Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca si zmerali sily v Lubeníku
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej, v spolupráci s Obcou Lubeník a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Lubeník, zorganizovala v sobotu 7. júna 2026 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca.
Slávnostný nástup a ocenenia
Hasičské tímy sa v Lubeníku schádzali už od skorého rána. Podujatie oficiálne odštartovalo slávnostným nástupom. Prítomných hasičov a hasičky privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA (generálny inšpektor, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici a tajomník ÚzO DPO v Revúcej) spolu so starostom obce Lubeník Milanom Pavkom.
Májové stretnutie v obecnej knižnici: Spájanie generácií, knižné novinky aj tajomstvá bylín
Napísal(a) dč
Je len málo životných oblastí, o ktorých sa vyslovilo toľko múdrych a príťažlivých myšlienok, ako práve o knihách a vzťahu človeka k nim. Milovníci literatúry toto tvrdenie jednoznačne potvrdzujú. Výnimkou nie sú ani čitatelia našej Obecnej knižnice v Gemerskej Polome.
Tradične v máji sa tu každoročne stretávajú všetky generácie – žiaci, študenti, rodičia, starí rodičia i dôchodcovia. Spája ich spoločný cieľ: podeliť sa o zážitky a dojmy z prečítaných kníh.
Nové knihy v regáloch vďaka podpore FPU
Miestna knihovníčka počas podujatia s radosťou predstavila najnovšie knižné prírastky, ktoré pribudli do regálov.
Členovia MO Matice slovenskej v Štítniku pripravili pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik
Napísal(a) M. Terrai
Medzi aktívne miestne odbory Matice slovenskej v okrese Rožňava patrí aj organizácia v Štítniku. V stredu 3. júna 2026, presne v duchu lákavého plagátu, usporiadali v tamojšom kultúrnom dome pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik. O úspešný priebeh podujatia sa veľkou mierou zaslúžila predsedníčka miestneho odboru Bc. Monika Liptáková. Spolu s organizačným tímom pripravila príjemné priestory a chutné občerstvenie pre všetkých hostí i účinkujúcich.
Tentokrát sa na besede prezentovali dve výnimočné Gemerčanky – domáca umelkyňa Janka Valková zo Štítnika a zberateľka i výtvarníčka krojovaných bábik Ivana Makšiová Sklenárová zo Slavošoviec.
Európske dni archeológie 2026 aj s Gemersko-malohontským múzeom
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko–malohontské múzeum sa dňa 14. júna 2026 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2026 sa tradične pripája aj Gemersko–malohontské múzeum. Múzeum dňa 14. júna 2026 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Po stopách Osmanov. Obhliadka zaniknutého Tureckého hradu.
Účastníci podujatia sa v sprievode archeológa múzea PhDr. Alexandra Botoša vydajú na obhliadku zaniknutého Tureckého hradu na Sobôtke,
Príbeh kameninovej krásy priblíži slávnu tradíciu rožňavskej kameniny
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára brány do histórie miestnej manufaktúry na výrobu kameniny, ktoré po celé generácie formovalo identitu regiónu Gemer.
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 sa vo štvrtok 11. júna 2026 o 16.00 uskutoční vernisáž výstavy s názvom Príbeh kameninovej krásy.
„Výstava ponúka verejnosti jedinečný pohľad na rožňavské kameninové výrobky a odhaľuje fascinujúcu cestu, počas ktorej sa obyčajná hlina v rukách vtedajších majstrov menila na maľovanú nádheru,“ uviedla autorka výstavy Sylvia Holečková.
Zreštaurovaný portrét Jánosa Fábryho, zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) A. Kollár
Predmetom mesiaca jún je nedávno zreštaurovaný portrét zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote – Jánosa Fábryho (1830 – 1907). Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa podarilo tomuto zbierkového predmetu prinavrátiť jeho pôvodné výtvarné kvality a historickú hodnotu. Autorom reštaurátorských prác je Mgr. art. Štefan Kocka. Múzeum plánuje zreštaurované dielo zaradiť aj do koncepcie pripravovanej novej stálej expozície, v ktorej bude mať János Fábry, ako kľúčová osobnosť histórie múzea, nezastupiteľné miesto.
Portrét je komponovaný na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna a technikou olejomaľby zobrazuje prvého riaditeľa múzea v čiernom obleku s bielou košeľou, čiernou kravatou a okuliarmi. V pravej ruke drží knihu v hnedej väzbe.
Jún plný festivalov, osláv, hudobných podujatí a historických hier v našom regióne
Napísal(a) AI+OD
V mesiaci jún 2026 ponúka región Gemer-Malohont bohatý kultúrno-spoločenský program, v ktorom dominujú folklórne festivaly, mestské oslavy, hudobné podujatia a historické hry. Podrobný prehľad kľúčových podujatí sme rozdelili podľa zamerania:
Folklór a tradície
- Medzinárodný festival detských folklórnych súborov (6. jún 2026, Mesto Rožňava – Radnica): Prehliadka mladých folklórnych talentov.
