Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať oceňovaný fotoreportér Milan Kapusta
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí unikátnu výstavu významného a oceňovaného fotografa Milana Kapustu – Krásy Tatier a Slovenského krasu. Vernisáž výstavy sa bude konať 26. apríla 2022 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Milan Kapusta sa narodil v Rožňave. Je absolventom Strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu. Zdolávať hory začal v roku 1977 v Horolezeckom oddiele Telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves, neskôr vstúpil do HO TJ Metropol Košice. Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, v Yosemitskom národnom parku (USA), jeho kroky viedli aj do Álp i do iných pohorí Európy.
47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca
Napísal(a) Mgr. D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja uskutoční v termíne 28. – 30. apríla 2022 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej 47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca.
Verejnosti a porote sa predstavia divadelné kolektívy, ktoré do krajského kola postúpili z regionálnych divadelných súťaží v banskobystrickom kraji. Súčasťou prehliadky je výstava venovaná dejinám divadla v Rimavskej Sobote s názvom Storočie divadla a samozrejmosťou je aj divadelný workshop pre účastníkov prehliadky, tentokrát s Marianom Lackom.

Z krátkeho pohľadu do histórie Baníckeho múzea v Rožňave je zrejmé, že v dejinách rožňavského múzejníctva sa množstvo zaujímavých faktov viaže k číslu 2. S týmto číslom, teda dvojkou, je spätých niekoľko skutočností, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou 120-ročnej histórie múzea.
Založenie Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave.

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v apríli pokračuje vo vzdelávacích aktivitách pre verejnosť. Počas dvoch víkendov Vám ponúkame kurz paličkovania pre začiatočníkov. Základným cieľom kurzu je osvojenie si techniky paličkovania. Účastníci pod vedením skúsenej lektorky, čipkárky Anny Urbánovej, sa oboznámia s pomôckami, bežne používanými pojmami paličkovania a osvoja si prípravu na proces tvorby čipky. Za 20 hodín sa naučia základné techniky, vzory a vytvoria si vlastný vzorkovník.
Kurz bude prebiehať počas dvoch víkendov, aby sa ho mohli zúčastniť všetci, ktorí majú záujem o túto krásnu textilnú techniku. Vzhľadom k malej skupine, tri až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi.
RANDE S REMESLOM - cyklus workshopov s lektormi Remeselníckeho inkubátora
Napísal(a) A. Kleinová
Pre neutíchajúci záujem návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera o vlastnoručnú výrobu rôznych úžitkových predmetov z prírodných materiálov prináša Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nový cyklus workshopov. Počas piatich stretnutí s významnými lektormi Remeselníckeho inkubátora sa každý účastník naučí základom tradičných remeselných techník.
„Rande s remeslom je skvelou príležitosťou pre každého, kto sa o tradičné remeslo aktívne zaujíma a rád by si niektorú techniku vyskúšal, vlastnými rukami niečo výnimočné a užitočné vytvoril, či v rámci svojej psychohygieny aktívnou tvorbou si odpočinul od vypätých životných situácií,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň Zeme. Konať sa bude 22. apríla 2022 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 43.
Na podujatí sa návštevníci môžu tešiť na pútavú prednášku Lászlóa Gordona o faune a flóre Silickej planiny. Dozvedia sa viac o tom, ako vyzerala kedysi a ako vyzerá dnes a čo spôsobilo tak viditeľnú zmenu jej prostredia. Takisto ich čaká aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Podujatie bude prebiehať od 9.00 do 16.00 hod. a je určené pre žiakov základných škôl. Na podujatie je potrebné sa vopred nahlásiť.
Košická župa podporila v rámci internej výzvy Tradície inšpirujú inovácie aj projekt rožňavskej knižnice
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, zrealizovala druhú etapu zážitkovo-informačnej záhrady Čaro Gemera II.
V areáli knižnice bol v rámci projektu vytvorený zážitkovo-informačný chodník, ktorý je doplnený o nové informačno-interaktívne panely a o tzv. Knižnú oázu. Tá ponúka priestor pre realizáciu nových informačných, vzdelávacích či zábavných outdoorových aktivít, rôzne besedy, čítania, muzikoterapiu, biblioterapiu, či realizáciu vyučovacích hodín netradičnou formou. Aktivity knižnice sa tak presunú aj do exteriéru, návštevníci tu budú môcť objavovať čaro kníh a čítania aj takouto netradičnou formou.

Hasiči z Jelšavy boli v špeciálnej základnej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
Vedenie Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) v Jelšave oslovilo dobrovoľných hasičov, aby zavítali k nim do školy a prezentovali deťom svoju činnosť.
Dňa 13. 04. 2022 sme zavítali do priestorov školy. Na úvod sme za pomoci filmu s Hasíkom oboznámili deti s telefónnymi číslami, ktoré sa používajú pri volaní si pomoci – čísla na hasičov, policajtov a zdravotníkov. Potom sa vysvetlil postup, ako sa správať keď spozorujú požiar, resp. ako sa správať, keď začne horieť v byte, kde sa nachádzajú.
Na záver bola vykonaná evakuácia žiakov cez zadymený priestor na dvor, kde bolo zistené, že všetci boli v bezpečí mimo požiaru.
Viac...
Vlha hájová (Oriolus oriolus). Predmet mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví múzeum dermoplastický preparát vlhy hájovej (Oriolus oriolus). Preparát bude vystavený v stálej expozícii múzea od 1. do 30. apríla 2022.
„V roku 2008 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát vlhy hájovej, známej tiež ako vlha obyčajná. Len málo vtákov hniezdiacich na Slovensku je tak výrazne sfarbených ako práve vlha hájová. Napriek tomu je však veľmi ťažké zazrieť ju,“ uviedla ornitologička Monika Gálffyová.
Dospelé samce sú sfarbené kontrastne čierno-žlto, samice a mláďatá majú zelenkavožltú farbu kombinovanú so sivočiernou. Pohybujú sa však vysoko v korunách stromov medzi lístím a tak ľahko unikajú pozornosti. Ak však zapojíme ďalší zmysel – sluch, je takmer nemožné nespozorovať ich. Spev vĺh je výrazný, hlasný a charakteristický pískavými flautovitými tónmi.
Veľká noc v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková

Kresťanstvo v Indii / Christianity in India – Výstava fotografií indického fotografa Benoy K. Behla
Napísal(a) I. Malek,
Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya K. Behla pod názvom Kresťanstvo v Indii / Christianity in India.
Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.
Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.
Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia
2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.
Do školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-
Ján Fabián – 5. výročie úmrtia
2. február - Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.
Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-
Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia
3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.
Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-
Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia
8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-
Alexander Müller – 155. výročie narodenia
9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.
Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-
Pavel Šramko – 280. výročie narodenia
13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-
Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia
23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.
Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-
Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia
23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-
Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia
24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.
Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-
Eduard Putra – 140. výročie narodenia
25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-
Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia
28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.
Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-