Dve poštové známky propagujúce umenie Gemera vydala Slovenská pošta
Napísal(a) Ing. arch. V. Ondrejovič
Slovenská pošta vydala 26. októbra 2023 dve poštové známky s náboženskou tematikou, jedna zobrazuje nástenné gotické maľby a druhá oltár. Obe majú nominálnu hodnotu 2,60 €. Poštová známka „UMENIE: Gotická cesta – nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši“ má rozmery 44,4 × 54,4 mm vrátane perforácie. Známka vyšla na upravenom tlačovom liste štvorbloku spoločne s emisiou „UMENIE: Gotická cesta – oltár v Kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom“. Známky vytlačila kombináciou oceľotlače a ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je nástenná gotická maľba s motívom Trojice Božej z kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 10. 2023 a domicilom obce Rákoš. Motívom FDC je freska svätice a motívom FDC pečiatky je freska piety. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. mal. Rudolf Cigánik a rytiny známky je Mgr. art. Jozef Česla. Autorom FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Popoludnie s tréningom mladých jelšavských hasičov trochu inak
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2023 Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave oslavuje 150. výročie svojho založenia, ktoré sme si pripomenuli v júli, kedy bola inštalovaná výstava hasičských autíčok – či už plastových zo zbierky Ing. Pavla Zapletala a Ivana Petra Zachara, ale aj lepených z papiera, ktoré lepí Miroslav Kováč. Končiacu výstavu sme navštívili v rámci krúžku dňa 02. 11. 2023 v Mestskom múzeu v Jelšave. Deti zaujala táto výstava, pýtali sa uja Mira, ako ich vyrábal.
Z Mestského múzea sme sa presunuli ku soche sv. Floriána, kde sme si pripomenuli Pamiatku zosnulých. Deťom sme porozprávali niečo o vojakovi Floriánovi, ako sa stal patrónom hasičov. S deťmi sme zapálili sviečky a umiestnili sme ich na podstavec ku soche.
Bolo to príjemné popoludnie a absolvovali sme tréning trocha inak.
Dvanásta beseda so siedmimi gemerskými umelcami a remeselníkmi
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch kultúrneho domu Betliar sa 6.10.2023 uskutočnila dvanásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi v rámci Dní obce Betliar, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóová predsedníčka OZ GU na besedu pozvala sedem regionálnych remeselníkov, aby verejnosti odprezentovali svoju jedinečnú a originálnu tvorbu. Podujatie svojimi hudobno-speváckymi vstupmi sprevádzala FSk Genšenky z Honiec, ktorá v závere pridala humorne ladené zvykoslovné pásmo, ktoré rozosmialo všetkých prítomných.
Plátenné vrece s potlačeným nápisom UNRRA - Predmet mesiaca november 2023
Napísal(a) I. Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nezvyčajný zbierkový predmet pochádzajúci z polovice 20. storočia, z obdobia plného konfliktov a osudových historických udalostí. Je to plátenné vrece s potlačeným nápisom UNRRA CZECHOSLOVAKIA, a viaže sa k udalostiam po ukončení 2. svetovej vojny. Tento mimoriadny predmet si budete môcť pozrieť v priestoroch stálej expozície múzea od 1. novembra do 31. novembra 2023.
Prezentovaný zbierkový predmet, ktorý je svedkom významných historických udalostí pochádza zo 40. rokov 20. storočia, približne z obdobia medzi rokmi 1945-1947. Je to biele plátenné vrece so žltými a modrými pásikmi na boku, a na prednej strane s potlačeným nápisom NET WEIGHT 150 LBS, 62-271-1, UNRRA CZECHOSLOVAKIA. WINTER WHEAT SEED (semená zimnej pšenice).
Výstava z fotografického workshopu z Gemera mieri do košického obchodného centra Optima. V máji roku 2023 sa Gemer stal centrom stretnutia fotografov a kreatívnych umelcov. V štyroch lokalitách na Gotickej ceste sa uskutočnil fotografický workshop, vedený renomovaným lektorom, profesorom Ľubom Stachom. S nadšením a zápalom sa do zachytávania gotickej architektúry i historických pamiatok v kostoloch Plešivca, Štítnika, Ochtinej a Koceľoviec pustili účastníci: Kristína Kerekešová, Štefan Majerčák, Peter Palgut a Eva Tóbisz. Toto pútavé podujatie sa stalo súčasťou rozsiahleho projektu Rok nástennej maľby, ktorý nadväzuje na označenie Európskeho kultúrneho dedičstva získaného vďaka freskám v Gemeri a Malohonte.
