Múzeá (723)
Letný múzejný tábor Za sovami na bicykloch otvoril už siedmy ročník
Napísal(a) E. Hermelyi Gevelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, práve tento týždeň prichádza s prvým turnusom obľúbeného denného letného tábora určeného prázdninujúcim deťom. Múzejný tábor sa stal už tradičným podujatím a tento rok múzejníci otvárajú už siedmy ročník. Jeho ústredná téma je prírodovedná, celý program tábora sa bude niesť v duchu sov a iných dravcov, lesa, ochrany prírody a vody v nej a v neposlednom rade v duchu ekologickej dopravy – bicyklov.
Deti čaká opäť bohatý program. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí nielen o sovách, ale aj o ostatných denných či nočných dravcoch. Naučia sa spoznávať les a zvieratá, stromy a huby v ňom možno inak ako doteraz. Múzejníci im dokonca prezradia, ako je to naozaj s vodou v prírode a prečo je potrebné ju starostlivo chrániť. Bližšie sa zoznámia s najvhodnejším dopravným prostriedkom do prírody, naučia sa ako sa oň starať a ako bezpečne jazdiť. Aktivity tábora budú bohato prepletené s hernými aktivitami a tvorivými dielňami, dokonca okrem histórie košickej župy spoznajú maskota Košického samosprávneho kraja Župka. Deti počas múzejného tábora navštívia Betliar a Rimavskú Sobotu.
Návštevníci sa môžu tešiť opäť na podujatie v záhrade Galérie baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, podujatím s názvom Večer pre tých, čo krásu unesú, predstaví netradičné spojenie. Vystavované umelecké diela v záhrade galérie ožijú prostredníctvom hudby, ktorú bude zastrešovať rožňavská skupina TarverP. Zámerom koncertu bude tak viacrozmerné prepojenie umenia. Hudba bude slúžiť len ako emočná kulisa k aktuálnej výstave. Hudobné tóny budú cielene pôsobiť na poslucháča a jeho vnímanie, ktoré má smerovať k otvorenosti akceptovať aktuálny umelecký zážitok tu a teraz. „Koncertom tak nadväzujeme na úspešné podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad a nechávame priestor na to, aby záhrada galérie mohla znova ožiť. Nezabudnite si so sebou doniesť podložky, deky, alebo si len sadnite na svoju obľúbenú rifľovú bundu medzi umelecké diela a nechajte sa unášať umeleckým zážitkom za letného stmievania,“ pripomína kurátorka múzea Mgr. Kristína Pakesová, PhD. Pôvodná tvorba skupiny TarverP sa niesla v znamení žánrov hard & amp; heavy, čo dokazuje aj ich debutový album Angel of Light.
Banícke múzeum v Rožňave získalo ďalšie umelecké diela bratov Tichyovcov
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, získalo umelecké predmety bratov Tichyovcov a tým opäť rozšírilo svoj fond výtvarného umenia. Prostredníctvom dvoch úspešných projektov múzejníci nadobudli výsledky tvorivej práce Gyulu Tichyho (1879 – 1920) a Kálmána Tichyho (1888 – 1968), významných regionálnych umelcov prvej polovice 20. storočia. „Predmetom dlhodobého záujmu Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je systematické budovanie zbierky bratov Tichyovcov v rámci odborno-výskumných úloh a prezentovanie jednotlivých poznatkov širokej verejnosti,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote si návštevníci môžu aktuálne okrem skutočne bohatej stálej expozície pozrieť aj tri dočasné výstavy. Jednou z nich je výstava sprístupnená 9. mája 2024 s názov Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950. Vzácne a cenné pamiatky pokrývajú široké spektrum území od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu.
Gemersko–malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa v dňoch 14. a 16.júna 2024 pripojí k podujatiu s názvom Európske dni archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky.
Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dni archeológie 2024 sa tradične pripája aj Gemersko–malohontské múzeum. Múzeum dňa 14. júna 2024 o 10:00 hodine pre školské skupiny a dňa 16. júna 2024 o 14:00 hodine pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
Pred 115 rokmi sa dvere Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí otvorili prvýkrát
Napísal(a) S. Holečková
Deviateho júna 1909 bola v Krásnohorskom Podhradí na pompéznych oslavách odovzdaná do užívania účelová budova Andrássyho obrazárne. Táto výnimočná udalosť, od ktorej ubehlo 115 rokov, mala skôr regionálny charakter, ale z pohľadu zakotvenia a prehĺbenia múzejných myšlienok v oblasti horného Gemera mala veľký význam. Bola dokončená obrazáreň s cieľom propagovať výtvarné umenie, zberateľstvo, vychovávať k estetickému cíteniu a vzťahu k umeniu, pozývať širšiu verejnosť k poznávaniu pekného, objavovaniu hodnotného a uctiť umenie ako také.
