Využíval sa materiál z prírody, neskôr sa opracovávala koža zvierat. Odborníci hovoria o dvoch základných spôsoboch odievania: ovinovanie tela a prehadzovanie materiálu cez plecia. Od polovice 19. storočia sa kroj začal odlišovať nielen podľa oblastí, ale aj podľa funkcie – kedy sa nosil. Prechod na mestský odev sa uskutočňoval postupne. Chlapi najskôr prestali nosiť krpce, gate, surovicu, širák, potom súkenné nohavice a kožúšok. Polokroj sa nosil už v roku 1873. Najdlhšie sa udržali súkenné nohavice a kožúšok, pre ich praktickosť. Predstavíme si kroj z Muránskej Zdychavy. Konkrétny opis ľudového odevu v polovici 19. stor. podal aj G. Reuss: "Jeho oděv záleží z bílého hrubého súkna, kabanice a nohavice. Dřík otočuje opasok s océlkou, práchnem a nožíkem a žačkóvem. Jeho košelové rukáve jsau cele široké a na hřbtě značne jest košela ukrátená, takže jednau část z něho uzřiti nezakrytau. Obuv jeho záleží z krpcech, které si sám přistrojuje, přičem onucemi cele až po kolená Řemencemi obvinuje nohy. Na hlavě jeho široký kalap vězí. Tak i jeho žena jest jednotně oblečená. Na hlavě stužka vzadu svázaná. Na jabĺčku šatka přes šiju ťahaná a na křížku svázaná jest. Jednotné sukny. Obuv, čižmy anebo boso chodí. Řídějí kapce potřebuje, pro ostrosť kamenu." Spoločne si vysvetlíme rozdiely v ľudovom odievaní v rôznych regiónoch Slovenska. Prednášku uzavrie módna prehliadka, ktorá je určená pre širokú verejnosť, ale najmä laikov a naše ratolesti. Tešíme sa na Vás 13. 7. 2017 o 17:00 hod. v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, vstupné 1,50 EUR.
Mgr. Petra “Hraška“ Oravcová