Výsledkom tejto aktivity je unikátna výstava fotografií s názvom „Tichí svedkovia gotiky na Gemeri“. Každá z fotografií zrkadlí osobitný prístup autora a jeho cit pre gotické umenie. Výstava nás pozýva na dobrodružnú cestu do minulosti, aby sme mohli obdivovať a cítiť pôsobivosť gotického obdobia, ktoré rezonuje aj v súčasnosti.
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Rozprávanie Miroslava Janšta o stredovekých nástenných maľbách a ich reštaurovaní
Napísal(a) J. Aláč
Prednáška a prezentácia známeho a uznávaného reštaurátora Miroslava Janšta je určená všetkým, ktorým sa páčia stredoveké nástenné maľby nielen v Gemeri-Malohonte, a ktorých zaujímajú špecifiká ich reštaurovania, ale i práca a poslanie reštaurátora.
Termín a čas: 26. 10. 2023 o 16.00 hod.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Miroslav Janšto (*1967) študoval v rokoch 1981 až 1985 na Škole umeleckého priemyslu v Kremnici, odbor reštaurovanie štukovej výzdoby. Po skončení školy v júli 1985 nastúpil ako konzervátor do Gemersko-malohontského múzea. V rokoch 1987 až 1993 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby. Je členom Komory reštaurátorov. Zameriava sa na reštaurovanie nástennej maľby v historických objektoch, ale reštauruje tiež obrazy na platne a na iných nosičoch.
Zaslúžilý člen DPO SR pán Ladislav Berki sa dožíva významného životného jubilea
Napísal(a) Dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Významného životného jubilea – 70 rokov – sa dňa 23. októbra 2023 dožíva zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR, pán Ladislav BERKI, dlhoročný člen Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava. Členom DPO SR je od roku 1969. Bol dlhoročný veliteľ v DHZ Jelšava, ale aj v rônych funkciách v okrese Rožňava a Revúca. Aj v súčasnosti je nápomocný svojimi radami. Za svoju dlhoročnú prácu bol viackrát ocenený rôznymi vyznamenaniami.
Do ďalších rokov života prajeme nášmu jubilantovi hodne zdravia, porozumenia, šťastia, spokojnosti a veľa životného elánu.
Vzdelávacia konferencia na Salaši Zbojská o tom, ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou
Napísal(a) B. Očkaik
REVÚCA, 13. október 2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER (OOCR Gemer) v spolupráci s kolektívom z magazínu Kávičkári.sk usporiadali vzdelávaciu konferenciu s názvom “Mini (ne)konferencia Gastrolove Gemer". Podujatie sa nieslo v duchu o tom, ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou. Organizátori privítali nielen hostí z regiónu Gemer a Malohont, na konferenciu sa prišli obohatiť aj Horehronci, či Bystričania. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Salaša Zbojská v NP Muránska planina, malo edukačný a povzbudzujúci charakter. Subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu si teda vedeli cenné rady aplikovateľné do praxe premietnuť do svojho života.
Rožňavská hvezdáreň sa pripojila k Svetovému vesmírnemu týždňu
Napísal(a) R. Šimko
K celosvetovému podujatiu „Svetový vesmírny týždeň – World Space Week“, ktorý sa uskutočnil od 4. do 10. októbra vo viac ako 95 krajinách po celom svete sa svojím zaujímavým, moderným a náučným podujatím pripojila aj Rožňavská hvezdáreň, vysunuté pracovisko Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja.
„Svetový vesmírny týždeň je oficiálne definovaný ako medzinárodný sviatok kozmonautiky a astronómie. Každý rok ho koordinuje Organizácia spojených národov (OSN) s podporou Asociácie svetového vesmírneho týždňa (WSWA). Cieľom podujatia je vzdelávanie ľudí na celom svete o výhodách, ktoré prináša výskum vesmíru a podpora využívania kozmického priestoru pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj. Tohto roku sa aj naša inštitúcia pripojila k tomuto sviatku, a to vzdelávacími programami pre rôzne cieľové skupiny,“ informuje Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Viac...