V priestoroch, do ktorých prenikalo svetlo cez sklenený strop, boli umiestnené výtvarné diela známych dobových európskych maliarov, grafikov a sochárov, predovšetkým nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho (1835 – 1913). Inštaláciou a rozmiestnením výtvarných diel bol poverený Dr. Gábor Térey, riaditeľ Múzea krásnych umení v Budapešti. Pre záujemcov bola obrazáreň otvorená dva dni v týždni – v nedeľu a vo štvrtok. V tom čase tu bolo umiestnených 145 výtvarných diel.
Unikátna výstava Na dvoch kolesách v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša do Rožňavy výstavu unikátnych modelov bicyklov. Pôvodne bola výstava určená pre dobročinné účely, no jej popularita v očiach verejnosti postupom času rástla, a tak sa stala putovnou výstavou žiadanou až v zahraničí. Zbierka modelov bicyklov sa zaradila do Knihy slovenských rekordov.
Majiteľ zbierky Ján Trulík zozbieral viac ako 100 kusov, vrátane umeleckého spracovania mini modelov. Bicykle sú vyrobené z jednoduchých materiálov až po náročné vyhotovenia. „Na výstave bude možné vidieť modely bicyklov z kovu, dreva, porcelánu, či dokonca zo skla,“ uviedol autor výstavy. Výnimočné sú modely od sochára Davida Whipa a kováča Hansa zo Salzburgu. Každý model je z iného mesta, od iného výrobcu. Autor výstavy prostredníctvom nej rovnako poukazuje i na fakt, že spojenie umeleckého dizajnu, techniky a pragmatickosti vytvára z bicykla nadčasový ekologický dopravný prostriedok.
Vedeli ste, že Rožňava mala už v polovici 16. storočia vodovod?
Napísal(a) S. Holečková
Drevené vodovodné potrubie patrí k najstarším, ojedinelým zbierkam v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Je súčasťou prvého rožňavského mestského vodovodu, ktorý už v 16. storočí privádzal vodu do mesta z Rákoša. Vystavené je v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári.
Drevené vodovodné potrubia sa vyrábali z kmeňov stromov, väčšinou z borovice. Prevŕtaním kmeňov vznikli drevené rúry, ktoré sa spájali železnými obručami, resp. spojkami uprostred s prstencom, ktorý bránil ich posunutiu. Do zeme sa potrubie ukladalo spolu s kôrou. Vďaka tomu ľahšie odolávalo vlhkosti a vydržalo aj niekoľko desaťročí.
Rožňava mala vodovod už v roku 1555. Vodu do mesta privádzali drevenými rúrami z už spomínaného Rákoša. O pomerne bohato rozvetvenú vodovodnú sieť sa staral zvláštny tesár – potrubár (csöves). Náklady súvisiace s výrobou potrubia – zaobstaranie dreva, prevŕtanie kmeňov, výmena rúr, ako aj pravidelná údržba a starostlivosť o kašne (nádrže) tvorili stálu položku mestských výdavkov.
Fotografia zobrazujúca maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896 – predmet mesiaca jún
Napísal(a) I. Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum vzácnu fotografiu významného maďarského maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896, pochádzajúcu z historického fondu inštitúcie. 1. júna 2024 si pripomíname 110. výročie úmrtia tohto velikána, a fotografiu vystavujeme práve v súvislosti s týmto výročím. Predmet bude vystavený od 1. až do 30. júna 2024 vo výstavnej miestnosti múzea.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza veľa zaujímavých, hodnotných a z historického hľadiska dôležitých zbierkových predmetov. Jedným z nich je fotografia zobrazujúca maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896, s rukopisným venovaním na zadnej strane fotografie „Nagyon kedves, nagyon szép és nagyon édes barátnémnak őszinte barátsággal“ (Mojej veľmi milej, veľmi krásnej a veľmi drahej priateľke s úprimným priateľstvom). Fotografiu významný maliar venoval Margite Maróthy-Gömöry, známej herečke, cestovateľke a manželke Olivera Gömöryho, pána zo Širkoviec.
Týždeň detí v rožňavskom Baníckom múzeu očakávame bohatý a rôznorodý
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých školákov na Týždeň detí. Aj tohtoročná ponuka aktivít podujatia je bohatá a rôznorodá.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25) si žiaci materských a základných škôl 1. stupňa prehliadnu atraktívnu výstavu V moci noci, zahrajú sa na nej a v tvorivej dielni si vyrobia soviu taštičku. Na starších už bude čakať autor výstavy V moci noci RNDr. Miroslav Dravecký z Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý im prezradí ako na krúžkovanie sov a rovnako študentov prevedie celou prírodovednou výstavou.
V Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43) taktiež múzejníci pripravili aktivity pre mladších aj starších žiakov.
Viac...
Víkend otvorených parkov a záhrad po prvýkrát spoločne s Druživou v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Do iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad sa po prvýkrát spoločne zapojili Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Druživa, o. z. Tento rok sa uskutoční už 16. ročník podujatia a jeho ústrednou témou je Päť zmyslov v záhrade. Cieľom podujatia je poukazovať na potrebu aktívnej ochrany, kvalitnej údržby a zmysluplného využívania týchto priestranstiev.
Záhrada Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa pre záujemcov otvorí už v piatok, 31. mája 2024 o 17:00 hod. Múzejníci pripravili aktivity, ktoré podnietia zmysly návštevníkov galérie. Čaká na nich joga s canisterapiou, muzikoterapia, ochutnávka čajov, aromaterapia a akčná maľba hlinou priamo na stene budovy. Nebude chýbať ani výstava objektov, ktoré budú nainštalované priamo v záhrade od umelcov: Pavla Bradovku, Anny Osadníkovej, Johany Johanides a Sandry Cseresznyesovej.
V Baníckom múzeu v Rožňave prezentujú zreštaurovanú pohrebnú prikrývku garbiarskeho cechu z 19. storočia
Napísal(a) B. Šumská
V roku 2022 bol podaný projekt na odborné ošetrenie cechových pohrebných prikrývok zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave. Ide o jedny z mála textilných predmetov, ktoré sa zachovali z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používali sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov. V roku 2023 sa úspešne podarilo zreštaurovať jednu z prikrývok, ktorá patrila čižmárskemu cechu, s datovaním 1824.
V ošetrovaní zbierkových predmetov pokračujeme a úspešne bol podporený aj projekt reštaurovania druhej prikrývky, ktorá patrila cechu garbiarov. Prikrývka je vyhotovená z čierneho zamatu, podšitá hrubšou ľanovou tkaninou, jej dĺžka je 2,5 m a šírka 1,6 m. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov a hodvábnej látky. Po stranách kríža je výšivka z kovových nití a flitrov, znázorňujúca cechové znaky – kaďa na namáčanie kože a dva prekrížené garbiarske nože.
Banícke múzeum v Rožňave bude aj tento rok otvorené na Noc múzeí a galérií 2024
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na blížiace sa podujatie Noc múzeí a galérií 2024. Návštevníci zažijú to, čo sa im počas bežnej návštevy múzea nepodarí. Múzejníci opäť pripravili bohatý sprievodný program v troch svojich prevádzkach naraz za zvýhodnené vstupné.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si zvedavci budú môcť okrem prvej stálej Expozície výtvarného umenia regionálnych autorov pozrieť aj ostatné aktuálne výstavy. Už o 16:30 hod. ich miestna umelkyňa Marta Vajdová v záhrade galérie vtiahne do tajomstiev techník maľby olejom. O 18:00 hod. bude pripravený zaujímavý workshop Sandry Cseresznyésovej o prekračovaní hraníc cez odtláčanie pečiatok. Po zotmení sa múzejníci tešia aj na rodiny s deťmi, kedy sa budú prebúdzať sovy na výstave V moci noci.
V Zážitkovom centre Sentinel so začiatkom o 17:00 hod a 19:00 hod. bývalý baník Ondrej Juhász návštevníkov prevedie baníckou expozíciou a rád im porozpráva, čo skutočne znamenalo byť baníkom.
Život vyrozprávaný v šatách z čias korunovácie Alžbety za uhorskú kráľovnú na výstave Sisi v Rimavskej Sobote
Napísal(a) I. Kerepesi
Výstava Sisi: Život vyrozprávaný v šatách je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 – 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő (Maďarsko), ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Móniky Czédly sa zaoberá krajčírstvom od roku 1886. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod s odevmi pod názvom D´Elia. Medzi jeho klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne obchod navštívila aj cisárovná Alžbeta.
Pokračovateľkou módneho salónu D´Elia je práve Mónika Czédly. Presné kópie historických šiat, ktoré sú spojené s jej menom, boli vystavené na mnohých miestach v Maďarsku, Nemecku i na Slovensku. V Rimavskej Sobote si ich môžete pozrieť už druhýkrát, a to po úspešnej výstave z roku 2019 s názvom „Vaše veličenstvo Sisi – Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Kolekcia sa odvtedy rozšírila o nové kusy oblečení.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.