Múzeá (734)
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zorganizovali veľkonočné tvorivé dielne
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa od 5. 3. 2018 do 28. 3. 2018 už tradične organizovali veľkonočné tvorivé dielne pre nahlásené školské skupiny. Záujemcovia si pod vedením pracovníčok galérie mohli vyrobiť svoje veľkonočné ozdoby využitím rôznych techník. Pracovali s filcom, textíliou, papierom a samotným vyfúkaným vajíčkom. Vyrábali z nich veľkonočné zajačiky, ovečky a kuriatka a zdobili voskom kraslice. Samotné dielne začínali prehliadkou aktuálnej výstavy Krehké čaro kraslíc, na ktorej sa oboznámili s rôznymi druhmi kraslíc. Zároveň začala interaktívna debata o význame Veľkej noci a zvykov viažucich sa k tomuto najväčšiemu sviatku kresťanov. Prehliadka výstavy pozvoľne prešla k samotnej aktívnej tvorbe veľkonočných dekorácií, pričom naša debata sa sústredila okrem techniky výroby na symboly Veľkej noci, ktoré siahajú až do predkresťanskej doby.
Piate najstaršie múzeum na Slovensku otvára turistickú sezónu
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Do konca apríla 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy „Vesmír očami detí“ a „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Pre milovníkov abstraktného umenia je tu výstava mladého výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“. Novinkou bude výstava historickej výpočtovej techniky „Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 10. apríla 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Predmetom mesiaca apríl budú štyri zreštaurované staré tlače 17. – 19. storočia z historického knižného fondu múzea.
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia z historického knižného fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 3. do 30. apríla 2018. V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 3 000,- eur na realizáciu tretej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je aj hlavným partnerom projektu. Banskobystrický samosprávny kraj kofinancoval projekt z účelových prostriedkov sumou 158,50,- eur. Zrealizované bolo komplexné odborné reštaurovanie štyroch vybraných starých tlačí z historického knižného fondu múzea, ktoré sú bádateľmi žiadané. Zreštaurovaná bola obsiahla medicínska náuka Daniela Sennerta, doktora medicíny a profesora na Univerzite vo Wittenbergu, vydaná v roku 1611.
Predmetom mesiaca marec v GMM je chochláč severský (Bombycilla garuulus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Počas marcových dní môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vidieť dermoplastický preparát chochláča severského, pre ktorého je Slovensko „teplou krajinou“, kde sa počas tuhých severských zím prichádza k nám zohriať. Tento vystavený jedinec 21. februára 2006 narazil do okna budovy múzea, a to počas silnej invázie chochláčov severských na naše územie. Väčšinou už malé deti vedia, že mnohé druhy vtákov od nás na zimu odlietajú do „teplých krajín“, teda väčšinou do Afriky či Stredomoria. Sú však aj druhy vtákov, pre ktoré je „teplou krajinou“ Slovensko. Jedným z nich je aj chochláč severský.
Programová ponuka GMM na marec 2018 s množstvom výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas marca 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavu „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Novinkou bude výstava výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“ a výstava „Vesmír očami detí“. Predmetom mesiaca marec bude preparát vtáka chochláča severského. V rámci Týždňa slovenských knižníc sa uskutoční beseda s archeológom múzea – PhDr. Alexandrom Botošom, autorom knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“.
Prvá výstava v roku 2018 bude patriť tvorbe súčasného maliara Mgr. art. Rolanda Neupauera (*1980), pôsobiaceho v Krásnohorskom Podhradí. Vernisáž výstavy s názvom
PhDr. Alexander Botoš predstaví svoju knihu Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V utorok 6. marca 2018 o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s archeológom Alexandrom Botošom, autorom knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“. V prípade zvýšeného záujmu sa beseda zopakuje o 11.00 hod. Vstup na besedu je bezplatný. Účasť je potrebné nahlásiť vopred. Kontaktná osoba – Mgr. Iveta Krnáčová (, 047/5632741 alebo 0910925955).
