Festival (40)
V Revúcej na Festivale detských folklórnych súborov "Gemerská podkovička" bolo vyše 150 účinkujúcich
Napísal(a) Mgr. Kristína Lendvorská
V piatok 14. októbra 2016 sa v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej stretli detské folklórne súbory z celého regiónu na Festivale detských folklórnych súborov Gemerská podkovička. Hlavným organizátorom projektu Gemerská podkovička, ktorého tradícia začala už v roku 2009, je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Revúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína LendvorskáHudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je najväčším podujatím v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra
Napísal(a) Dana Lacková
„Už po 43-krát sme sa stretli v rázovitej Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale, najväčšom podujatí v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra - dedičstvo našich predkov vo všetkých formách a podobách. Festival je známy svojou atmosférou, prostredím, pohostinnosťou, pestrým a bohatým programom nielen za
Pozvanie na 43. Gemerský folklórny festival do Rejdovej
Napísal(a) Mária FerenczováFestival Janka Plichtu sa koná v Tisovci už dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) Kristína Lendvorská
Rok 2016 je venovaný hudbe. Leto je čas dlhých teplých večerov, posedení a zábav. Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mesto Tisovec Vám ponúka nápad, ako skombinovať tieto fakty, aj keď už máte o niečo (a možno aj oveľa) viac ako dvadsať.
Pozývame všetkých do dvora Daxnerovho domu v Tisovci, kde si môžete tento piatok podvečer príjemne oddýchnuť, ale aj zatancovať na regionálnej prehliadke dychových hudieb Gemera a Malohontu – Festivale Janka Plichtu.
38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka sa blíži
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Posledný júnový víkend je už neodmysliteľne spojený s tradičným podujatím Gemersko – malohontskými folklórnymi slávnosťami, ktoré nesú názov po typickom klenovskom tanci Rontouka. Regionálne folklórne slávnosti sa po 38. krát realizujú v obci Klenovec v čase 24. – 26. júna 2016. Pre návštevníkov pripravila programová rada množstvo scénických programov, sprievodných podujatí, čím chceme spríjemniť chvíle pri tradíciách našich predkov od najmenších, až po tých skôr narodených.
Vyhodnotili detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia, zorganizovalo dňa 15. apríla 2016 detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“. Festival bol prezentáciou detských folklórnych kolektívov, ktoré už niekoľko rokov vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. Podujatie sa začalo o 9.00 hodine ráno, ktoré otvorila „teta Havranka“ s detičkami z Rejdovej, piesňou U Havranki hrat budú. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“,
Podmienky prezentovania remeselných výrobkov na Jarmoku tradičných remesiel v Klenovci
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Klenovec, o. z. RODON Klenovec Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na Jarmok tradičných remesiel v rámci 38. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka 24. – 25. júna 2016 na Námestí Karola Salvu v Klenovci. Cieľom podujatia je: - prezentovať majstrovstvo a šikovnosť rúk súčasných majstrov, ktorí sú pokračovateľmi tradičných ľudových remeselníkov a tiež výrob, ktoré nenadobudli charakter remesla, ale v minulosti boli súčasťou domácej výroby, - je to príležitosť výmeny skúsenosti medzi remeselnými majstrami a tiež prezentácia tradičných remeselných techník pre širokú verejnosť.
Vyhradené pre detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko dňa 15. apríla organizuje detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“. Dňa 15. apríla (piatok) so začiatkom o 9:00hod sa v sále Domu tradičnej kultúry Gemera, stretnú najmenší priaznivci folklóru, ktorí odprezentujú detské ľudové hry, piesne a tance z nášho regiónu. „Účastníci festivalu budú mať možnosť vzhliadnuť detských interpretov z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Štítnika, Slavošoviec, Drnavy, privítame aj detskú ľudovú hudbu Lúčka a detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-