Tradičná Vatra slobody v Rožňave umožnila aj rodinám prežiť príjemný večer
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Tak ako v predošlom roku aj 6. mája 2016 v podvečerných hodinách začali sa schádzať Rožňavčania na lúke pri pamätníku Jána Pavla II. – pápeža katolíckej cirkvi, na tradičnú Vatru slobody, ktorú organizuje primátor a mesto Rožňava. Rozhodol som sa aj ja, že tam zájdem na mastený chlebík s cibuľkou a zažiť výbornú atmosféru. Zvítal som sa aj s pánom primátorom, ktorý bol prítomný, hoci bol práce neschopný a nohu mal, ako sa hovorí, "v Egypte“.
Oblastná organizácia SZPB v Rožňave koncepciu vzdelávania napĺňa rôznorodými aktivitami
Napísal(a) I. Lacková
V mesiaci apríl, máj Komisia pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri Oblastnej organizácii SZPB v Rožňave svojou činnosťou sa zamerala na rôznorodé aktivity. S dôrazom na prácu s učiteľmi ZO SZPB v Revúcej dňa 7. apríla 2016 sa uskutočnil seminár s predmetovou komisiou dejepisu, hlavnou tematikou bola téma vedomostná súťaž "Medzníky II. svetovej vojny" a história odbojovej činnosti v Revúckom okrese.
Na výstave tvorivosti v Rožňave sa predstaví 24 autorov s 83 farebnými aj čiernobielymi fotografiami
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Srdečne pozývame v stredu 18. mája 2016 o 16.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG) na Betliarskej 8 v Rožňave.
Majáles spojený s oslavou Dňa matiek prizdobený dôstojným programom potešili Vlachovčanov
Napísal(a) Mgr. Martina Gálová
Obecný úrad Vlachovo v spolupráci s OZ Stromíš a MO MS vo Vlachove usporiadali v kultúrnom dome dňa 8.mája 2016 o 14.00 hod. Majáles spojený s oslavou Dňa matiek. Po úvodných slovách Sašky Vargovej sa prihovoril starosta obce Ing. Peter Pakes, ktorý sa tiež poďakoval všetkým mamám za ich starostlivosť a lásku. S pekným programom sa predstavili škôlkari a žiaci ZŠ s MŠ vo Vlachove pod vedením svojich učiteliek.
Výstavu pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov" sprevádzali aj ich prednášky
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili prednášky k výstave pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov“, ktoré viedol jeden z autorov výstavy Ing. arch. Mikuláš Maník. Úvodom priblížil myšlienky jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenskej architektúry 20. storočia, Eugena Kramára:
„ Architektúra je trvalou scénou všetkých nás i veľa budúcich generácii“
„My architekti sme zodpovedne povolaní hodnotne modelovať prostredie života, a tak užitočnosťou a krásou pôsobiť výchovne na najlepšie stránky psychiky človeka.“
Nielen našich obdivovateľov histórie najmä v súvislosti vyhorením hradu Krásna Hôrka iste zaujala informácia o známej krásnohorskej múmii Žófii Šeredyovej, ktorá vyše 200 rokov ležala v kaplnke stredovekého hradu Krásna Hôrka, ktorý pred pár rokmi vyhorel. Mumifikované telo grófky po výskume v laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave previezli 11. mája 2016 do kaštieľa v Betliari. Telo bolo od októbra 2015 v Bratislave.
Preneste sa s nami do minulosti Gemera prostredníctvom Andrássyho dňa II
Napísal(a) BM
Dňa 20. mája 2016 od 9:00 hod. sa v areáli Baníckeho múzea v Rožňave (Šafárikova č.31) uskutoční už druhý ročník Andrássyho dňa. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu a v spolupráci so Združením Slovenskej železnej cesty a Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska. Podujatie, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravuje v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii,
Nerušte ma, čítam! Alebo: Tí, ktorí neveria na zázraky, ich nikdy neuvidia.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 12.5.2016 v čase od 10:00 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave pred malým pódiom hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Vedomostná súťaž žiakov ZŠ z okresu Rimavská Sobota preverila vedomosti z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 6.5.2016 v dopoludňajších hodinách sa uskutočnil v centre voľného času RELAX v Rimavskej Sobote už V. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl z okresu Rimavská Sobota z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945. Súťaž tradične pripravuje Oblastný výbor SZPB v Rim. Sobote v spolupráci s Mestským úradom Rim. Sobota a Centrom voľného času RELAX v Rimavskej Sobote.
V Kokave nad Rimavicou zorganizovali krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
V piatok 6. mája 2016 Hontiansko - Ipeľské osvetové stredisko organizovalo v Kokave nad Rimavicou krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival. Za náš región z okresov Rimavská Sobota a Revúca nás reprezentovali v kategórii speváckych skupín DFS Hájik z Rimavskej Soboty, získali zlaté pásmo a DFS Zornička z Klenovca, získali návrh na postup na celoslovenskú súťaž do Habovky. V kategórii sólistov spevákov sa predstavili sólistky Barborka Ľutpáková z DFS Hájik z Rimavskej Soboty
Viac...
O súčasnom vývoji vo svete, doma, objektivite informovanosti obyvateľov všeobecne s mesačníkom Zem a svet
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 29. apríla 2016 od 16.00 hodine sa v Okresnej knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote uskutočnila prednáška a beseda so šéfredaktorom mesačníka ZEM a VEK Tiborom Eliotom Rostasom a redaktorom tohto mesačníka Marianom Benkom. Prednášky a besedy sú zúčastnila vyše päťdesiatka poslucháčov nie len z Rimavskej Soboty, ale aj širokého okolia. Prišli záujemci z Tornale, Hnčiarskych Zálužian, Čierneho Potoka a dokonca aj z Bratislavy, ktorí prišli tráviť víkend do nášho okresu a počas nákupov v Bille sa o prednáške dozvedeli.
Dňa 28.4.2016 sme v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorili ďalšiu výstavu zachytávajúcu špecifickú tému, ktorou sú tragické udalosti a ich hrozivé dôsledky, ktoré sa stali 10.6.1942 v stredočeskej obci Lidice. Túto zahraničnú výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič a PhDr. Andrea Ševčovičová, ktorá sa v posledných rokoch venuje téme životných a zdravotných podmienok väzňov v nacistických koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny.
Prezentovaná výstava je koncepčne uceleným súborom troch na seba nadväzujúcich výstav Památníka Lidice (Lidická tragédie, Návraty Lidických dětí, Návrat Lidických žen),
Odchádzajúce zvyky a obyčaje spoločne s bystränskými piesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom dávne tradície
Napísal(a) MG - od
Minule sa prostredníctvom stránky starostka obce Rožňavské Bystré pani Želmíra Gonosová pochválila najnovšou folklórnou akciu, ktorú pripravili v deň 1. mája 2016 pod názvom "Otváranie studniški". Ani netreba pripomínať, že sa tak stalo najmä zásluhou DFSk Bystränky, ktorá s pravidelnosťou pripravuje pomaly zabudnuté zvyky a obyčaje a spoloče s bystränskými pesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom tradície, ktoré v Rožňavskom Bystrom pretrvávajú do dnešných čias.
Na Prvého mája v Rožňavskom Bystrom otvárali "studniški"
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-