Počas jarných prázdnin Gemersko-malohontské múzeum ponúka bohatý a hravý program
Napísal(a) Oštrom Mareková
Počas jarných prázdnin, 19. – 23. 2. 2018, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ponúka bohatý a hravý program pre deti, ich rodičov a starých rodičov. Pripravená je prehliadka troch výstav, v rámci ktorých môžu návštevníci využiť najrôznejšie aktivity plné zábavy i poučenia. Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv. Ako detský svet fungoval v minulosti spoznáte na výstave „Dieťa a jeho svet“, kde okrem iného uvidíte najrôznejšie detské hračky, odev a i detský nábytok. A niektoré hračky si deti môžu aj vyskúšať.
Metodický deň v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnil metodický deň regionálnej výchovy pre učiteľov prvého stupňa ZŠ Ul. pionierov 1 v Rožňave. Výuka regionálnej výchovy sa na školách stáva čoraz väčšou prioritou, a preto medzi múzeom a školami, resp. pedagógmi, rastie aj záujem o tento typ spolupráce. Tentokrát sme pripravili pre pedagógov špeciálny program, ktorý sa viazal jednak na banícke tradície mesta, ako aj na tradície gemerského vidieckeho života. Tieto dva segmenty sú totiž vo výchove regionálneho povedomia viac než určujúce. Metodický deň pozostával z teoretickej a praktickej časti, ktoré pripravila a viedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Rok 2017 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2017 spolu 13 835 návštevníkov. Oproti roku 2016 je to mierny pokles. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 3 883, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali aj v iných bežných mesiacoch (marec, august, september), v júni to bolo až 1 930 návštevníkov. V mesiaci október bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2017 múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy ako napríklad potápačská technika, vtáky gemerskej pahorkatiny, fajky a fajčiarske potreby, život ľudí odvlečených do lágrov po druhej svetovej vojne,
Čo si môžu vo februári 2018 návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas februára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy – „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“, „Žijem na strome a je mi dobre“, „Dieťa a jeho svet“, v rámci ktorých sú pripravené rôzne sprievodné hravé aktivity. Predmetom mesiaca február bude potápačský oblek československej produkcie z roku 1952, ktorý je súčasťou bohatej a unikátnej zbierky potápačskej techniky a výstroje. Dnešné deti si len ťažko vedia predstaviť ako sa v minulosti vychovávali deti, čo nosili oblečené a s akými hračkami sa hrali. Obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry
Viac...
Predmet mesiaca február: Unikátny potápačský oblek MICHELIN – FATRA
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Predmetom mesiaca február v GMM v Rimavskej Sobote je suchý potápačský oblek československej produkcie od výrobcu FATRA Napajedla (dnes Česká republika), pochádzajúci z roku 1952. Jeho súčasťou je tiež kukla. Farba obleku je maskáčovej štvorkombinácie: zelená, svetlokávová, sivá a hnedá. Vo viacerých smeroch ide o unikátny zbierkový predmet. Je to jeden z dvoch zachovalých oblekov tohto typu používaných už v roku 1954 pri speleopotápačskom prieskume Ing. Viliamom Rozložníkom v Slovenskom krase. Tieto vodotesné obleky, s označením MICHELIN, boli začiatkom 50. rokov 20. storočia pre potreby ženistov Československej ľudovej armády vyrobené z materiálu získaného priamo od významnej francúzskej gumárenskej firmy MICHELIN.
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na január 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas januára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy: „Malenkij robot“ (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov., Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu, Žijem na strome a je mi dobre, Dieťa a jeho svet.
Drumble z hradov Širkovce – Kapla a Hodejov ako predmet mesiaca január 2018
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci „Predmetu mesiaca január“ predstaví drumble z obdobia 15. – 16. storočia, objavené počas archeologických výskumov na hrade Širkovce - Kapla a Hodejov. Vystavené budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. januára 2018.
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V mesiaci december sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnili tvorivé dielne s tematikou prípravy na najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Deti pod vedením múzejného pedagóga Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej si mohli pripraviť svoje vianočné ozdoby, ktoré si samé navrhli a vyrobili. Pri výrobe vianočných ozdôb sme sa s nimi pozhovárali o význame Vianoc, o rôznorodosti ozdôb, ktoré sa dostávajú nielen na vianočný stromček, ale s ktorými vyzdobíme aj vianočný stôl, okná alebo iné časti bytu.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v