Gregoriánsky chorál odštartuje jesenné aktivity v Brdárke
Napísal(a) Lucia Grznár Kormošová
(Brdárka, 4. septembra 2024) Hornogemerská obec, známa ako „Čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári, bude v sobotu 7. septembra 2024 hostiť milovníkov gregoriánskych spevov. Skúsený choralista a lektor Marek Klein tu povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana. Jesenný program, ktorý pripravuje pre širokú verejnosť v Brdárke miestne občianske združenie Alter Nativa bude predmetom ďalšieho príspevku. Už túto sobotu 7. septembra 2024 sa v Brdárke v čase 9:00 – 16:00 uskutoční workshop na tému Gregoriánsky chorál. „Cieľom nášho workshopu je oboznámiť účastníkov s gregoriánskym chorálom po stránke teoretickej, historickej, ale najmä praktickej – zapojením sa do spevu. Program bude prispôsobený stupňu pokročilosti jednotlivých účastníkov tak, aby si, v rámci možností, každý prišiel na svoje.
Kyjatické hračky majstra ľudovej umeleckej výroby Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian
Napísal(a) Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka podpore Fondu na podporu umenia podarilo získať súbor 21 kusov drevených kyjatických hračiek vyrobených majstrom ľudovej umeleckej výroby Ladislavom Hedvigim z Rimavských Zalužian. Vo výstavných priestoroch múzea ich môžu návštevníci vidieť ako Predmet mesiaca september. Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V roku 1977 už pôsobili v Kyjaticiach poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo. Na ich tvorbu nadviazal v 80. rokoch 20. storočia Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
V jarných mesiacoch tohto roku Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal projekt s názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadení rizík súvisiacich s katastrofami, (skrátene InReReDiRM), výška podpory 506.811,20 Euro, vďaka ktorému sa budú budovať partnerstvá. Finálne zmluvy medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom, Novohradskou župou, Krajskou organizáciou DPO SR a organizáciou Ochrana pred katastrofami Novohradskej župy boli podpísané na Mestskom úrade v Jelšave dňa 5. 6. 2024. Dňa 31. augusta 2024 sa zorganizovalo prvé podujatie
Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje tento rok 2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie. Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Dňa 7. augusta 2024 sa opäť uskutočnila v Štítniku vernisáž obrazov. Už nie v priestoroch Obecného úradu obce Štítnik ako vlani, ale v historickej bašte Vodného hradu v Štítniku. Išlo už o 2. ročník súťažnej výstavy, ktorú organizuje MO MS v Štítniku v spolupráci s DMS v Rožňave a obcou Štítnik s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Do súťaže sa prihlásilo viac účastníkov ako vlani a bašta sa celá zaplnila umením nielen profesionálnych, no i amatérskych umelcov všetkých vekových skupín. Zastúpené boli viaceré obce Štítnickej doliny: Kobeliarovo – Milan Laciak, Štítnik – Martina Belányiová, Erika Tomajková, Lenka Vranová, Nelka Belányiová, Ochtiná – Silvia Tomková, Rudná – Mária Kohuláková. Medzi zobrazenými motívmi najviac dominoval gotický Evanjelický kostol v Štítniku.
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič
Napísal(a) Marta Mikitová
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch 8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.
Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Slavošovský tunel alebo Tunel pod Homôlkou je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec, na pomedzí okresov Revúca a Rožňava. Jeho celková dĺžka je 2 401 metrov, pričom mal prekonávať hrebeň Revúckej vrchoviny medzi údolím riek Muráň a Štítnik masívom Homôlky.
Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, keď sa výstavba trate ukončila. Prvotná potreba zabezpečiť železničné spojenie Gemerom po ukončení 2. svetovej vojny a vrátení hraníc do pôvodnej podoby pominula, čím sa stratila aj potreba budovania Gemerských spojok.
Jehovovi svedkovia sa v Revúcej stretávajú na novom mieste
Napísal(a) Zoltán Erdelyi
Revúca, 15.08.2024 – Tlačová správa. Jehovovi svedkovia nedávno dokončili stavbu novej sály Kráľovstva (ako nazývajú miesta, kde sa stretávajú) na Železničnej ulici č. 21B. V piatok 23. augusta 2024 v čase od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00 môže široká verejnosť prísť na prehliadku tejto budovy počas dňa otvorených dverí.
