Jubilejná výstava Jany Kušnierovej je prvou výstavou v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave po jej rekonštrukcii
Napísal(a) K. Strojná
Známa regionálna výtvarníčka Jana Kušnierová a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozývajú na otvorenie jubilejnej autorskej výstavy s názvom Dozrievanie, ktorá sa uskutoční v Galérii múzea od 30. januára 2024. Jana Kušnierová sa výtvarnému umeniu venuje nepretržite od skorého detstva a rovnako aj jej štúdium bolo s týmto odvetvím úzko prepojené. Ako pedagogička svoj život zasvätila výtvarnému umeniu a robí tak dodnes. Teraz k nám prichádza s jubilejnou desiatou výstavou – prvou po rekonštrukcii Galérie. „Povedala, že je to pravdepodobne jej posledná výstava, ale ja tomu neverím. Umelec, ktorý žije svojou tvorbou, nikdy neprestane tvoriť. Popularita jej obrazov je taká vysoká, že si viem predstaviť, že ak by odmietla ďalšiu ucelenú výstavu, ľudia by sa prišli pozrieť i na jej jeden obraz, ktorý je vo fáze dozrievania,“
GOS-ka spúšťa vo februári kurz keramiky pre začiatočníkov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok spúšťa obľúbený kurz keramiky pre dospelých. V termíne 6.2.-26.3. 2024 počas ôsmich lekcií v trvaní 25 hodín si účastníci osvoja základné techniky modelovania z hrnčiarskej hliny vrátane dekorovania a glazovania, ako aj postupy finálneho procesu výpalu. Kurz bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 140.- € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, uskladnenie výrobkov počas sušenia, 2x výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
„Účastníci sa naučia rôzne techniky modelovania, vyrobia si zaujímavé dekoračné ale aj úžitkové predmety. Vzhľadom na blížiace sa veľkonočné obdobie sa pustia aj do výroby veľkonočného zajaca,“ informovala riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade. Hrnčiarstvo v dejinách ľudstva patrí medzi najstaršie remeslá. Z mäkkej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa pomerne odolné a všestranne použiteľné keramické nádoby, ktoré sprevádzajú človeka až do súčasnosti (v Karpatskej kotline už viac ako 8 000 rokov).
Na území Slovenska v stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky, deliacich sa podľa farby črepu keramiky a zodpovedajúcich aj určitým územným okruhom. V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená tzv. biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom – hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Dostaňme prostredníctvom rôznych podujatí literatúru a knihy čo najviac do povedomia verejnosti
Napísal(a) T. Bachňáková
V súčasnosti čítanie považujeme za základnú znalosť a pre mnohých z nás je tiež veľkou zábavou. No nebolo tomu vždy tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia.
Čítanie. Dôležitá činnosť každého dňa. Výsledky 15-ročných slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú alarmujúce. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami! Čitateľská gramotnosť je potrebná, aby žiaci dokázali uspieť v ďalšom vzdelávaní a iných predmetoch.
„Tak, ako sa mení doba, mení sa aj poslanie knižníc. V minulosti boli miestom, kde sa dali požičať knihy alebo v priestoroch študovne poskytovali možnosti na štúdium. V súčasnosti majú knižnice množstvo ďalších úloh,“ povedala riaditeľka knižnice v Rožňave Iveta Kyselová.
XI. členskú výstavu Fotoklubu Pix-XL predĺžili do 23. februára
Napísal(a) T. Bachňáková
Pozývame vás do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja na výstavu fotografií, ktoré prezentujú členovia Fotoklubu Pix-XL. Výstava, ktorej vernisáž bola 24.11.2023 predĺžili a potrvá do 23.2.2024. Vstup je voľný.
Fotografovanie je hlavne o hľadaní. Fotograf hľadá námet, objekt, svetlo, správnu kompozíciu, atmosféru,... Častokrát čaká na správny moment.
November je už tradične od roku 2010 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave venovaný fotografiám.
