Múzeá (734)
Aktivita Baníckeho múzea v Rožňave pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Krátko po otvorení výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa bohatú sériu sprievodných podujatí. Prvým z nich je aktivita pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme.
Prvá časť aktivity bude prebiehať priamo na výstave. Žiaci sa s ňou podrobnejšie zoznámia nielen prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale najmä cez interaktívne hry a rozhovory. „Výstava a múzejno-pedagogická aktivita umožní žiakom základných škôl nahliadnuť do témy baníctva prostredníctvom umenia v rôznych podobách. V rámci riadeného rozhovoru sa oboznámia s tým, ako sa banícka tematika premieta do umeleckého vyjadrenia – od každodenného života baníkov až po symboliku spojenú s podzemím. Umenie sa tak stáva cestou, ako túto tému vnímať citlivejšie, osobnejšie a tvorivo,“ uvádza múzejná pedagogička Gabriella Badin. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu a rozvoju fantázie u žiakov.
Predmet mesiaca november 2025 * Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho
Napísal(a) A. Kolár
Rimavská Sobota - 3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49.
Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od 11. septembra 2025 do 31. decembra 2025 sprístupnená výstava Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou výstavy je viacero sprievodných podujatí, pričom jedným z nich je tvorivá dielňa – workshop, s názvom Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova. Účastníci si pod jeho vedením 12. novembra t.r. o 15.00 hod. vytvoria maľovanú nástennú tabuľku zdobenú ornamentmi inšpirovanými výzdobou dreveného zariadenia stredovekých kostolov Gemera-Malohontu.
Pál Benko sa venuje výrobe drevených maľovaných nástenných tabuliek a drevených stropných kaziet väčších rozmerov. Pri ich zhotovení využíva ornamentiku tvoriacu výzdobu dreveného zariadenia nachádzajúceho sa vo viacerých kostoloch Gemera-Malohontu, Novohradu, ale i na území Maďarska. Pri tom sa snaží dodržiavať pôvodné farebné odtiene i techniku maľovania vajíčkovou temperou.
Maľované tajomstvá - komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 16. októbra 2025 uskutoční komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, s názvom Maľované tajomstvá. Komentovaná prehliadka s etnografkou a kurátorkou výstavy Mgr. Ľudmilou Pulišovou predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 18. a 19. storočia.
Oblasť Gemera-Malohontu bola na výskyt maľovaného nábytku pomerne bohatá, keďže v minulosti sa jednalo o jednu z najvyspelejších oblastí Slovenska. K tomu prispeli jednak priemyselné podniky – bane, maše, hámre, železiarne, ale aj rozvinutá remeselná výroba. Najstaršie kusy maľovaného nábytku z ľudového prostredia regiónu pochádzajú z 18. storočia, pričom k rozmachu výroby došlo v 19. storočí.
NeMiestne maľby Martina Kacvinského v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Počas októbra v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, bude prebiehať aktivita k aktuálnej výstave Martina Kacvinského NeMiestne maľby. Aktivita pod názvom Vrstvy skutočnosti umožní študentom stredných škôl prísť do kontaktu so súčasným výtvarným umením, spoznávať ho a zaujať svoj vlastný postoj pri jeho percepcii.
Študenti sa nielen zoznámia s jednotlivými dielami výstavy prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale rovnako budú mať možnosť sa aktívne zapájať. Budú podnietení pracovať s dielami a vyjadrovať spôsob vlastného vnímania jednotlivých prvkov výstavy. „Múzejno-pedagogická aktivita Vrstvy skutočnosti ponúka stredoškolskému publiku možnosť nahliadnuť do sveta súčasného umenia cez prizmu otázok a diskusie.
Tesár čierny (Dryocopus martius) je predmetom mesiaca október v GMM
Napísal(a) M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát tesára čierneho (Dryocopus martius), najväčšieho druhu ďatľa na Slovensku aj v Európe. V roku 2025 je predmetom mesiaca október.
Tesár čierny, známy aj ako ďateľ čierny, je, ako aj jeho meno hovorí, sfarbený takmer celý do čierna. Samec má výraznú červenú čiapočku, samica červenú škvrnu na zátylku. Je veľký približne ako havran. Má palearktický typ rozšírenia, obýva široký pás tiahnuci sa od východného Španielska po Kamčatku a Kórejský polostrov. Hniezdi prakticky na celom Slovensku. Obľubuje rozsiahle staré lesy, hlavne listnaté a zmiešané.