Kurz keramiky pre pokročilých – obľúbený tvorivý relax v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) R. Šimko
Pokračovanie veľmi obľúbeného kurzu pre dospelých – Kurz keramiky – spúšťa Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorý začína už 17. októbra 2023 a končí 12. decembra 2023.
Počas ôsmich lekcií keramikárskeho kurzu, v trvaní 25 hodín, si účastníci osvoja pokročilé techniky modelovania z hliny, dekorovanie, glazovanie, burelovanie, ako aj postupy finálneho procesu výpalu, čím nadviažu na poznatky nadobudnuté počas kurzu pre začiatočníkov. Je určený pre dospelých a bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 120 € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
V Baníckom múzeu si dáme odpoveď na otázku: Prečo dnes zabúdame na duševnú rovnováhu
Napísal(a) A. Terezková
"Ako sa nezblázniť zo života" je názov prednášky, na ktorú srdečne pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Prednáška sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si od roku 1991 pripomíname každoročne 10. októbra. Tento deň bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie a jeho cieľom je zvyšovať povedomie a poukazovať na potrebu vyššej podpory a ochrany duševného zdravia.
Počas tejto prednášky sa záujemcovia dozvedia najmä, prečo je tak dôležité duševné zdravie a ako sa oňho správne starať. „Dnes zabúdame na duševnú rovnováhu, a ostávame častokrát ľahostajní k veľkým životným pravdám, ktoré nám nakoniec pripomenie naše telo svojim hlasným NIE! Takto ďalej už nemôžem! Vravíme si, som kúsok od toho, aby som sa zbláznil zo seba, z druhých, zo života... ,”
Predmet mesiaca október v GMM: Zadymovaná keramika
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Predmetom mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor pôvodnej zadymovanej keramiky, tzv. čierny riad. Vo fonde múzea sa nachádza 11 kusov zadymovanej keramiky, ktoré sa do jeho zbierok dostali darom od významných meštianskych rimavskosobotských rodín v rokoch 1907 – 1938. Daný súbor tvorí 5 hrncov, 2 taniere, 1 reprezentatívny krčah, 2 vázy a 1 nádoba na vylievanie sviečok. Uvedené predmety boli vyrobené v 19. storočí, pravdepodobne na území dnešného Maďarska, nádoba na vylievanie sviečok je datovaná rokom 1801.
Zadymovaná keramika je tmavosivo až čierno zafarbená keramika zhotovovaná bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením, pričom pri vypaľovaní v poľnej peci sa používa najmä drevo z ihličnatých stromov, ktoré má veľa živice. Zadymovaná keramika sa páli iba raz, pričom v peci naukladané výrobky sa úplne rozžeravia. Nakoniec sa priloží veľké množstvo dreva a celá pec sa vzduchotesne upchá. Vnútri pece sa spotrebuje kyslík, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu. Povrch keramiky nasaje sadze a dym a vznikne tak zafarbenie čiernej, oceľovo sivej alebo hnedej farby. Daná keramika sa vypaľuje 12 hodín, pričom z pece sa vyberá približne po 48 hodinách, keď pec vychladne. Lesklý vzor na povrchu je možno dosiahnuť trením hladkým kameňom.
Tradičné poklady Gemera – Rok v gemerskej kuchyni a šanca pre gráty a ancúgy
Napísal(a) A. Kleinová
Dva veľké projekty v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej kultúry v rámci svojej odbornej dokumentačnej a výskumnej činnosti ukončilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Pod názvom ambiciózneho projektu Tradičný rok v gemerskej kuchyni sa skrýva séria piatich dokumentárnych videí v celkovej dĺžke takmer troch hodín, ktoré ponúkajú pohľad do tradičných rituálov a života rodín horného Gemera.
„Cieľom projektu bolo zdokumentovať a odprezentovať tradičné zvyky prenášané naprieč generáciami v prirodzenom prostredí vidieckej kuchyne v spojení s prípravou jedál,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a dopĺňa: „Pridanou hodnotu je interpretácia v nárečí aktérov podľa obcí horného Gemera, z ktorých pochádzajú.“

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-