ju naplniť. Lenže. A tu je to „lenže“. Život je o niečom inom. Ten mu dáva na vedomie, že tadiaľ cesta nevedie.
Osemnásťročnému synovi zasahuje do života otec v podaní Milana Birku. Pracuje, dá sa povedať v poslednej prosperujúcej bani – v Lubeníku. Ponúka mu prácu v bani. Po prvej skúsenosti, pobyte v bani, chlapec, mladík kapituluje a o práci v bani nechce ani počuť. Otec, hrdý na starodávne baníctvo, v ktorom trávi celý život, v rozčúlení vyháňa syna z domu.Situácia sa až natoľko komplikuje, že jeho frajerka odišla pracovať do Prahy, najlepší kamarát do Mladej Boleslavi. A on? Odchádza z domu na jedinom majetku, ktorý bol jeho – motorke.... Otvorený koniec filmu naznačuje: „Ak chceš žiť, prežiť, treba ísť za prácou tam, kde je, a to nielen mimo rodnú obec, ale i štát. Hranice máš otvorené.“ Alebo? Či?
Jednotlivé scény boli temer absolútne realistické, pravdivé, skutočné. Vystihovali to, čo v živote i v obci existuje, praktizuje sa.
Informácie, deje, skutočnosti, prejavy i používanie vulgárnych slov, vzťahy dokreslili súčasné tendencie. Konfrontácia generácií, ich temer nezlučiteľné názory, postoje, myšlienkové pochody ukázali prežívanie mnohých rodín osemnásťročných mladíkov, slečien. Nadmerné očakávania bez možnosti realizácie zmetú mladú generáciu. Ich pripravenosť do života je nedostatočná, chabá.
Film apeluje na všetkých divákov, aby sa zamysleli nad tým, čo je prioritné a nepodstatné. Prax ukazuje, že veľký výber na malom teritóriu nie je. Treba uvažovať v širších súvislostiach.
Výber adeptov na film bol znamenitý. Okrem Lukáša Koltáša, ktorý už má skúsenosti z herectva, všetci ostatní boli začiatočníci. I napriek tomu to zvládli bravúrne.
Film nadchol všetkých divákov. Niektorí prišli preto, aby sa tam videli. Iní boli zvedaví na dielo, jeho tému, spracovanie, dej, obsah. Všetci si našli to, čo chceli, a preto bola všeobecná spokojnosť. A nakoniec bol to prvý hraný film v histórii obce o nás, aj pre nás.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/film/banik{/gallery}
{jcomments on}




























__________________________________________________
Film je pojem, ktorý i dnes znamená veľa. Predstavuje spracovaný dej premietnutý na plátne, prípadne v počítači, televízore. Film má rôzne žánre. My našu pozornosť obrátime na hraný film. A z tejto kategórie vyberáme magisterský. Dom kultúry v Rakovnici zaznamenal po prvýkrát v histórii premietanie magisterského filmu študenta Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Bratislava Romana Fábiana – Ja som baník, kto je viac. Piatok 19. júla 2012 o 20,30 hod. sa celá sála naplnila zvedavcami. Účasť bola taká veľká, že mnohým sa už neušla stolička na sedenie, a tak si film pozreli postojačky. Medzi účastníkmi boli okrem občanov Rakovnice aj občania z Rudnej, Rožňavského Bystrého, Honiec, Štítnika, Rožňavy ... Podľa vekovej kategórie
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-