Židovská komunita na východnom Slovensku do roku 1918 – Prednáška Mgr. Martina Hajduka, PhD.
Napísal(a) M. VenenyováRožňava, 13.03.2023 – „Tí, ktorí (ne)prežili“ – Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť prednášku s názvom Židovská komunita na východnom Slovensku do roku 1918. Prednáška sa uskutoční dňa 21. 03. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
„V súčasnosti môžeme dejiny židovskej komunity na Slovensku označiť za pomerne živú tému. Dokladá to nielen výučba dejín Židov na slovenských univerzitách, ale napríklad aj usporadúvanie rozličných vedeckých konferencií či neutíchajúca publikačná činnosť profesionálnych, resp. amatérskych historikov. Cieľom prednášky je preto širokej verejnosti priblížiť dejinný vývoj uvedenej menšiny, a to predovšetkým na území dnešného východného Slovenska, ktoré bolo do roku 1918 integrálnou súčasťou uhorského štátu,“ uviedol prednášajúci Mgr. Martin Hajduk, PhD., kurátor histórie Baníckeho múzea v Rožňave.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa budú konať 15. marca 2023 (streda) dve podujatia prezentujúce významnú osobnosť a nárečia Gemera-Malohontu. Od 9.00 do 10.30 hod. sa uskutoční beseda: „Štefan Tóbik a gemerské nárečia“. O 14.30 hod. bude vernisáž výstavy: „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“. Výstavu a besedu pripravila profesorka Júlia Dudášová z Prešovskej univerzity v Prešove. Výstava potrvá do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea pozýva v marci záujemcov a priateľov gemersko-malohontských nárečí a regionálnej kultúry na dve podujatia. V rámci aktivity „Marec – mesiac knihy“ prostredníctvom nich predstaví významnú osobnosť Gemera-Malohontu, jazykovedca, profesora Štefana Tóbika a jeho 5-zväzkové dielo: Gemerské nárečia.
Predmet mesiaca marec 2023 * AJ METEOROLOGICKÉ MERANIA Z ROKU 1724
Napísal(a) I. KrnáčováPredmetom mesiaca marec je kniha prírodovedných a medicínskych výskumov z roku 1724. Historickú tlač z knižnice múzea prezentujeme v originálnom pôvodnom vydaní v nemeckom jazyku. Kniha je vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea aj tento rok prezentuje v marci zaujímavý knižný titul. V rámci podujatia Marec – mesiac knihy od 1. do 31 marca 2023 verejnosti predstaví originálne pôvodné vydanie zbierky vedeckých výskumov z roku 1724: „Sammlung Von Natur = und Medicin, Wie auch hierzu gehörigen Kunst- und Literatur-Geschichten, so sich An 1724... in Schlesien und andern Ländern begeben...“ (Zbierka prírodovedných a medicínskych výskumov, a tiež k nim patriacich historických skutočností z umenia a literatúry, ktoré boli realizované v roku 1724... v Sliezsku a v iných krajinách...) Výskumy zahŕňali predovšetkým meteorologické merania, teda počasie, poveternosť a ďalšie iné skutočnosti (definované na titulnom liste), a to všetko v možných vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Výstava Rozmanitý svet húb v galérii Mestského múzea v Jelšave
Napísal(a) T. StrelkováMestské múzeum Jelšava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na vernisáž výstavy Rozmanitý svet húb, ktorá sa uskutoční 9. marca 2023 (štvrtok) o 16. 00 v galérii Mestského múzea.
Hosťom podujatia bude p. Viktor Baláž – hubársky nadšenec a fotograf.
Výstavu si môžete pozrieť v čase otváracích hodín múzea (utorok – sobota). Potrvá do 3. júna 2023.
Dobrovoľní hasiči zo štyroch krajín sa opäť stretli v maďarskom Tótkomlóši
Napísal(a) G. JakubecováPo troch rokoch, ktoré poznačila pandémia, sa v Tótkomlóši (HU) v sobotu 4. marca 2023 stretli dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku, srbského Horgoša, zo slovenskej Jelšavy a z maďarského Tótkomlóša na výročnej členskej schôdzi.
Počas oficiálnej časti sme si vypočuli:
hodnotiacu správu za uplynulé obdobie,
správu o hospodárení,
správu revíznej komisie,
plán práce na rok 2023.
Po správach nadišiel čas aj na oceňovanie. Boli odovzdané medaily pri príležitosti životných jubileí, za odslúžené roky a za zásahovú činnosť.
