Múzeá (717)
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann.
Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.
Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.
Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.
Veľkonočné tvorivé dielne pre žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl na už tradičné tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou.
V snahe priniesť niečo nové, tento rok múzejníci spojili veľkonočné tvorivé dielne s práve prebiehajúcou výstavou Valašský rok/Pásztoresztendő. Školáci sa zahrajú rôzne interaktívne hry a popritom sa dozvedia veľa zaujímavých informácií o tradíciách a zvyklostiach pastierov v predveľkonočnom období. „Pred veľkonočnými sviatkami sa rodia jahniatka a nielen tie. Pastieri mali v tomto období množstvo práce, plnili dôležité úlohy a my by sme radi deťom priblížili túto tradičnú atmosféru predsviatočných príprav. Touto aktivitou pokračujeme v téme výstavy Valašský rok/Pásztoresztendő,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin. Deti odídu domov nielen plní nových zážitkov a informácií, ale odnesú si aj vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie.
Atraktívna výstava v rožňavskom Baníckom múzeu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovensku
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Atraktívnu výstavu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovenskupod názvom V moci noci prináša do Rožňavy miestne Banícke múzeum, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.Pripravilo ju Východoslovenské múzeum v Košiciach. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. marca 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM na Námestí baníkov. Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave, či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov.
Pozvanie na besedu gemerských umelcov s Janou Kušnierovou a jej žiakmi
Napísal(a) IČ+MG+MM
Občianske združenie Gemerskí umelci, usporiadajú 14. marca 2024 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave besedu s výtvarníčkou Janou Kušnierovou, kde zároveň má výstavu svojich obrazov, trvajúcou až do 29.3.2024. Beseda je jubilejnou 15. besedou, ktorú občianske združenie doteraz zorganizovalo. Počas niekoľkých desaťročí pôsobenia pani Kušnierovej v ZŠ a ZUŠ v Rožňave prešlo pod jej dohľadom množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí si umenie vybrali za svoje smerovanie a sú z nich v súčasnosti úspešní výtvarníci, architekti a pod. Na besede bude predstavená tiež originálna výtvarná tvorba jej skvelej žiačky Janky Valkovej zo Štítnika a rovnako aj ďalšia z jej žiakov Kristína Pakesová, ktorá vyštudovala filozofiu a dejiny umenia, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka výstav výtvarného umenia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie bude hudbou a spevom sprevádzať Jaroslav Boldiš z Plešivca.
Zreštaurované vzácne tlače z knižnice Gemersko-malohontského múzea – Predmet mesiaca marec 2024
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 29. 02. 2024 – Predmetom mesiaca marec je päť len nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2024.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci ďalších päť nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí. Z nich pozoruhodné je historické knižné dielo autora pochádzajúceho z nášho regiónu: V mene Pána! Súhrnná zbierka kázní na všetky nedeľné a sviatočné dni v roku... Daniela Sartoriusa...: We Gménu Páně! Summownj Postylka, na wssecky Dny Nedělnj y Swátečnj w Roce, dwogjm Kázanjm, Ewangelickým y Episstolickým... od Danyele Sartoryus, někdy při Cýrkwi Ewangelické Bansko:Bistrycké Nácý Slowanské Slowa B. Kazatele. Nowé Wydánj. W Presspurku a Kossicech V Jana Michaľa Landerera. 1779.
Daniel S a r t o r i u s (1704 – 1767), rodák zo Štítnika, evanjelický kňaz a autor nábožensko-popularizačných spisov, je významnou osobnosťou Gemera-Malohontu.
Konferencia Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Jednodňovú odbornú konferenciu pod názvom Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času pripravilo začiatkom marca 2024 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej ústrednou témou sú dejiny jednotlivých národov, resp. národnostných menšín, ktoré v minulosti obývali či stále obývajú to územie východného Slovenska, ktoré dnes stotožňujeme s územím Košického samosprávneho kraja.
