Autorská výstava fotografií Milana Slabeja v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Súčasťou krajskej prehliadky Zochova divadelná Revúca bola aj vernisáž autorskej výstavy fotografií Milana SLABEJA, ktorá je otvorená vo výstavnej sále MsDK v Revúcej od 28. apríla do 27. mája 2016 v čase od 7:30 hod. do 19:00. Pán Slabej sa narodil v Tisovci, kde prežil celý doterajší život. Pracoval v závode Cestné stavby a mechanizmy až do svojho odchodu do dôchodku. Foteniu sa venuje od roku 1968, je fotograf – amatér – samouk. Ako sám hovorí k foteniu sa dostal úplne náhodou, keď mu kamarát doniesol starý „aparát“ na opravu. Ako vášnivý fotograf – amatér predkladá zo svojho repertoáru fotograficky zakonzervované chvíľky premenlivých podôb života
Najväčšia koncentrácia hercov koncom apríla bola v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V Mestskom dome kultúry v Revúcej sa v dňoch 28. až 30. apríla 2016 uskutočnil 42. ročník Zochovej divadelnej Revúcej. Vyhlasovateľom tohto podujatia, ktoré sa konalo pod záštitou MVDr. Evy Cireňovej primátorky mesta Revúca, je Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Prehliadku z verejných zdrojov podporil fond na podporu umenia. Na tejto krajskej súťažnej prehliadke amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých, ktorú zorganizoval Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, sa zúčastnilo 15 divadelných súborov.
Čo ukrýva Zemiakový hrad (Grulyavár) v Joviciach
Napísal(a) Martin Kováč
Pred niekoľkými dňami začali v obci Jovice pri Rožňave s predbežnými vykopávkami, tzv. „sondami“ na mieste zvanom „Grulyavár“ (Zemiakový hrad). „Grulyavár“ bol letným sídlom jovického rodáka Andreasa Cházára, ku ktorému sa viaže založenie prvej hluchonemej školy v Maďarskom kráľovstve. Okrem mnohých iných skutočností, bol aj priekopníkom. Práve on udomácnil zemiaky v tomto kraji. Na mieste vykopávok sa pravdepodobne nachádzal jeho letohrádok, sklad zemiakov a rybníček. Preto ten názov „Grulyavár“ (grulya – grule – zemiaky, vár - hrad). Už dávnejšie v minulosti sa jovičania a členovia OZ Andreas Cházára snažili odhaliť, obnoviť a tým aj zachrániť túto pozostalosť po najslávnejšom jovickom rodákovi.
História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavia súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je archív, ktorý je nevyhnutným zdrojom k poznávaniu a skúmaniu histórie múzea, mesta, ale aj širšieho regiónu. Postupným spracovávaním a evidovaním archívneho materiálu sa v priebehu roka 2015 podarilo identifikovať súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Listy adresoval svojmu priateľovi Oliverovi Gömörymu (1869 - 1920) zo Širkoviec, ktorý v tom čase býval v Budapešti. Do archívu múzea sa dostali ako súčasť pozostalosti rodiny Gömöry v roku 1955, po smrti Oliverovej manželky Margity Maróthy Gömöry.
Mladí tanečníci z Revúcej si z rumunského Aradu priviezli tri krásne ocenenia
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Dňa 15.4.2016 – 18.4.2016 sa TŠ Happy Dance Revúca zúčastnilo Medzinárodnej súťaže hudby a tanca v Rumunskom Arade. Po príchode do Rumunského Nadlaku nás privítal primátor mesta Vasile Ciceac, prednosta Alexander Gros a Slavko Dušan. Osemtisícové mestečko plné zelene a milých ľudí nás prekvapilo krásnou slovenčinou, tak na Úrade ako i v meste. Nadlak sa nachádza v západnej časti Rumunska, v aradsko-banátskej oblasti, ide o mnohonárodnostné pohraničné mesto s Maďarskom. Takmer polovica obyvateľov ovláda slovenský jazyk, majú tu základnú školu, strednú školu, kde sa vyučuje slovenský jazyk.
Noc múzeí v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V sobotu, 21. mája 2016, už po dvanástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Dôvodom je prezentácia múzea počas Noci múzeí a galérií. Nočné prehliadky múzea, nové výstavy, zaujímaví hostia, bohatý program. Nočná atmosféra v priestoroch piateho najstaršieho múzea na Slovensku (založeného v roku 1882) bude pre každého neopakovateľným zážitkom a každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € (prijímame aj kultúrne poukazy) a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Brány múzea sa zatvárajú v noci o 23.00 hodine.
