Múzeá (734)
Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 pre GMM za akvizíciu zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej získalo 7. septembra 2017 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym. Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“.
„Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš,
Vernisáž výstavy „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, venovaná 135. výročiu založenia múzea sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hodine. Slávnostné otvorenie výstavy bude zahájené harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea vzniká pri príležitosti 135. výročia založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku.
Výstavy v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 30. septembra 2017 ukončuje turistickú sezónu. Počas septembrových víkendov je múzeum otvorené od 9.00 do 17.00 hod. Posledným víkendovým dňom, kedy bude múzeum otvorené je sobota 30. septembra. Návštevníkom ponúkame prehliadku stálych expozícií a výstav s atraktívnym a zaujímavým obsahom. Múzeum sa zapojilo do osláv „Dni európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku“ (1. – 30. september 2017). Pri tejto príležitosti si múzeum 6. septembra 2017 v Trnave prevezme Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá
Predmetom mesiaca v GMM bude relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci september 2017 bude Predmetom mesiaca relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky a obete prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Už ako 15-ročná nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy sa stala profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v nemocniciach v Bratislave a v Humennom. 28. januára 1943 zložila sestra Zdenka svoje večné sľuby a tak sa navždy zasvätila Bohu.
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu je obraz Júliusa Rudnaya Materstvo
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej sobote je obraz od gemerského rodáka Júliusa Rudnaya s lyrickou témou materstva. Zobrazuje dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí. Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok, vďaka čomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia Gemersko-malohontského múzea. Obraz bude vystavený od 1. do 31. augusta 2017.
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave ŽIŤ pre deti z MŠ Hrhov a MŠ Plešivec
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa počas predprázdninových dní konali galerijno-pedagogické hodiny pre deti z materských škôl. Ide o nový typ galerijno-pedagogického programu pre najmenších, ktorým rozširujeme našu činnosť a ponuku. Zúčastnení škôlkari sa pod vedením Gabrielly Badin najprv oboznámili s obsahom výstavy – pomocou obrazov sme sa spolu s deťmi a pedagógmi pokúsili porozprávať o základnom zmyslu pojmu Život a pomocou ďalších aktivít rozvíjali túto tému.
Herbář aneb Bylinář Wysoce učeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřeje Mathiola
Napísal(a) Petronela Bodnárová
V knižnici Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá vznikla v roku 1963, je uložených viac ako 7 000 kníh a časopisov. Medzi svojimi historickými tlačami ukrýva aj jeden zaujímavý a veľmi cenný kus. Ide o neskorší variant slávneho Matthioliho herbára z roku 1596.
Predmetom mesiaca júl v GMM je Spoločenský lexikón z roku 1941
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca júl je Spoločenský lexikón z roku 1941 z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vystavený bude od 1. do 31. júla 2017. Rôznorodosť obsahovej skladby knižnice múzea dokumentujeme i prezentáciou užitočného Spoločenského lexikónu Ľ. Michalského, obsahujúceho slovami autora: „všetky pravidlá dobrých mravov a vhodného spoločenského chovania... lebo nezdvorilý, nepozorný a netaktný úradník nikdy sa nedožije významnejšej kariéry v úrade; neochotný
XXXIV. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE pozná víťazov
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2017 sa do súťaže prihlásilo spolu 8 družstiev zo šiestich základných škôl a jedného 8-ročného gymnázia z okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Súťaž sa konala 15. júna 2017 v priestoroch Centra voľného času Relax v Rimavskej Sobote.
Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo vzácnych zbierok GMM
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V roku 2016 sa Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote (GMM) podarilo získať dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU) na reštaurovanie vzácnych zbierkových predmetov. Jedná sa o dva závesné obrazy – portrét muža v modrom plášti z 18. storočia a figurálnu kompozíciu s kráľom Svätoplukom z 19. storočia. Obidve diela sa do zbierok múzea dostali v júni 1903 darom vtedajšieho Malohontského seniorátu. Predmety doposiaľ neboli reštaurované a ich stav neumožňoval využitie pre výstavné účely.
Viac...
Múzejno-pedagogická hodina k výstave Šuster drž sa svojho kopyta
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Šuster drž sa svojho kopyta, ktorá je aktuálne inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, navštívili v týchto dňoch žiaci Základnej školy s VjM Materskou školou VjSaM z Krásnohorského Podhradia. Cieľom ich návštevy bola práca na téme samotnej výstavy. Tá im poskytla možnosť oboznámiť sa s bohatou históriou košických a rožňavských cechov obuvníkov, ktoré sú na výstave podrobne popísané a znázornené.
Dňa 1. júna 2017 sa pod taktovkou pracovníčok Baníckeho múzea v Rožňave konal projektový deň ZŠ Ul. Pionierov Rožňava. Cieľom podujatia bolo spoznať históriu mesta Rožňava a oboznámiť sa s významnými budovami, priamo súvisiacimi s baníckou tradíciou tohto významného kráľovského banského mesta.
Drevený rapkáč – predmet mesiaca jún v GMM - používali aj vo viniciach
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas júna bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený rozmerný drevený rapkáč, používaný v 19. storočí v rimavskosobotských viniciach na plašenie škodcov. Vystavený bude od 1. do 31. júna 2017. Rapkáče patria do skupiny samoznejúcich hudobných nástrojov, kedy je zdrojom zvuku samotné telo nástroja, pričom zvuk vzniká nárazom jazýčka na otáčavé ozubené koliesko. Známe je používanie rapkáčov po zaviazaní zvonov vo veľkonočnom období, od Zeleného štvrtka
"Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaného nábytku v zbierkach BM v Rožňave za podpory FPU
Napísal(a) Martin Kováč
Zbierkový fond národopisu Baníckeho múzea v Rožňave obsahuje takmer 7000 zbierkových predmetov. Z toho asi 1500 kusov je vyrobených z dreva. Väčšina z nich potrebuje akútny zásah reštaurátora či konzervátora. Už niekoľko rokov sa nám nepodarilo vyčleniť finančné prostriedky na konzerváciu týchto zbierkových predmetov. Keďže drevo je materiál, ktorý sa po určitej dobe rýchlo ničí, je viac než potrebné ho reštaurovať, konzervovať a pravidelne udržiavať v takom stave, aby odolávalo čo najdlhšie zubu času.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v