
Výstavy (321)
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria výstavu malieb Henriety Kováčovej s názvom Putujúce duše
Napísal(a) M. Venenyová
Henrieta Kováčová v spolupráci a Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu malieb s názvom Putujúce duše. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 28. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava prezentuje maľby, v ktorých sa spája prozaická abstraktno-figurálna tvorba s portrétom. Autorka výtvarných diel je zameraná na pop-surrealistické diela s príbehmi, ktoré sa môžu dotknúť každého z nás.
„Emócia a myšlienka výtvarného vyjadrenia mojich malieb nie je len o statike postáv či osamelých figúr v neznámom priestore, ale aj v intenzite svetla a hĺbke daného priestoru. Postavy nechávam levitovať vo vlastných snoch a tajomne. Mojou tvorbou sa vinie niť farebnosti, expresie alebo impresie,
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.
Úsmev, ktorý spájal – Najpopulárnejší muž v krajine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa ponúka pre študujúcu mládež i širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. výstavu fotografií dejinných udalosti roku 1968 pod názvom „Alexander Dubček – Úsmev, ktorý spájal“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska, radíme ho medzi slovenských velikánov 20. storočia. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. A v neposlednom rade patrí medzi najznámejšie slovenské osobnosti v Európe i vo svete.
Na leto má Galéria Baníckeho múzea pripravenú výstavu rožňavskej maliarky
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví vo svojej galérii diela rožňavskej autorky Zuzany Čuňovej. Vernisáž výstavy s názvom Vždy sa dá znova vzlietnuť sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 1. júla 2021 o 16:00 h.
Zuzana Čuňová, ktorá je už momentálne v dôchodku, pracovala ako vychovávateľka v mimoškolských zariadeniach. K maľovaniu sa dostala už v detstve na hodinách výtvarnej výchovy, svoj vzťah ku výtvarnému umeniu však prehĺbila až počas jej stredoškolských štúdií, vďaka jej učiteľovi Júliusovi Šimonyimu. Po ukončení štúdia sa naplno venovala rodine a výtvarnému umeniu sa na čas prestala venovať. Neskôr prešla od maliarskeho plátna ku fotografovaniu prírody, ktoré jej bolo neskôr inšpiráciou pre obrazy. Začiatkom roka 2017 navštívila kurz kreslenia v Budapešti a jej umelecké cítenie sa prehlbovalo a rástlo, čoho výsledkom bola medzinárodná výstava naivnej tvorby Naiva Bratislava 2019.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 - Unikátna výstava remeselných produktov z Košického kraja
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS) v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, 2. októbra 2020 za účasti župana Rastislava Trnku sprístupnili celokrajskú výstavu remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020. Podujatie sa konalo s obmedzeným počtom pozvaných a v súlade s aktuálnymi hygienickými opatreniami COVID-19.
Návštevníci si v rámci výstavu môžu pozrieť výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, rohoviny, kraslice, ručne tkané produkty, šperky či domáce bioprodukty z ovocia a z medu.
„Som hrdý na ľudí, ktorí sa aj v súčasnej dobe venujú remeslám, ku ktorým ich viedli možno aj ich predkovia. Výstava je zároveň odrazom toho, koľko zručných majstrov máme v našom kraji.
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
RINK pozýva na výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020
Napísal(a) A. Kleinová
Výrobky umelcov z Košického kraja možno obdivovať v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach od 3. do 30. októbra 2020.
Remeselnícky inkubátor (RINK) Gemer, prvý v Košickom kraji, sa za sedemnásť mesiacov od svojho založenia postupne posúva k naplneniu svojich cieľov. Viacero plánovaných aktivít obmedzili opatrenia v súvislosti s COVID-19, avšak väčšina sa koná v zamýšľanom termíne.
Tento rok si Remeselnícky inkubátor, ktorý funguje pri župnom Gemerskom osvetovom stredisku, okrem iného predsavzal predstaviť širokej verejnosti výrobky a produkty tradičných remesiel súčasných tvorcov. Dedičstvo v podobe remesiel je stále živé a teší sa priazni i v modernej dobe, čo napovedá aj názov podujatia. „V zozname nehmotného dedičstva UNESCO má Slovensko zapísaných niekoľko pokladov, medzi nimi aj drotárstvo, modrotlač či fujaru.
Viac...
Havrany a ich príbuzní otvorili výstavnú sezónu v Revúcej
Napísal(a) MKS
Vernisážou expozície HAVRANY A ICH PRÍBUZNÍ, ktorú si Mestské kultúrne stredisko v Revúcej požičalo z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorili 11. septembra 2020 výstavnú sezónu v tomto okresnom meste na strednom Gemeri. Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedny z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov, zvestovatelia smrti a vojen, zlodejky, hlučné čierne potvory – to všetko (a ešte viac) sú krkavcovité vtáky. Spoznajte s nami ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Táto výstava predstavuje jednotlivé druhy, ktoré u nás hniezdia, a bude istotne vynikajúcou pomôckou i pre školákov a ich pedagógov pri praktickej výučbe.
Rožňavský fotoklub Pix – XL oslavuje výstavou v Baníckom múzeu 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Andrea Gibasová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na jubilejnú výstavu fotoklubu Pix – XL do priestorov Galérie Baníckeho múzea.
Rožňavský Pix-XL fotoklub bol vysnívaný už pred desiatimi rokmi. Písal sa rok 2010 keď traja kamaráti „blúdili“ Silickou planinou. Príroda vždy ponúka „niečo krásne“ a myšlienka vytvorenia klubu sa sformovala práve tu niekde medzi škrapmi krasu.