Predchádzajúcu budovu využívali Jehovovi svedkovia v Revúcej od roku 1993 a pre ich potreby už nebola dostačujúca. Hovorca Jehovových svedkov Matúš Gablas dodal: „Miestni veriaci sa teraz sa veľmi tešia, že tieto nové kvalitné priestory budú môcť plne využívať. Okrem biblických prednášok v nich budú prebiehať aj ďalšie stretnutia, na ktorých sa rozoberajú praktické myšlienky z Biblie, ktoré môžu ľudia všetkých vekových kategórií využiť vo svojom živote.“
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry
Napísal(a) Marcel Antal
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry Alter Nativa, o. z., Brdárka, ktorí už 20 rokov žijú a tvoria v malebnej hornogemerskej obci Brdárka medzi unikátnymi čerešňovými sadmi. V rámci Slovenska a Česka, ale i za ich hranicami, približujú širokej verejnosti tému permakultúry, trvalo udržateľného a prírode blízkeho hospodárenia a žitia, ekologického bývania či sebestačnosti v rámci organizovania rôznych kurzov a workshopov Školy permakultúry (kurzy Úvod do permakultúry, Permakultúrny dizajn, Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Permakultúra pre učiteľov a pod.) či obhospodarovania prvých ukážkových prírodných záhrad na Gemeri (tzv. Brdárske dvojičky). V roku 2019 za dlhoročný výrazný prínos k šíreniu a realizácii permakultúrnych ideí a princípov na festivale Permakultúra v meste získala Alter Nativa cenu Karola Končka „Roh hojnosti“.
(Brdárka, 7. augusta 2024 – Tlačová správa). Hornogemerská obec Brdárka, známa vďaka jedinečným čerešňovým sadom, privítala v sobotu 3. augusta 2024 Michala Smetanku. Bravúrny multiinštrumentalista, výrobca ľudových hudobných nástrojov, hudobník a pedagóg zasvätil prítomných záujemcov do čarovného sveta hudby. Hudba na hornom Gemeri bude znieť aj v nasledujúcich dňoch. Už 14. augusta 2024 sa môžete tešiť na známeho pesničkára Jana Svetlana Majerčíka, ktorého piesne pretká poézia brdárskej poetky Jaroslavy Antalovej.
Viac...
Po absolvovaní oboch turnusov úspešného letného tábora pedagógovia Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, nezabúdajú na prázdninujúce deti ani počas augustových dní. Pripravili pre nich podujatie Nocovačka v múzeu, počas ktorého deti budú mať možnosť stráviť celú jednu noc v múzeu. Nepôjde však len o oddych. Na deti čaká naozaj bohatý program. Nielenže spoznajú všetky druhy sov žijúcich na Slovensku prostredníctvom výstavy V moci noci, ale vyberú sa priamo do prírody. S pracovníkom Správy NP Slovenský kras Erikom Kissom budú spoznávať vtáctvo a rovnako celý biotop jedného z najkrajších národných parkov u nás. Pre deti sú pripravené rôzne hry v exteriéri a dokonca sa bude aj opekať. Nebudú chýbať ani obľúbené tvorivé dielne a deti sa zabavia aj prostredníctvom karaoke aktivity.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám
Napísal(a) TASR
Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.
Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry. "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – MLYN Rožňava 2024
Napísal(a) E. Tományová
Dňa 3. augusta 2024 sa otvorili brány Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava 2024. 25. ročník tohto najstaršieho podujatia svojho druhu na Slovensku nesie meno svojho zakladateľa, známeho maliara, zaslúžilého umelca Józsefa Basku (1935 – 2017), rodáka z Drnavy, ktorý detstvo a školské roky prežil v Rožňave. Od roku 1947 žil a tvoril v Budapešti. Svoj blízky vzťah k mestu vyjadril v roku 1997 založením a v spolupráci s mestom Rožňava v rokoch 1997– 2011 organizovaním maliarskeho tábora MLYN Rožňava. Na tento úspešný projekt v roku 2014 nadviazalo Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré už Medzinárodný maliarsky tábor pravidelne realizuje 11 rokov.
Tradičné kyjatické hračky budú mať vlastný prezentačný priestor
Napísal(a) Viktor Brádňanský
V obci Kyjatice v okrese Rimavská Sobota sú opäť bližšie k aktívnemu uchovávaniu a prezentácii výnimočného kultúrneho dedičstva. Stará kyjatická škola našla svoje nové poslanie, prešla čiastočnou rekonštrukciou a bude slúžiť ako nový domov pre kyjatické hračky, ktoré sú zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Čiastočnou rekonštrukciou starej školy sa vytvoril priestor pre prvých účastníkov workshopov výroby kyjatických hračiek a ozdôb. Rekonštrukcia, ktorá je rozdelená do etáp, tak vytvorí nový bod záujmu a zatraktívni ponuku kultúrneho cestovného ruchu v regióne Gemer a Malohont.

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-