Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoje zbierky o diela maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967)
Napísal(a) J. Aláč
V roku 2022 Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoj zbierkový fond o dve diela významného maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967), rodáka z Rimavskej Soboty. Zbierkový fond umenia sa rozrástol o olejomaľbu na plátne „Krásna Hôrka“, ktorá vznikla niekedy v rozmedzí rokov 1920 až 1945 (rozmery: 60 x 70 cm) a olejomaľbu na sololite „Les“ z roku 1951 (rozmery: 31 x 37 cm). Akvizíciu týchto diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2021).
Eugen Makovits študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti spolu s Mikulášom Galandom a Edmundom Gwerkom. Absolvoval niekoľko študijných ciest a po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote. Bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta a vyhľadávaným umelcom. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu.
Reštaurovanie unikátnych portrétov na pergamene z obdobia okolo roku 1800
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum komplexne zreštaurovalo dve výtvarné diela zo zbierkového fondu výtvarného umenia: Portrét lekára Jánosa Tóth Pápaiho (1752 ? – 1831 ?) a Portrét jeho manželky. Diela sú unikátne tým, že sú vytvorené technikou pastelu na pergamene. Výskyt výtvarných diel vytvorených touto technikou je na Slovensku veľmi ojedinelý, a preto je dvojica portrétov od neznámeho autora považovaná za mimoriadne vzácnu.
Okrem umeleckej hodnoty je zaujímavá aj ich historická hodnota, keďže ide o významného chirurga a očného lekára, ktorý pôsobil v Gemeri-Malohonte od konca 18. storočia. Nemáme presné údaje o tom, kde a kedy sa János Tóth Pápai narodil, s určitosťou však vieme, že v roku 1793 pôsobil ako chirurg širkovského obvodu. Pravdepodobne už v tom čase sa zaoberal aj liečením očných chorôb, nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v susedných župách. Nevieme ani kedy sa prisťahoval do Rimavskej Soboty, avšak v roku 1806 tu už žil.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoje odborné činnosti prostredníctvom vybavenia fotografického pracoviska
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 - Vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia z roku 2021 Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 2021 a 2022 postupne vybavilo svoje fotografické pracovisko tromi zostavami fotovybavenia. Vďaka tomu múzeum výrazne skvalitnilo fotografickú dokumentáciu zbierkových predmetov pre ich odborné spracovanie a dokumentáciu, ale i fotografovanie pre propagačné, publikačné a vedecko-výskumné výstupy.
„Každá zo zostáv je určená pre iný typ, presnejšie veľkosť zbierkových predmetov. Od najmenších zbierkových predmetov ako mince, medaily, alebo fragmenty archeologických nálezov fotografovaných v produktovom svetelnom boxe, cez stredne veľké zbierkové predmety ako keramika, výrobky zo skla, či odevy, alebo textil... až po rozmerné zbierkové predmety ako poľnohospodárske náradie, alebo prvky vybavenia interiéru obydlí, nábytok a podobne,“ konkretizoval Ján Aláč, vedúci Dokumentačného oddelenia a správy zbierok.
AJ tohto roku získala múzejná knižnica v Rimavskej Sobote dotáciu na nákup literatúry
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia na akvizíciu odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea. Literatúra je dostupná zdarma širokej čitateľskej verejnosti.
Vďaka finančnému príspevku čitatelia môžu študovať napríklad osem doposiaľ vydaných zväzkov Encyclopaedie Beliany, Encyklopediu kachlů... gotiky a renesance, Encyklopediu pravěkých pokladů..., knižné tituly z histórie: Az átmenet bizonytalansága : Az 1918/1919-es impériumváltás Pozsonytól Kassáig, Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Pozvanie na prvé stretnutie literárneho klubu Nové LITOKRUHY
Napísal(a) T. Bachňáková
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.
Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ * Predmet mesiaca august 2022
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 29. 07. 2022 – V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum drevené plastiky zhotovené rezbárom Jánom Grenčíkom z Husinej. Vystavené budú od 2. augusta do 31. augusta 2022.
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a tri súsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cesta a Ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv, sú umiestnené na drevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. „Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv,“ uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová.
