Múzeá (723)
Gemersko-malohontské múzeum vydalo v poradí už 20. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Účelom zborníka je prostredníctvom odborných príspevkov zverejniť výsledky vedecko-výskumnej činnosti odborných pracovníkov múzea, ako aj odborných príspevkov autorov z univerzitných a vedeckých pracovísk.
Umelecké stvárnenie udalostí v SNP priblíži prednáška a výstava v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prednáškou Začnite s vystavovaním! spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Prednáška nadväzuje na múzejno-pedagogickú aktivitu s rovnakým názvom, ktorá sa realizovala od septembra 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pri príležitosti 80. výročia SNP.
Záujemcovia sa počas prednášky oboznámia so základnými princípmi umeleckej činnosti slovenských autorov, ktorí sa po roku 1945 venovali tematike SNP.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v spolupráci so Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici pripravilo výstavu a workshop reštaurovania papiera a knižnej väzby. Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.
Nové publikácie Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Eva Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – Gemer-Malohont. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa podarilo vydať už jeho 20. ročník, ktorý sa zameriava na prezentáciu prírodného prostredia, archeologických nálezov, histórie a dejín umenia historickej župy Gemer-Malohont, ako aj jej regionálnych hodnôt, hospodárstva a jednotlivých etník multietnického regiónu, ktoré hodnoty a sféry sú prezentované príspevkami odborníkov Gemersko-malohontského múzea a príspevkami odborníkov a výskumníkov, ktorí sú nejakým spôsobom s múzeom spojení.
Písací stôl z obdobia historizmu z 19. storočia
Napísal(a) Igor Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v januári predstavuje verejnosti reštaurovaný písací stôl s nadstavbou z obdobia historizmu, z druhej polovice 19. storočia. Návštevníci si ho môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 2. a 31. januárom 2025. Písací stôl z obdobia historizmu je cenným kúskom múzejnej zbierky a krásnym, honosným príkladom kultúry a životného štýlu ľudí daného obdobia.
Banícke múzeum v Rožňave pozýva do expozícií Zážitkového centra Sentinel aj počas vianočných sviatkov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých do expozícií Zážitkového centra Sentinel aj počas vianočných sviatkov. V priebehu dvoch dní si budú môcť návštevníci prezrieť všetky expozície nachádzajúce sa v areáli zážitkového centra a zároveň získajú od múzejníkov vianočný darček.
Návšteva múzea počas vianočných sviatkov môže byť plnohodnotným spestrením trávenia voľného času a príjemným spôsobom vychutnania si vianočnej atmosféry. Návštevníci sa môžu tešiť na modernú a interaktívnu Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera, expozície Banské pracoviská a Banskú dopravu, alebo na expozíciu Čas pary s impozantnými parnými strojmi. V areáli Zážitkového centra Sentinel by určite nemali vynechať ani Expozíciu prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá vyzdvihuje jedinečnosť a výnimočnosť okolitej prírody. „Počas vianočných sviatkov sa množstvo ľudí vracia späť domov na Gemer,
Najkrajšie kŕmidlo v súťaži vyhotovila Ema Vaškútyová zo ZŠ Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote
Napísal(a) M. Gálffyová
Dňa 3. decembra 2024 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie XI. ročníka súťaže „Najkrajšie kŕmidlo“. Sprievodná výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií a potrvá do 16. decembra 2024.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov, z najrôznejších materiálov, ako prírodných (napr. z dreva, kokosových orechov, šúpolia), tak aj umelých (napr. z plastových fliaš). Súťaže sa tento rok zúčastnili 36 žiakov z 5 škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca, ktorí vyrobili spolu 35 kŕmidiel. Všetky zhotovené kŕmidlá sú súčasťou sprievodnej výstavy s názvom Najkrajšie kŕmidlo.
Prednáškou Začnite s vystavovaním! sa spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prednáškou Začnite s vystavovaním! spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Prednáška nadväzuje na múzejno-pedagogickú aktivitu s rovnakým názvom, ktorá sa realizovala od septembra tohto roka v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pri príležitosti 80. výročia SNP. Záujemcovia sa počas prednášky oboznámia so základnými princípmi umeleckej činnosti slovenských autorov, ktorí sa po roku 1945 venovali tematike SNP. Prednáška má za cieľ podtrhnúť cieľavedomé využívanie umeleckej činnosti za účelom šírenia pozitívnych atribútov o SNP. Popretie historickej skutočnosti a vyobrazenie fikcie bolo obhajované vnímaním umelca. Umenie SNP bolo zobrazované vo všetkých formách umenia a zadefinovalo jednotnú šablónu. Na prednáške sa prednášajúca pokúsi poodhaliť základné princípy a zákonitosti umeleckej činnosti v časovom priereze od 1945 do 1989.
ADVENTNÝ VEČIEROK v Gemersko-malohontskom múzeu S KRÁSNOU TRADÍCIOU
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - V Gemersko - malohontskom múzeu by sme radi pokračovali v krásnej tradícii, preto sme sa aj tento rok rozhodli zorganizovať Adventný večierok. Radi by sme vkradli trošku adventnej atmosféry aj do našej inštitúcie, naplnili ju všetkým príjemným, čo k najkrajším sviatkom v roku patrí.