V programe "Pred svadbó v Genšu" v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa prestavila FSk Genšenky
Napísal(a) M. Ferenczová
Atmosférou pred svadobných príprav žilo 20. apríla 2016 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave počas ďalšieho folklórneho večera z cyklu U nás taká obyčaj. „V Genšu sa do svadobných príprav zapájali ženy nielen zo širokej rodiny, ale aj susedy, aby v dome budúcej nevesty, do svadobnej polievky gágoríky narobili,“ povedala vedúca folklórnej skupiny Genšenky z Honiec, Mária Lukáčová. A tento starý zvyk, ktorý sa ešte aj v dnešných časoch v gemerských dedinách zachováva, predstavili v Dome tradičnej kultúry Gemera milovníkom regionálneho folklóru.
Zaujímavá múzejno-pedagogická hodina k výstave Faleristika pre každého
Napísal(a) Petronela Bodnárová
V rámci múzejno-pedagogickej hodiny k výstave Faleristika pre každého sa vo štvrtok a piatok (14. - 15. apríla 2016) konala v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave komentovaná prehliadka výstavy so zaujímavou prezentáciou. Výstava vznikla v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou.
Počas prvého dňa previedla výstavou žiakov osemročného gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave jej kurátorka Petronela Bodnárova. Žiaci sa dozvedeli o faleristike ako pomocnej historickej vede, ktorá sa zaoberá viditeľne nosenými vyznamenaniami, ich históriou, spôsobom udeľovania či nosenia. Zaujali ich nie len samotné vyznamenania, ale najmä originálne krabičky, v ktorých sú uložené a udeľovacie dekréty napísané novogotickým ozdobným písmom,
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave má nové vedenie
Napísal(a) -DMS-
Rožňava – 13.04.2016 - V priestoroch Denného centra pre seniorov sa uskutočnilo Mimoriadne Valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej (M VZ MO MS) v Rožňave. Zvolal ho riaditeľ členského ústredia MS v Martine na základe ustanovenia platných Stanov MS uvedeného v Hlave V., bod 9, písm. a). Celé zasadnutie M VZ MO MS viedol riaditeľ ČÚ MS PhDr. Martin Fejko. Nápomocní mu boli pracovníci ČÚ MS v Martine RNDr. Ján Seman, Viera Jochymková, Zdenka Belláková, ako aj riaditeľka Krajanského múzea v Martine PhDr. Zuzana Pavelcová.
Viac...
Vyhodnotili detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia, zorganizovalo dňa 15. apríla 2016 detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“. Festival bol prezentáciou detských folklórnych kolektívov, ktoré už niekoľko rokov vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. Podujatie sa začalo o 9.00 hodine ráno, ktoré otvorila „teta Havranka“ s detičkami z Rejdovej, piesňou U Havranki hrat budú. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“,
Koj zmo už pri tom fotbale, treba pódač, ež takich fanúšikó, ako buli Gusťík Krištóf zo Železníka - z Krížu a Lajko Mihálik z Ratkové nebulo na širokom okolú. Gusťík dobre poznav hrášó za Železník. Jano Krištof, Gustíkó brat, bú kapitán a gu tim známejším patrili: Jožko Čatlóš, Dano Zacharóskí, Zolo Budaj, brankár Andro Dinaj zo Sirka, obranca Andro Dinaj, Gusto Kontra od Džinó, ťiaž zo Sirka. Ono jich boulo väc, ale nedajú sä šicí vimänovač, kotrí bi si to zaslúžili a už ni sú medzi živími, napr.: útočník Janko Szentandráši,
Pred očakávaným májovým tranzitom planéty Merkúr využime ešte prednášku o tomto astronomickom jave
Napísal(a) Mgr. Juraj Lörinčík
Prechody planét či iných nebeských telies popred disk Slnka sú v prípade dobrého počasia ľahko dostupným a vďačným cieľom laických aj odborných astronomických pozorovaní. Ak je aktérom prechodu Mesiac, hovoríme o zatmení Slnka, ak vzdialenejšia planéta, či umelá družica, potom sa jedná o tranzit. Očakávaný májový tranzit planéty Merkúr bude kľúčovou, ale nie jedinou témou prednášky pre verejnosť pripravovanej na rožňavskej hvezdárni.
Držitelia GOSKAROV z Rožňavy sa predstavia aj v celoštátnej súťaži
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zorganizovalo v nedeľu 10. apríla 2016 už 20. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2016. Do súťaže bolo prihlásených 31 filmov vo všetkých vekových skupinách aj žánrových kategóriách. Porota zložená z vysokoškolských pedagógov Akadémie umení v Banskej Bystrici hodnotila ich technické spracovanie a umeleckú hodnotu.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-