Múzeá (723)
Banícke múzeum prichádza s putovnou výstavou a prednáškou
Napísal(a) E. Hrmélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.
Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2. stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Fotograf Marek Hajkovský bude vystavovať v Rožňave
Napísal(a) E. Hermély Gecelovský
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.
Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.
László Mednyánszky: Kresba stromu v parku širkovského kaštieľa – predmet mesiaca apríl 2025
Napísal(a) A. Kolár
Predmetom mesiaca apríl 2025 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je kresba stromu od známeho maliara Lászlóa Mednyánszkeho, ktorého s naším regiónom spájalo priateľstvo so šľachtickou rodinou Gömöryovcov zo Širkoviec. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte papiera je technikou perokresby tušom zobrazený krajinný výsek so starým stromom v popredí. V pozadí sú naznačené ďalšie stromy jemnejšou kresbou a šrafúrou. Dielo bolo dlhé roky v nevyhovujúcom stave a preto nebolo sprístupnené verejnosti.
Autor kresby László Mednyánszky (1852 – 1919) bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove, kde vyrastal na panstve rodiny Mednyánszkych do svojich desiatich rokov. Neskôr sa rodina presťahovala do kaštieľa v Strážkach na Spiši. V tom čase sa už rozvíjal jeho výtvarný talent pod vedením súkromného učiteľa – rakúskeho maliara Thomasa Endera. V roku 1872 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Mníchove, kde študoval najskôr v triede Alexandra Strähhubera a neskôr Otta Seitza. Od roku 1874 pokračoval v štúdiu na École des Beaux Artes v Paríži u profesora Isidora Pilsa. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, čo malo zásadný vplyv na jeho ďalšie smerovanie.
Rimavská Sobota, 25.3.2025 – Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann (1835 – 1914), ktorý zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre záujemcov finisáž výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Ide o prednášku pod názvom Roľnícky život na Hornom Gemeri na tém život slovenského roľníka na Hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času.
Už od vzniku feudálnej spoločnosti až do prelomu 19. a 20. storočia boli na území dnešného Slovenska kultúrne i sociálne dominantnou skupinou roľníci. Ich spôsob života a kultúra vznikali v dobe, keď práve sebestačnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, vrcholia prípravy na obľúbené podujatie – Veľkonočné tvorivé dielne. Aj tento rok sa môžu žiaci materských a základných škôl tešiť na veselé predsviatočné podujatie plné zaujímavých informácií a tvorenia. Najprv sa s múzejnými pedagógmi porozprávajú o veľkonočných tradíciách a zvykoch. Múzejníci deťom prezradia ako sa v minulosti ľudia pripravovali na príchod Veľkej noci, ako vyzeralo ich pôstne obdobie a aké farebné pomenovania majú niektoré dni pred týmto sviatkom.
Prezentácia 20 ročníkov Zborníka Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje slávnostné podujatie pri príležitosti 20. výročia vydávania Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT a rovnako pri príležitosti 20. výročia podujatia Marec – mesiac knihy. Pozvaným hosťom predstaví jednak najnovší, 20. ročník zborníka, ktorý vyšiel koncom roka 2024, a taktiež predchádzajúce ročníky tejto významnej odbornej publikácie. Tento periodický zborník odborných štúdií z prírodných vied, archeológie, histórie, národopisu a histórie umenia regiónu Gemer-Malohont vydáva múzeum od roku 2005.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na kaligrafický workshop, ktorý organizujeme ako sprievodné podujatie k výstave Tajomstvá reštaurovania. Našimi hosťami budú pedagógovia a študenti Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. Workshop bude realizovaný pod odborným vedením kvalifikovaných lektorov, reštaurátorov Mgr. Radovana Blahu a Mgr. art. Mareka Kocku, pedagógov Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby. Workshopu sa zúčastnia aj študenti tohto odboru, pre ktorých je kaligrafia predmetom štúdia.
Vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v knižných dokumentoch
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v starých tlačiach z knižnice Gemersko-malohontského múzea. Vlastnícke záznamy v knižných dokumentoch sú prameňom pre poznanie osudov každej konkrétnej knihy v spojitosti s jej majiteľmi. Môžeme povedať, že spoločným menovateľom všetkých predchádzajúcich vlastníkov starých tlačí bola ich vzdelanostná a kultúrna vyspelosť, vďaka ktorej si knihy cenili ako duchovné bohatstvo hodné uchovávania. A keďže knihy „žijú“ častokrát dlhšie ako trvá priemerný ľudský život, genéza osudov historických knižničných dokumentov v spojitosti s ich viacerými, vekmi sa meniacimi majiteľmi, je prinajmenšom zaujímavá.
História čistoty a hygieny v šľachtických sídlach
Napísal(a) Múzeum Betliar
SNM – Múzeum Betliar srdečne pozýva na špecializovanú prehliadku, ktorá vás pod názvom Hygiena modrej krvi zavedie do histórie hygieny a kúpeľňovej kultúry v šľachtických sídlach. 7. marca 2025 o 17.00 hodine v kaštieli Betliar spoločne objavíme fascinujúci vývoj sanitárnych priestorov, spoločných toaliet, nočníkov, kláštorných latrín, hygienických zvykov a technológií od staroveku až po moderné obdobie.
Viac...
Po gemerskej stope, tentokrát najmä za včelárstvom, sa vo februári vydá Banícke múzeum v Rožňave spolu so Vzdelávacím centrom Včielka
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, od 10. februára 2025 začína s ďalšou sprievodnou aktivitou k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Je ňou múzejno-pedagogická aktivita určená žiakom základných škôl pod názvom Po gemerskej stope... Samotná aktivita začína komentovanou prehliadkou výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Múzejníci sa počas nej budú snažiť upriamiť pozornosť žiakov na život ľudí na Gemeri od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny, na spôsob ich obživy a na najrozšírenejšie remeslá daného obdobia.
Prednáška Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ďalšie sprievodné podujatie k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea, ktorá bude spojená s komentovanou prehliadkou výstavy. Počas nej kurátor múzea Norbert Mogyorósi podrobnejšie záujemcom predstaví vybrané zbierkové predmety múzea z fondov Militárie, Numizmatika a História 2, viažúce sa k obdobiu medzivojnovej Československej republiky a k 2. svetovej vojne.
Keramické a sklenené nálezy ako predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Alexander Botoš
Počas výstavby obchodného centra RS park (na mieste bývalej mestskej tržnice), na Ulici. B. Bartóka v Rimavskej Sobote v roku 2011, bol zistený objekt s kamenným plášťom tvorenými lícovanými lomovými kameňmi, ktoré boli spájané jemnozrnným ílom. Pôdorys objektu bol štvorhranný o rozmeroch 1,40 x 1,20m, dno objektu bolo zistené v hĺbke 2,55 m od súčasnej úrovne terénu. Odkrytý objekt slúžil pravdepodobne ako šachta na uskladňovanie potravín – ľadnica, ľadovňa.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva prázdninujúce deti počas jarných prázdnin do múzea. Prostredníctvom podujatia Privítajme jar v múzeu múzejníci plánujú spolu s deťmi osláviť príchod jari. Deti bližšie spoznajú niektoré živočíchy a rastliny prebúdzajúcej sa prírody a pomocou ukážky zbierkových predmetov z fondu múzea, vrátane herbárov, sa o nich dozvedia množstvo zaujímavých informácií.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.