„Za 13 rokov stretnutí sa u mnohých členoch prejavili vzájomné vplyvy. Kritiku berieme prísne a vážne, no vždy v dobrom. Samozrejme nám to pomáha zvyšovať úroveň tvorby. V klube sa vytvorili nielen kolegiálne vzťahy, ale aj nerozlučné priateľstvá,“ povedal jeden zo zakladajúcich členov fotoklubu Štefan Kesi.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave otvára svoje brány novým projektom
Napísal(a) K. Strojná
Koncom januára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne predstaví výsledky realizácie projektu Otvorená galéria. Projekt bol realizovaný v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu vďaka nenávratnému finančnému príspevku vo výške viac ako 130 000 Eur. Spolufinancovanie realizácie projektu zabezpečil Košický samosprávny kraj.
Cieľov projektu bolo hneď niekoľko. Hlavnou snahou múzejníkov bolo zvýšiť udržateľnosť a odolnosť objektu galérie ako kultúrnej inštitúcie. Ich zámerom bolo zabezpečiť vysoký štandard prezentácie kultúrneho dedičstva najmä prostredníctvom revitalizácie priestorov galérie na prízemí a vytvorením stálej expozície výtvarného umenia regionálnych autorov. Nie menší dôraz sa kládol na zvýšenie komfortu a hygienickej bezpečnosti ako návštevníkov galérie tak i jej zamestnancov.
V Jelšave zorganizovali skúšky hasičov na získanie odznaku odbornosti
Napísal(a) G. Jakubecová
Predchádzanie vzniku požiarov prostredníctvom výkonu protipožiarnej prevencie a výchovy, ako aj represívna činnosť hasičských jednotiek si vyžadujú vysoký stupeň odbornosti všetkých členov – dobrovoľných hasičov. Jednou z foriem preukazovania stupňa odbornosti je organizovaná príprava a plnenie stanovených podmienok príslušného stupňa odznaku odbornosti.
Skúšky na overenie teoretických vedomostí a praktických návykov a skúseností potrebných na získanie odznaku odbornosti odzrkadľujú aj aktívnu činnosť každého uchádzača pri plnení výcvikových úloh na príslušnej úrovni.
Teoretické znalosti a praktické skúsenosti potrebné na získanie odznaku odbornosti tvoria súčasť odborného školenia a výcviku. K získanie odznaku odbornosti je nesporne nutná aj individuálna odborná príprava a samovzdelávanie členov.
Predmetom mesiaca január v Gemersko-malohontskom múzeu je prenosný, tzv. malý cimbal, ktorý zhotovil Arpád Deme z Uhorského pre cimbalistu Gejzu Cibuľu z Klenovca. Malý cimbal našiel v minulosti uplatnenie najmä v ľudovom prostredí a už v 18. storočí sa stal súčasťou sláčikových hudieb. Bol to prenosný nástroj bez nôh, ktorý nosili cimbalisti zavesený na pleci, pri hre ho položili na stôl, na sud alebo opreli o svoje nohy a hrali na ňom v miernom predklone, pričom používali paličky obalené handričkou, plsťou, vatou, filcom alebo iným mäkkým materiálom. Okrem prezentovaného malého cimbalu možno v rámci zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea tento hudobný nástroj vidieť v stálej expozícii na olejomaľbe s názvom Táborenie husárov z konca 18. storočia, či na grafike z roku 1856 od Mikuláša Barabáša zobrazujúcej príchod nevesty s hudobným sprievodom rómskej kapely.
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava v roku 2023 najčastejšie zasahoval v nedeľu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2023 spolu 26 zásahov, z toho 14 požiarov, 10 technických zásahov a 2 iných technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Najviac sa zasahovalo v nedeľu 5-krát, potom v pondelok, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, v utorok 4-krát, v stredu 3-krát a v piatok 2-krát. Najviac horela strecha 3-krát, byt a komínové teleso po 2-krát a po jednom sme zasahovali pri požiaroch bioplynovej stanice, lúčneho porastu, krovia, vraku auta, hospodárskej budovy, motorového vozidla a kontajnera. Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave - 11. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné: - 9. mája – štyri-krát. Kejďák, Tomášikova, Námestie republiky – Muránska, Námestie SNP – Tomášikova, Armádna, Ševcovská a Kúpeľná po jednom.
