Tradície (188)
Tradíciu čistenia a otvárania studničiek v Dome tradičnej kultúry Gemera priblížila folklórna skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) M. Ferenczová,
V stredu 19. apríla 2017, aj napriek nepriaznivému počasiu, prišli priaznivci folklorizmu do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalší folklórny večer, aby sa dozvedeli niečo nové o jarných zvykoch a obyčajoch v hornom Gemeri. Diváci mali príležitosť vidieť scénicky spracovanú tradíciu čistenia a otvárania studničiek v podaní folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého i ďalšie spevácko - tanečné čísla.
U nás taká obyčaj: Otváranie studničiek s folklórnou skupinou Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na Betliarskej ul. č. 8 pre priaznivcov folklóru a tradičnej ľudovej kultúry dňa 19. apríla 2017 so začiatkom o 18-ej hodine ďalší folklórny večer zameraný na jarné zvykoslovie a tradície v hornom Gemeri. Po veľkonočných sviatkoch príroda ožíva a postupne sa začínajú aj jarné práce, ktoré sprevádzajú rôzne magické úkony. V Rožňavskom Bystrom bývalo zvykom vyčistiť všetky studničky v chotári, aby voda z nich ľuďom
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v našom regióne
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Ako sa dozvedáme aj prostredníctvom našich spolupracovníkov, v regióne Gemer-Malohont ožili v uplynulý piatok či sobotu ulice obcí i miest fašiangovými maskami. Dnes nás potešil náš neúnavný fotoreportér Peter Poboček, ktorý si zašiel do Ráztočného pri Klenovci, aby nám ukázal svoj fotografický úlovok. Aj tu oslavovali koniec fašiangov. Oslavovali aj v Hnúšti, kde sa v tento deň podieľali súbory pôsobiace pod MsKS, deti z CVČ, žiaci zo základných a stredných škôl v meste, detský domov a mnoho ďalších jednotlivcov.
V GOS začínajú opäť s cyklom podujatí U nás taká obyčaj. Predstaví sa rezbár Pavol Ferdinandy a Folklórny súbor Dubina
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave začína opäť s cyklom podujatí U nás taká obyčaj, na ktorom sa budú v priebehu roka predstavovať rôzne folklórne kolektívy, jednotlivci, tradiční výrobcovia na vybrané témy v rámci kalendárnych a rodinných zvykov. V stredu 22. februára 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera sa predstaví rezbár, výrobca rytmických hudobných nástrojov Pavel Ferdinandy z Revúcej a fašiangovú atmosféru počas večera doplní Folklórny súbor Dubina z Rožňavy.
Jubilejný ples Spoku Gemerčanov pod Vysokými Tatrami aj tentoraz v znamení udržiavania tradícií, zvykov a obyčají
Napísal(a) OV
Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu 11. februára 2017 jubilejný 15. ples Gemerčanov a priateľov Gemera. Ples sa konal v hoteli SATEL v Poprade. Gemerský folklór a tradície predstavili členovia folklórneho súboru STROMÍŠ z Vlachova a ľudová muzika Petra Gecelovského, heligonkári a sólisti folklórného súboru VEPOR z Klenovca.
Fašiangové obdobie, ktoré potrvá do konca februára, pokračuje v regióne Malohont a jeho okolí sprievodmi v maskách, plesmi, divadelnými predstaveniami, koncertom, zimnými turistickými prechodmi aj filmovým festivalom.
Fašiangové sprievody a karneval
Prvý februárový piatok (03.02.) bude patriť Karnevalu na ľade v Hnúšti, ktorého súčasťou budú súťaže, hudba aj občerstvenie a najkrajšie masky budú ocenené.
Päťdesiat rokov družobných stykov medzi mestami Litovel a Revúca
Napísal(a) MG od
Tohto roku si dve družobné mestá, moravská Litovel a slovenská Revúca, pripomínajú 50 rokov od vzniku vzájomnej družby. Keďže v našom Gemeri to okrem Revúčanov zrejme málokto vie, pripomeňme si ju aspoň týmto príspevkom, ktorý sme prevzali z webovej stránky mesta Litovel práve teraz, na začiatku roku. Jeho aktuálnosť je o to väčšia, že 14. januára 2017 sa uskutoční v rámci jubilejného výročia vzniku družby v Revúcej Gemerský ples.
V Jelšave u Coburgovcov vám bol v piatok vianočný jarmok
Napísal(a) Andrea Houšková
V Jelšave vám bol v piatok 16. decembra 2016 vianočný jarmok... a to nie hocikde! Rovno u Coburgovcov v kaštieli! Pri bráne vám do rúk strčili „šoférsky“ punč, čo navarili deti zo školy, o kus ďalej bol ten primátorský - fajnýýý. Po tom by ste už do motora nesadli. Kým ste sa motali pomedzi stánky, kde ste mohli (pozor!) obdivovať prácu a výrobky miestnych (nie nejaké handry), spievali vám do uška vianočné koledy,
Viac...
Vianočné pastorále 2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Vianočné pastorále 2016 sa uskutočnili dňa 10.12.2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote. Organizátori Obec Čierna Lehota, CZ ECAV Čierna Lehota a Mikroregión Štítnická dolina. Vystúpili FSk Lehoťanka, Spevokol Rochovce, Spevokol Ochtiná, ZPOZ Slavošovce, Radostná zvesť, Cirkevný spevokol Slavošovce. Krásne oslavné piesne na chválu Pána Boha.
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami a prináša deťom darčeky a radosť dospelým. Tých najmenších treba občas posmeliť, že ujo Mikuláš je dobrý ujo a netreba sa ho báť, no a tí väčší sa tešia na svoju nádielku sladkostí. V Čiernej Lehote už štvrtý rok Mikuláš rozsvietil 6. 12. 2016 stromček pred kultúrnym domom.
Šva sä stálo v Mokréj Lúke? Po zotmení sa nad Mokrou Lúkou rozjasnilo nebo ohňostrojom
Napísal(a) Andrea Houšková
Zlietli sa tam bosorky z každého konca - na jarmok. Hostili, núkali domácimi koláčmi, kapustnicou i pudingom. Bo Mokrene sú pudžingére. Vyšvácali hostí metlami po riti a nahnali ich o jedenástej do kultúry... Tam vám bola zábava! Najprv Lykovec z Revúcej sa na javisku zvŕtal, potom hrala muzika Miška Šimka a spievali chlapi z Húžvy.
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-