Adventný večierok otvoríme vystúpením Miešaného speváckeho zboru Blaha Lujza, ktorý funguje už 17 rokov pri rimavskosobotskej Základnej organizácii Csemadok. Po slávnostnom príhovore pani riaditeľky PhDr. Évy Kerényi, PhD. čakajú návštevníkov čarovné vianočné melódie v podaní študentov a pedagógov rimavskosobotského Súkromného hudobného a dramatického konzervatória. V tvorivej dielni, ktorú pripravujeme v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom, si budú môcť záujemcovia vyrobiť rôzne kreatívne vianočné ozdoby. Adventnú atmosféru podporia vianočný punč a pečené gaštany.
Vianočné ozdoby – Predmet mesiaca december 2024 v GMM
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 28. 11. 2024 – Vianoce patria k najvýznamnejším a najkrajším sviatkom roka, pričom je s nimi spätých mnoho zvykov, tradícií a symbolov. Jedným zo symbolov Vianoc je i vianočný stromček. Na naše územie sa dostal z rakúskeho a nemeckého prostredia v polovici 19. storočia, pričom sa najprv objavil v šľachtických a meštianskych domácnostiach. Do dedinského prostredia začal prenikať koncom 19. storočia, no väčšinou až po 1. svetovej vojne. Zväčša sa jednalo o menší stromček, ktorý býval upevnený na hrade nad stolom, prípadne postavený na stolci medzi oknami. Prv bol takýto stromček nazývaný jezulan, jezulej, jezuljatko.
Viac...
Vianočné tvorivé dielne v múzeu obohatené o Malú vianočnú výstavu
Napísal(a) G. Herméliy Gecelovská
Už tradične aj tento rok v predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na podujatie Vianočné tvorivé dielne v múzeu. Tentoraz budú obohatené o Malú vianočnú výstavu, na ktorej budú prezentované vianočné a novoročné pohľadnice a pozdravy zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave prevažne z polovice 20. storočia doplnené o malú ukážku medovnikárskeho umenia Dany Lackovej.
Múzejníci žiakom najprv prezradia rôzne zaujímavosti o vianočných regionálnych zvykoch a tradíciách, o ktorých možno doteraz ani netušili, a následne môžu začať tvoriť.
Škvrny salamandry (Apex Guilt) koncom novembra na výstave v rožňavskom Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Výstavu intermediálneho umelca Antona Čierneho pod názvom (Apex Guilt) – Škvrny salamandry koncom novembra otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tvorba Antona Čierneho sa po dvoch rokoch vracia do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave a i tentoraz jeho výstava výrazne pôsobí na pozorovacie zmysly návštevníka a nabáda ho k zamysleniu sa.
Výstavu (Apex Guilt) – Škvrny salamandry tvorí videoinštalácia, ktorá sa v troch dejstvách a scénograficky vycibrenej symbolike podobá na fiktívny príbeh či bájku, ktorá však má základ v neuspokojivej realite slovenského reedukačného systému mládeže. V dvoch súbežne sa dopĺňajúcich videokanáloch sa pritom rozvíja rozprávanie o vine, obetiach, nachádzaní vlastnej slobody, ako aj zodpovednosti za stav, ktorý v slovenskej spoločnosti spôsobil to, že problém reedukačných centier bol dlhodobo prehliadaný a neviditeľný.
Tvorivo a predvianočne v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Danou Lackovou dva originálne tvorivé kurzy. Prvý kurz bude venovaný výrobe voskového obrúsku z bavlny a včelieho vosku a druhý zase zdobeniu medovníkov pomocou šablóny.
Nepôjde len o samotné tvorenie. Súčasťou oboch kurzov bude prednáška Pohovorme si o medovníkoch – Z histórie medovnikárskeho remesla v Rožňave. „Záujemcovia sa dozvedia zaujímavé informácie o remesle zameranom na výrobu sladkého pečiva, o rožňavských medovnikároch a ich živote v cechu a o medovnikárskych formách,“ uviedla kurátorka múzea Sylvia Holečková.
Drevené polychrómované skulptúry biblických postáv Mojžiša a Árona v Gemersko-malohontskom múzeu počas novembra
Napísal(a) U. Kerepesi
Dve drevené polychrómované skulptúry z prvej polovice 18. storočia, ktoré znázorňujú biblické postavy, Mojžiša a Árona, predstavuje v novembri publiku Gemersko-malohontské múzeum v rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“. Návštevníci si ich môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 1. a 30. novembrom 2024.
Dvojica sôch zobrazujúcich starozákonné postavy Mojžiša a Árona pochádza zo súboru 14 drevených, polychrómovaných skulptúr. Do muzeálnych zbierok ich v roku 1937 daroval Ľudovít Hűvössy. Hűvössy bol evanjelickým farárom a jedným zo zakladateľov Spolku Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote, respektíve aj samotného Gemersko-malohontského múzea, ktorý sa okrem duchovnej činnosti intenzívne zaujímal aj o archeológiu. V rokoch 1882 – 1930 ako evanjelický farár pôsobil vo Vyšnej Pokoradzi. V múzeu bol zástupcom vedúceho Oddelenia starožitností Edmunda Loyscha a zároveň bol poverený vedením prvých archeologických výskumov v župe Gemer-Malohont.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.