Najnovšie akvizície v historickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 20. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum ešte v roku 2021 doplnilo historický fond o súbor 44 cirkevných rúch katolíckeho kňaza z Husinej a pozlátené rokokové zrkadlo z kaštieľa v Ožďanoch, ktoré boli získané kúpou vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Unikátnosť zbierky cirkevných rúch v počte 44 kusov zahŕňa jednotlivé súčasti odevu katolíckeho farára. Kňazské rúcha a doplnky rímskokatolickej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej, a pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia. Liturgické odevy nosili správcovia farnosti Husiná Ján Majoros (farár v rokoch 1938 – 1954), Ján Kabla (farár v roku 1948), Pavol Szabó (farár v roku 1954) a Barnabás Bacskai (farár v rokoch 1971 – 1991). Súčasťou cennej cirkevnej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší.

Rimavská Sobota, 19. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov.
Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu, vystaveného v stálej expozícii múzea.
Viac...
Športové dni v Ratkovej a v Revúckej Lehote s hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 9. júla 2022 bola venovaná športovým aktivitám v Ratkovej a v Revúckej Lehote, kde nechýbali ani dobrovoľní hasiči.
Predpoludním dobrovoľní hasiči z Jelšavy zavítali do Ratkovej, kde ich už čakali miestni dobrovoľní hasiči s technikou. Spoločne pripravili pre deti penu, v ktorej sa deti vyšantili. Potom dobrovoľní hasiči z Ratkovej pripravili rôzne ukážky zo svojej činnosti.
Na poludnie sa jelšavskí hasiči presunuli do Revúckej Lehoty, kde si deti popozerali techniku – CAS 32 T 815, MITSUBISHI – hasili „horiaci hotel“, transportovali raneného“ na nosidlách a záver patril pene.
Bol to príjemne strávený deň.
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.

Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
Štefan Chochol – 100. výročie narodenia
4. máj - Štefan Chochol (4.5.1923 Gemerská Poloma – 24.8.2015 Bratislava) – vedecký pracovník, inžinier cestného staviteľstva, pedagóg.
Študoval na Stavebnej priemyselnej škole v Prešove a na SVŠT v Bratislave. V rodnej obci založil Zväz mládeže, inicioval spojenie obcí Malej a Veľkej Polomy do jednej obce s dnešným názvom Gemerská Poloma. Pôsobil ako pedagóg na SVŠT v Bratislave, v r. 1959-63 bol jej rektorom, neskôr bol členom Komisie pre školstvo a kultúru SNR, poslancom SNR, v rokoch 1970-76 ministrom školstva SSR. Svoj vedecko-výskumný a odborný záujem sústreďoval na problematiku prúdového stavania ciest a technológiu ich výstavby, na zvyšovanie protišmykových vlastností povrchu cestných vozoviek, na otázky zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky, i na otázky školstva. Pôsobil v rôznych odborných komisiách, publikoval vyše 460 rôznych odborných prác, knihy, učebnice a i., aj v zahraničí. Stal sa nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní. -MM-
Samo Chalupka – 140. výročie úmrtia
10. máj - Samo Chalupka (27.2.1812 Horná Lehota – 10.5.1883 Horná Lehota) – básnik, ev. farár.
V r. 1820-22 študoval na nižšom gymnáziu v Gemeri, v r. 1824-27 na gymnáziu v Rožňave, od roku 1827 filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu a vo Viedni. Od r. 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí, stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. Jeho básnická tvorba zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky. Hrdinský boj Gemerčanov proti Turkom podal v historickej básni Boj pri Jelšave. V obci Jelšavská Teplica (dnes Gemerské Teplice) mu bola v r. 1925 inštalovaná pamätná tabuľa.
. MM-
Jozef Lipták - 50. výročie úmrtia
10. máj - Jozef Lipták (4.11.1927 Stratená – 10.5.1973 Bratislava) – drevársky odborník.
V r. 1945-49 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a na VŠLD vo Zvolene. Pracoval ako technik v Lesnom závode v Rožňave, neskôr prednášal na VŠLD vo Zvolene. Zaoberal sa problematikou povrchovej úpravy dreva v spracovateľskom priemysle, morením, farbením a zušľachťovaním dreva, rozpracoval a aplikoval metódu objektívneho hodnotenia farby dreva. Vydal vysokoškolské skriptá Povrchová úprava, Technológia výroby nábytku a Farebné zušľachťovanie buka.. MM-
Ján Palic – 75. výročie úmrtia
14. máj - Ján Palic (12.2.1874 Ratková – 14.5.1948 Skalica) – náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár.
Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Háji, Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej dištriktuálnej a generálnej Podporovne Gustáva Adolfa a predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie, člen výboru modranského sirotinca. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov. Bol autorom návrhu pohrebnej agendy a jednotného bohoslužobného poriadku ev. a. v. cirkvi, prijatého v roku 1911.Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Háji, Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej dištriktuálnej a generálnej Podporovne Gustáva Adolfa a predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie, člen výboru modranského sirotinca. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov. Bol autorom návrhu pohrebnej agendy a jednotného bohoslužobného poriadku ev. a. v. cirkvi, prijatého v roku 1911. -MM-
František Bábela – 95. výročie narodenia
10. máj - František Bábela (16.5.1928, Muráň – 15. 6.2016 Revúca) – pedagóg a spisovateľ.
Gymnázium vyštudoval v Tisovci (1939 – 1947), štúdium slovenčiny a filozofie absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil na Gymnáziu v Tisovci, od roku 1955 až do odchodu na dôchodok v roku 1991 ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ a vychovávateľ na priemyselnej škole v Tisovci. Ako dôchodca externe vyučoval v období 1999 – 2004 na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci dejiny filozofie a politológiu. Venoval sa literárnej tvorbe, knižne vydal 12 zbierok poézie. Jeho báseň zo zbierky Stopy zhudobnil slovenský hudobný skladateľ Juraj Hatrík ako sonátu pre klavír. Písal aj poviedky, vydal memoárovú prózu Zvonia muránske zvony (2014). Okrem literárnej činnosti si našiel čas i na písanie Kroniky mesta Tisovec. Pri príležitosti Dní obce Muráň (2016) mu bola udelená Cena starostu obce za literárnu činnosť a šírenie dobrého mena obce Muráň.. MM-
Martin Kukučín – 95. výročie úmrtia
21. máj - Martin Kukučín (17.5.1860 Jasenová – 21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko) – spisovateľ, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.
V rokoch 1871 – 1874 navštevoval gymnázium v Revúcej, potom študoval na lekárskej fakulte v Prahe. Ako lekár pôsobil v Chorvátsku, v Argentíne, Čile a znovu v Chorvátsku. Venoval sa písaniu poviedok a noviel (Rysavá jalovica, Neprebudený a mnohé iné), jeho Dom v stráni založil tradíciu dedinského románu. Písal aj historické romány, cestopis, drámu. Dej jeho známej poviedky Mladé letá sa odohráva na gymnáziu v Revúcej. Poviedka je nielen výstižnou charakteristikou postáv, ale aj obrazom vtedajších školských a spoločenských pomerov. Na novšej budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná Kukučínovmu pobytu na tomto gymnáziu. MM-
Rudolf Hanuštiak – 80. výročie narodenia
23. máj - Rudolf Hanuštiak (23.5.1943 Revúčka) – učiteľ, folklorista, tanečník, zberateľ ľudových piesní, akordeonista.
Učiteľ matematiky a hudobnej výchovy, metodik a vedúci Okresného pedagogického strediska v Rožňave, riaditeľ ZŠ v Gemerskej Polome. Založil a viedol viacero folklórnych súborov, bol členom ľudovej hudby ako akordeonista, zúčastňoval sa na regionálnych i celoštátnych folklórnych slávnostiach. Počas svojho pedagogického pôsobenia viedol detský spevácky zbor pri základnej škole, matičný spevácky zbor, bol dirigentom speváckeho zboru učiteľov okresu Rožňava, v r. 1992 založil detský folklórny súbor Polomšok a svojou hrou na akordeón sprevádzal deti na rôznych súťažiach a vystúpeniach. Venoval sa zbieraniu ľudových piesní z Gemerskej Polomy, vďaka nemu vyšla zbierka polomských ľudových piesní Povedzže mi, milá, milenká... (1998). Za dlhoročnú pedagogickú prácu bol ocenený zlatou medailou svätého Gorazda a vyznamenaniami za rozvoj okresu a kraja. -MM-