„Fotografia je pre nás každodennou súčasťou, no zároveň niečím výnimočným, aj preto klubové narodeniny oslavujeme spoločnou výstavou. Klubová jubilejná výstava je rozmanitá žánrovo aj tematicky, veď spoločne vystavujú viacerí členovia, ktorých uplynulý čas inšpiroval tvoriť rôzne fotografie no zároveň ich fotografia spája,“
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Gustáv Reuss – 205. výročie narodenia
4. január – Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf.
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, ktorej originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Peter Kellner-Hostinský – 200. výročie narodenia
6. január – Peter Kellner-Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma – 10.8.1873 Rimavská Sobota) – spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor.
Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval s Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Bohatá a všestranná je jeho publikačná činnosť, uverejňoval básne, prózu a drámu, historické a vedecké články. Napísal rozsiahle vedecké rozpravy a štúdie z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Jeho menom je pomenovaná ZŠ v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Polome, kde od roku 1996 prebieha súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku. MM-
Elena Dubnická – 35. výročia úmrtia
7. január – Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.
V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF UK v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) – o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov. MM-
Július Rudnay – 145. výročie narodenia
9. január – Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec – 4.1.1957 Budapešť) – maliar, grafik, výtvarný pedagóg.
Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti. Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách. MM-
Ľudovít Skalník – 240. výročie narodenia
19. január – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. Ako hudobník sa angažoval v oblasti kompozičnej a aj interpretačnej, predovšetkým ako organista, ale zúčastňoval sa aj mnohých sólových a komorných hudobných produkcií, čo napokon vyplynulo z jeho poslania učiteľa hudby. Ako organizátor hudobného života Gemera participoval významnou mierou na tvorbe hudobného repertoáru nielen Rožňavy a Jasova, ale aj okolitých kostolov regiónu, ktoré patrili do okruhu hudobnej siete tejto oblasti. V rámci Gemera reprezentuje jednu z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov a v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku patrí jeho tvorba k vrcholom kvality autorov regionálneho významu. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista. MM-
Jozef Škultéty – 75. výročie úmrtia
19. január – Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.01.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor.
Aktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863 – 1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867 – 1969 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-
Karol Salva – 110. výročie úmrtia
21. január – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – kníhtlačiar, pedagóg, národný pracovník.
V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave. Potom pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej i ako učiteľ organizoval slovenské ochotnícke divadlo. Potom odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a v r. 1888 na radu I. B. Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 tisíc výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, aj početné časopisy, ktoré boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. V r. 1909 odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi, pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande. -MM-
Pavol Bilnica – 250. výročie narodenia
23. január – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – cirkevný hodnostár, pedagóg.
Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých spolužiakov, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol výborný štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-
Daniel Sinapius-Horčička – 335. výročie úmrtia
27. január – Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany – 27.1.1688 Levoča) – barokový spisovateľ, učiteľ, kazateľ.
Po štúdiu na wittenberskej univerzite bol v rokoch 1663 – 1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy. Potom pôsobil ako ev. kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. V r. 1683 ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk, vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a používa slovenské jazykové prostriedky. Niekoľkými modlitbami významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum, preložil Komenského dielo Orbis pictus. Významné sú jeho diela – Neo-forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678) – svetský výber 534 sentencií, prísloví, porekadiel a pranostík v slovenčine (češtine) a latinskom preklade (mnohé sú dosiaľ používané) a katechizmus Perlička dítek božích (1683). -MM-
Ladislav Herényi – 100. výročie narodenia
30. január – Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke. Patril k zakladateľom rožňavskej jaskyniarskej skupiny Speleo Rožňava, ktorá za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine – Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne, kde je na jeho počesť jeho menom pomenovaná sieň ako Herényiho sieň, ktorá patrí medzi najkrajšie časti jaskyne a je charakteristická bohatou brčkovou výzdobou. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964 a prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Bol aj autorom odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. V roku 1973 in memoriam získal najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. -MM-
Karol Viest – 120. výročie úmrtia
30. január – Karol Viest (19. alebo 28. 6.1844 Revúca – 30.1.1903 Myjava) – učiteľ, osvetový pracovník.
Základné vzdelanie získal v Revúcej. Do gymnázií chodil v Těšíne, v Kežmarku a v Prešove, kde r. 1865 maturoval. V tom istom roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po troch rokoch sa stal sa pomocným učiteľom revúckeho gymnázia. Po ročnom účinkovaní na gymnáziu odišiel dokončiť štúdiá teológie a histórie na erlangenskú univerzitu do Nemecka. Po návrate, v roku 1870, pokračoval ako profesor matematiky a dejepisu na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil až do jeho násilného zrušenia, súčasne ako učiteľ počtov v dievčenskom vychovávacom ústave. Potom odišiel za učiteľa do Myjavy, kde založil školskú knižnicu, ktorá slúžila aj verejnosti. Ako referent pre školské záležitosti vypracoval učebné plány pre ev. ľudové školy v nitrianskom senioráte a zaviedol nové vyučovacie predmety (gramatika, história, fyzika). Bol známy svojou spolkovou činnosťou, zaoberal sa ovocinárstvom, založil mestskú štepnicu, bol hospodár pytlikárskeho spolku a spoluzakladateľ a funkcionár hasičského spolku v Myjave. -MM-