Od Ameriky po Japonsko. Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. KerényiRimavská Sobota, 1. 3. 2023 - Dňa 9. marca 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prezentácia katalógu „Od Ameriky po Japonsko. Slávni cestovatelia, exotické zbierky“. Katalóg vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2022 z verejných zdrojov KULTMINOR - Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dvojjazyčný slovensko-maďarský katalóg verejnosti predstaví autorka – Éva Kerényi, historička Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou prezentácie bude aj predaj katalógu, ktorého cena je 4 eurá. Podujatie sa uskutoční v slovenskom a maďarskom jazyku.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa aj vďaka založeniu múzea v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov pochádzajúci z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií druhej polovice 19. storočia a prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zamerali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre Gemer-Malohont,
Marec – Mesiac knihy * Svet okolo vás prestane existovať
Napísal(a) T. BachňákováBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom období jarných prázdnin pre školákov a rodiny s deťmi zaujímavú vzdelávaciu aktivitu s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky.
Podujatie bude zamerané na prednášku s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky, v rámci ktorej múzejná pedagogička Mgr. Brigita Nagyová predstaví školákom vlka dravého, ako živočícha, prirodzeného predátora, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a zaslúži si našu pozornosť a ochranu. Vzdelávanie doplní krížovka a kvíz na tému ,,Aký si znalec vlkov?“ Pre účastníkov aktivity budú pripravené omaľovánky a puzzle s vlčou tematikou. Spestrením podujatia je aj možnosť vyrobiť si vlastný odznak s vlkom.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Gemerskej Vsi využili ponuku Hlavnej banskej správy Prievidza na školenie
Napísal(a) G. JakubecováDobrovoľní hasiči z Jelšavy a z Gemerskej Vsi sa školili dňa 26. 02. 2023. Využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Školenie absolvovalo 9 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 5 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní je potrebné odovzdať pred zaškolením.
Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu.
Rozvoj nových technológií a digitálna éra prinášajú nové výzvy aj Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. BachňákováGemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala koncom roka 2022 finančné prostriedky prostredníctvom projektu „Zázraky techniky v knižnici“, zameraného na rozvoj kreativity, základy robotiky a programovania pre deti a mládež.
„Naša knižnica sa zapojila do výzvy predsedu vlády Slovenskej republiky Podpora aktivít zameraných na popularizáciu vedy a inovatívnych prístupov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Cieľom realizácie projektu je hravou formou a netradičnými modelmi učenia sa získavať nové informácie z oblasti automatizácie, robotiky, 3D modelovania a nových technológií na názorných príkladoch. Projekt je rozdelený na dve časti – informačno-vzdelávacie aktivity a tvorivé workshopy,“ dodala Kyselová.
Viac...
Náučno-vzdelávací seminár pre študentov k výstave Tí, ktorí (ne)prežili
Napísal(a) M. Venenyová,,Prečo oni?“
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove predstavilo výstavu pod názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Výstava je zameraná na tematiku holokaustu v našich dejinách, obohatená o dobové poznatky rožňavskej židovskej komunity.
Jedným z našich sprievodných podujatí k autentickej výstave je zážitkový seminár určený pre študentov SŠ v rozsahu 45 – 90 min. Študentov čakajú tematické skupinové i individuálne aktivity, diskusie smerované k uchopeniu problematiky holokaustu, antisemitizmu... Okrem iného študenti môžu priamo nahliadnuť počas seminára do repliky deportačného vozňa, rovnako ako spoznať príbehy preživších žien a dievčat z východného Slovenska, ktoré boli prevezené do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.
Vyhodnotenie súťaže: Fašiangy na Gemeri a Malohonte 2023
Napísal(a) A. CvachováJelšavskí hasiči bilancovali na výročnej členskej schôdzi
Napísal(a) G. JakubecováV sobotu 18. februára 2023 na Hasičskej zbrojnici členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave bilancovali rok 2022. Predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA otvoril výročnú členskú schôdzu a privítal na nej primátora MVDr. Milana Kolesára. Zápisom z výročnej členskej schôdze bola poverená Gabriela Jakubecová. Predseda DHZ podal návrh na nasledovných členov do návrhovej komisie: predseda: Gabriela Jakubecová, členovia: Miroslav Kováč, Lucia Bábelová. Navrhovaní členovia komisie boli jednohlasne zvolení. Predsedníčka návrhovej komisie Gabriela Jakubecová predniesla návrh na prijatie za člena zboru Ladislava Györgya. Členovia jednohlasne schválili návrh na prijatie nového člena. Predsedníčka návrhovej komisie Gabriela Jakubecová predniesla návrh na vyradenie nečinných členov zo zboru: Lukáša Majoroša a Ondreja Chlebuša. Členovia jednohlasne schválili návrh na vyradenie nečinných členov zo zboru.
Eniki beniki, regionálna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov
Napísal(a) R. ŠimkoGemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje súťažnú prehliadku folklórnych kolektívov pre deti a mládež s názvom Eniki beniki. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
Súťažná prehliadka pre okres Rožňava sa bude konať 17. marca o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Víťazi ďalej postúpia do krajského kola, ktoré sa koná 1. apríla v Košiciach v Kulturparku.
Uzávierka prihlášok je do 6. marca 2023.
Neváhajte a prihlasujte sa sem:
Miroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-