Prechádzku Rimavskou Sobotou pripravilo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Historické miesta v zrkadle príbehov! Príbehy Rimavskej Soboty aj s návštevou historickej knižnice vo veži evanjelického kostola, krypty sochára Istvána Ferenczyho, či zvonice reformovaného kostola s panoramatickým pohľadom na mesto. 21. septembra 2025 o 14:00 hodine sa v uliciach historického centra Rimavskej Soboty uskutoční podujatie Gemersko-malohontského múzea s názvom „Prechádzka Rimavskou Sobotou“, v rámci ktorého môžu účastníci spoznať zaujímavé príbehy, miesta, mýty a fakty viažuce sa k mestu a k jeho obyvateľom. Prechádzka je sprievodným podujatím k dočasnej výstave múzea: „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból“ a uskutoční sa ako súčasť programu Európskeho týždňa mobility, v rámci ktorého môžete získať 50% zľavu zo vstupného, ak na podujatie prídete bez auta.
Výstavu rómskej umelkyne Šarloty Bottovej Tváre, ktoré zanechali stopu otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej pod názvom Tváre, ktoré zanechali stopu, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. septembra 2025 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu.
V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí, ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.
Posledný denník vojnového zajatca, Gézu Haynika z roku 1918 * Predmet mesiaca – september 2025
Napísal(a) E. Kerényi
Bolo to len nedávno, keď v roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Dvojjazyčná slovensko-maďarská publikácia s názvom „Poznámky – Jegyzetek. Denník vojnového zajatca – Egy hadifogoly naplója 1916-1917” zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka-dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte vo vojnových rokoch 1916-1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea z medzivojnového obdobia, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch.
Budujeme partnerstvá: Projekt #4museums mení Gemersko-malohontské múzeum na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) É. Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, najstaršia kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, realizuje významný projekt s názvom #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko - Slovensko (HUSK). Múzeu sa podarilo získať 892 891,64 eur.
Dofinancovaním Banskobystrického samosprávneho kraja sa zrekonštruuje celé 2. poschodie múzea vrátene chodby a sociálne zariadenia. Vďaka tejto kombinácii medzinárodného projektu a podpory z verejných zdrojov dôjde k celkovej premene tejto najstaršej kultúrnej inštitúcie kraja na moderné a zážitkové centrum kultúrneho dedičstva, ktoré bude slúžiť nielen návštevníkom, ale aj odborníkom a komunitám.
Viac...
Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave dvojdňovým podujatím
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Tohtoročný Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, veľkým dvojdňovým podujatím. Tentoraz bohatý program osláv bude určený najmä stredoškolským a vysokoškolským študentom nielen zo Slovenska ale aj zo susedného Maďarska. Mladí účastníci podujatia budú mať možnosť spoznávať spoločnú banícku históriu a následne rozvíjať a obohatiť kultúrny dialóg oboch národov.
Program podujatia začne v areáli Zážitkového centra Sentinel a to vzájomným predstavením organizácií zapojených do partnerstva projektu Deň baníkov – Bányásznap (reg. č. HUSK/SPF/2401/3.2/071). Následne sa účastníci podujatia v slávnostnom sprievode s dychovou hudbou pri SMZ a. s. Jelšava presunú k
Tajomstvá hradov a zámkov v rožňavskej Galérii Baníckeho múzea pre prázdninujúce deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva prázdninujúce deti do galérie aj počas augusta. Pripravilo pre ne podujatie prepojené s fotografickou výstavou Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť aj mladí východniari spoznávať hrady a zámky na Slovensku zábavnou formou a čaká ich aj tvorivá dielňa.
Na úvod aktivity sa deti spolu s múzejníkmi porozprávajú o hlavných úlohách, ktoré hrady a zámky v minulosti plnili aj o dôvodoch ich vzniku. Najlepšie si ich zapamätajú vďaka povestiam a legendám, ktoré ich sprevádzajú.
V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora
Napísal(a) E. Hermeli Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.
Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu – Predmet mesiaca júl
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.