„Aktívnu účasť na konferencii prisľúbili nielen naši kolegovia z iných múzeí Košického samosprávneho kraja, ale aj ďalší odborníci, či už z prostredia knižníc, pamiatkového úradu alebo národnostných spolkov. Samotné rokovanie konferencie bude otvorené verejnosti, takže každý priaznivec histórie si bude môcť vypočuť práve tie referáty, ktoré ho zaujímajú najviac,“ uviedol kurátor Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Martin Hajduk, PhD.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične počas fašiangového obdobia prichádza s podujatím pre detského návštevníka. Pre deti materských a základných škôl 1. stupňa si múzejníci pripravili aktivity, ktoré rozvíjajú ich poznatky, tvorivosť a fantáziu. Múzejníci deťom vysvetlia zmysel a pôvod tohto tradičného sviatku, ako ho naši predkovia oslavovali a aké zvyky počas neho dodržiavali. Dokonca túto aktivitu prepojili s novou výstavou pozostávajúcou z fotografií hudobníkov a pastierov z Gemera a jeho okolia. „Tohtoročné fašiangy sme sa rozhodli osláviť v tradičnom duchu. Pre našich najmenších záujemcov sme pripravili interaktívne hry priamo na výstave s názvom Valašský rok/Pásztoresztendő. Kedysi pastieri na fašiangoch vystrájali. Chodili v rôznych maskách medzi ľudí a rozveseľovali ich. Bola to súčasť ich valašského roka a zvykov. Veríme, že našou aktivitou zaujmeme dnešnú mladú generáciu a nielen ich zabavíme, ale aj niečo nové naučíme,“ povedala múzejná pedagogička Gabriella Badin. V závere aktivity si deti vlastnoručne vyrobia fašiangové masky.
Valašský rok očami fotografa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) K. Strojná
Fotograf a dokumentarista József Farkas v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na autorskú výstavu fotografií s názvom Valašský rok / Pásztoresztendő, ktorej vernisáž sa uskutoční 8. februára 2024 o 16. hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
József Farkas je rodák z Lučenca. Rodinne a citovo je úzko napojený na región Gemera a Novohradu, kde vo svojej profesijnej kariére trávil množstvo času s dokumentovaním miestnych pastierov a hudobníkov. Dlhé roky pôsobil v Bratislave, od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a ľudového tanca Fölszállott a páva / Vyletel páv a od roku 2017 je aj vedúcim Siete Domu tradícií pre oblasti Slovenska v Budapešti. Svoj život zasvätil službe ľudovému umeniu.
Vyznamenanie Československý vojnový kríž 1939 - Predmet mesiaca február 2024
Napísal(a) J. Aláč
V roku 2024 si Slovensko pripomenie 80. výročie Slovenského národného povstania. Aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svojimi aktivitami prispeje k pripomenutiu si tohto významného výročia. Bude to napríklad aj prostredníctvom výberu zbierkových predmetov súvisiacich s protifašistickým odbojom a SNP, ktoré budú verejnosti predstavené prostredníctvom predmetu mesiaca. Predmetom mesiaca február bude Československý vojnový kríž 1939. V mesiaci august to bude československý ľahký guľomet ZB 30J, s ktorým je spojených niekoľko zaujímavých súvislostí.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza mnoho ocenení a vyznamenaní z rôznych období. Jedným z nich je aj Československý vojnový kríž 1939.
Československý vojnový kríž 1939 bol zriadený rozhodnutím exilovej vlády Československej republiky 20. decembra 1940.
Jubilejná výstava Jany Kušnierovej je prvou výstavou v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave po jej rekonštrukcii
Napísal(a) K. Strojná
Známa regionálna výtvarníčka Jana Kušnierová a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozývajú na otvorenie jubilejnej autorskej výstavy s názvom Dozrievanie, ktorá sa uskutoční v Galérii múzea od 30. januára 2024. Jana Kušnierová sa výtvarnému umeniu venuje nepretržite od skorého detstva a rovnako aj jej štúdium bolo s týmto odvetvím úzko prepojené. Ako pedagogička svoj život zasvätila výtvarnému umeniu a robí tak dodnes. Teraz k nám prichádza s jubilejnou desiatou výstavou – prvou po rekonštrukcii Galérie. „Povedala, že je to pravdepodobne jej posledná výstava, ale ja tomu neverím. Umelec, ktorý žije svojou tvorbou, nikdy neprestane tvoriť. Popularita jej obrazov je taká vysoká, že si viem predstaviť, že ak by odmietla ďalšiu ucelenú výstavu, ľudia by sa prišli pozrieť i na jej jeden obraz, ktorý je vo fáze dozrievania,“

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-