- Poľovnícky deň grófa Gejzu Andássyho (6. jún 2026) v historickom areáli parku a Kaštieľa Betliar.
- Kružňanský rezňovo-pivný juniáles (6. jún 2026, Kružno) akcia plná dobrej nálady a jedla.
- Tvorivé dielne s remeselnými majstrami (13. jún 2026, Drienčany): Možnosť vyskúšať si tradičné remeslá z regiónu.
- Stretnutie heligonkárov (jún 2026, Kokava nad Rimavicou): Tradičné stretnutie spojené s tvorivými dielňami.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na jún 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na jún 2026.
Regále Gemerskej knižnice praskajú vo švíkoch: Vďaka projektu nakúpili takmer tisíc nových kníh
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave výrazne obohatila svoju ponuku. Čitatelia všetkých vekových kategórií sa môžu tešiť na 953 nových knižných titulov v celkovej hodnote takmer 12-tisíc eur.
Knižnica, ktorá funguje ako kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala na nákup nových kníh finančnú injekciu z projektu Kniha ti dopraje. Projekt podporil Fond na podporu umenia grantom vo výške 10 000 €, pričom sumou 1 887,83 € prispela knižnica z vlastných zdrojov.
Pre každého niečo: Od rozprávok po univerzitnú literatúru
Hlavným cieľom bolo priniesť čitateľom aktuálne tituly a osviežiť knižničný fond. Novinky sú rozdelené do troch hlavných kategórií:
Mesto Dobšiná na hornom Gemeri oslavuje svoje 700. výročie prvej písomnej zmienky (1326 – 2026) prostredreodníctvom veľkolepých Dní mesta Dobšiná 2026 a XXXII. Dobšinských Turíčnych slávností, ktoré sa konajú v termíne od 20. do 24. mája 2026. Hlavné oslavy prebiehajú na Námestí baníkov v Dobšinej.
Oslavy prepájajú bohatú banícku históriu mesta s modernou kultúrou a zábavou pre celé rodiny:
- Tradičné Turíčne slávnosti: Oslava Turíc je v Dobšinej historicky spätá s baníctvom a myšlienkou bratstva. Súčasťou je slávnostný turíčny sprievod mestom za účasti baníkov a veriacich.
Viac...
Výsledky 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 z Rožňavy
Napísal(a) MG ai
Krajské kolo 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 pre Košický kraj sa uskutočnilo v piatok 15. mája 2026 v kine Apollo v Rožňave.
Podujatie zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko. Okrem samotnej súťaže malo mimoriadny význam, pretože bolo spojené s oslavou 50. výročia založenia filmového klubu GEMERFILM a išlo o jubilejný 30. ročník, ktorý toto stredisko zorganizovalo.
Na prehliadke sa premietlo 20 súťažných filmov rôznych žánrov - od hraných diel a dokumentov cez experimenty a videoklipy až po animované filmy, ktoré mali tento rok najpočenejšie zastúpenie.
Noc múzeí v Rimavskej Sobote prenesie návštevníkov do stredoveku a predstaví Gotickú cestu
Napísal(a) Sz. To'th
Rimavská Sobota, 21. máj 2026 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií. V sobotu 23. mája 2026 od 16:00 hod. otvorí svoje brány v netradičnom čase a návštevníkom všetkých vekových kategórií ponúkne objavovanie histórie v nevšednej atmosfére. Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie v regióne, sa v roku 2026 uskutoční už po dvadsiaty druhý raz.
Hlavným bodom programu bude o 17:00 hod. vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo“. Expozícia prezentuje 12 stredovekých sakrálnych kostolov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava vznikla v spolupráci so združením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok v regióne.
Komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Podujatie nadväzuje na výstavu venovanú významnému jubileu Rožňavského biskupstva a približuje historické, kultúrne a duchovné súvislosti, ktoré ovplyvňovali vývoj mesta a regiónu počas uplynulých storočí.
Pre študentov stredných škôl sú pripravené komentované prehliadky výstavy priamo s autorkou výstavy Mgr. Silviou Lörinčíkovou, PhD., alebo s dekanom Farnosti Rožňava Mgr. Patrikom Balázsom.
Výstava „Gotická cesta – Európske dedičstvo“ v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Sz. Tóth
Rimavská Sobota – 23. mája 2026 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo". Výstava sa zameriava na prezentáciu 12 stredovekých sakrálnych objektov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava je koncipovaná ako dvojjazyčná (slovensko-maďarská) a vznikla v spolupráci so družením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok na Gotickej ceste.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-