Betlehemské svetlo aj tohto roku šíri predzvesť Vianoc medzi ľuďmi Gemera
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ aj tohto roku krátko pred Vianocami osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje aj medzi ľuďmi nášho Gemera. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Teší nás, že môžeme dotvárať sviatočnú atmosféru a s radosťou prinášať pokoj do príbytkov. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči v tomto roku už 10-tykrát priniesli do vašich príbytkov Betlehemské svetlo. Sme radi, že z roka na rok sa rozširujú rady dobrovoľných hasičov, ktorí šíria tento plamienok lásky a nádeje.
V sobotu 16. 12. 23 rýchlik GEMERAN priviezol svetielko aj do železničnej stanice Plešivec. Skauti rozsvietili lampášiky dobrovoľným hasičom z Chyžného, Jelšavy, Muráňa, ale aj niekoľkým ďalším obyvateľom.
Viac...
Vianočné podujatie v štýle Tiffany v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) J. Ulický
Rimavská Sobota, 12. 12. 2023 Gemersko-malohontské múzeum pripravuje pre verejnosť vianočné podujatie Vianoce v štýle Tiffany zamerané na aktuálne prebiehajúcu výstavu Dress Kód: Art Nouveau. Podujatie sa uskutoční - 19. decembra 2023 o 16.00.
Čaká vás komentovaná prehliadka výstavy Dress Kód: Art Nouveau s lektormi v dobových kostýmoch, vytváranie vianočných dekorácií inšpirovaných umením Art Nouveau mozaikami v sprievode vianočných melódií. Počas podujatia sa bude ako darček podávať horúci punč a pečené gaštany. Počas podujatia bude prebiehať aj zbierka hračiek pre deti v núdzi. Ak máte doma staršie vianočné ozdoby, najlepšie staršie ako rok 1950, môžete ich doniesť a darovať k nám do múzea.
Vianočná koleda v Revúcej s príbehom starého lakomca na Štedrý deň
Napísal(a) MG od
Dňa 14. decembra 2023 sa v divadelnej sále MsKS predstavila revúcka ZUŠ zo svojím tradičným predvianočným programom. Svoje multižánrové predstavenie nazvali Vianočná koleda. Tento raz diváci sledovali časovo zaujímavý príbeh z pera anglického spisovateľa Charlesa Dickensa o mrzutom, lakomom a necitlivom Ebenezerovi Scrooogeovi a jeho náprave po tom, čo ho navštívia traja duchovia na Štedrý deň.
O spisovateľovi Ch. Dickensovi vieme, že žil v rokoch 1812 – 1870 a patrí medzi najpoprednejších reprezentatívnych autorov anglického realizmu. Narodil sa v chudobnej rodine a mal veľmi biedne detstvo, na ktoré spomína prostredníctvom vymyslených postáv v niektorých zo svojich diel.
Vráťme sa na chvíľu do deja spomínaného príbehu, aj keď už je po predstavení.
Na Luciu s programom Od jeseni do Krašuna s detským Lykovčekom z Revúcej
Napísal(a) O. Doboš
My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz – strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.
Drevené stropové kazety z gotického kostola v Kraskove * Predmet mesiaca december 2023
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rok 2023 bol v regióne Gemer-Malohont v Banskobystrickom a Košickom samosprávnom kraj venovaný nástennej maľbe – stredovekým freskám, ktoré sú charakteristické pre gotické kostoly regiónu. Tie sa v roku 2022 stali držiteľom značky Európske dedičstvo /European Heritage Label/, ktorá je udeľovaná od roku 2013, no slovenským pamiatkam bola udelená prvýkrát. Viaceré aktivity venované Roku nástennej maľby realizovalo tiež Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pričom poslednou je Predmet mesiaca december - Drevené stropové kazety z gotického kostola v Kraskove. Tieto stropné kazety si budete môcť pozrieť v priestoroch stálej expozície múzea od 1. decembra do 31. decembra 2023.
Na území Slovenska sa zachovalo okolo 40 drevených maľovaných stropov, pričom približne polovica sa nachádza v priestore Gemera-Malohontu. Vo väčšine prípadov nahradili staršie gotické zastropenia, no mená ich tvorcov sa zachovali len v niektorých prípadoch, napríklad v Rimavskej Bani, Malých Teriakovciach...
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-