Tradície (188)
Aj v Muránskej Zdychave pod Kohútom pochovali basu
Napísal(a) E. Hicárová
V sobotu 2.3.2019 sa v sále kultúrneho domu v Muránskej Zdychave uskutočnil 6. ročník podujatia Fašiangy pod Kohútom. Hlavným organizátorom bola Folklórna skupina Spod Kohúta, ktorá spevom podujatie otvorila a vyžiadala súhlas od starostu obce pána Jaroslava Oravca na otvorenie. V programe vystúpila FS Revúška z Revúčky, ktorá divákom ponúkla okrem spevu aj pohľad na zaujímavé fašiangové zvyky a pochovávanie basy. Ďalším hosťom programu bol pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca s dcérou a vnučkou, ktorý sa divákom predstavil v hre na píšťalu, harmoniku, ale aj humorným hovoreným slovom. Spolu s dcérou a vnučkou aj v hre na zvoncoch. Program ukončili všetci účinkujúci spoločne zaspievanou piesňou " Kopala studničku ..."
Pravá fašiangová nálada vládla v stredu 27. februára 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Folklórny súbor Borostyán z Drnavy divákom ponúkol program zaujímavých fašiangových zvykov, masiek, hudby, spevu a tanca. „Tento zvykoslovný program sme zostavili so zámerom obohatiť náš repertoár, lebo doteraz sme mali len tanečné choreografie, ale tiež aby sa oživili a zachovali zvyky a tradície našich starých rodičov,“ uviedla v rozhovore Mgr. Valéria Icsó - vedúca súboru.
Veselý fašiangový sprievod a zábavu ukončila spoločná tancovačka s divákmi.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s podporou Fondu na podporu umenia pokračuje v projekte
MAREC: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Napísal(a) Kristína Furmanová
Fašiangové obdobie sa pomaly blíži k svojmu záveru. V úvode mesiaca marca sa však ešte môžete tešiť na veselé sprievody v maskách, pochovávanie bás i tradičné fašiangové hodovanie. Tomu ale v stredu 6. marca 2019 odzvoní a na rad prídu divadelné predstavenia a koncerty. Na výber bude aj niekoľko turistických akcií, tak smelo vyberajte.
Fašiangy vrcholia
K fašiangovým sprievodom v Utekáči (1.3.), Kokave nad Rimavicou a Hrnčiarskych Zalužanoch (2.3.), doplneným pochovávaním basy v Rimavskom Brezove, Tisovci (2.3.) a Hnúšti (5.3.), pribudnú v sobotu 2. marca Fašiangové hody na Ráztočnom.
U nás taká obyčaj...: Fašiangy s Borostyánom z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na druhý fašiangový folklórny večer v stredu 27. februára 2019 o 18.00 hod. do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Týždeň pred Popolcovou stredou ponúkneme našim priaznivcom fašiangovú zábavu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Maroša Rusňáka. Súbor má za sebou ďalší z úspešných rokov, v ktorom okrem choreografií a sólových tancov ocenených v najvyšších celoslovenských súťažiach, obohatil svoj repertoár aj o fašiangové zvyky z obcí južného Gemera, ktoré nás určite zaujmú i pobavia,“ pozýva Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Prvý tohtoročný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave 6. februára 2019 predstavil zaujímavé svadobné zvyky. Ľudové tradície a obyčaje počas svadobného obdobia mali nepísané pravidlá, ktoré sa v každej obci dodržiavali, a tak to bolo aj Honciach. Folklórna skupina Genšenky ich zbiera a scénicky upravené prezentuje v rámci svojich vystúpení. „Pred niekoľkými rokmi sme návštevníkom folklórnych večerov priblížili atmosféru pri výrobe gágoríkov do svadobnej polievky, postupne ako sa naše rady rozrastali, rozširoval sa aj náš repertoár o ďalšie programy, napríklad prenášanie postele z domu nevesty i genšenskú zavíjanku,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny.
U nás taká obyčaj: Svadobné zvyky v Genšu (Honce)
Napísal(a) M. Ferenczová
Projekt U nás taká obyčaj v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave pokračuje aj v novom roku. Priaznivci folklórnych večerov sa môžu tešiť na nové programy folklórnych kolektívov viažuce sa k rodinným, kalendárnym či pracovným zvykom v Gemeri. „Je obdobie fašiangov, ale okrem, bálov a zabíjačiek sa v minulosti počas tohto obdobia konalo najviac svadieb, preto sme túto tému zaradili ako prvú v tomto roku,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V stredu 6. februára 2019, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec pozývajú zoznámiť sa so svadobnými zvykmi v Genšu. Tie patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára po sviatku Troch kráľov a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 6. marca. Dovtedy budú v našom regióne na programe hlavne plesy, fašiangové sprievody a stretnutia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartovali už v piatok 25. januára v Kokave nad Rimavicou Detské fašiangové podujatie v maskách, ktoré si tu šikovné rúčky najmenších sami vyrobili.
Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Na Bosoráckom jarmoku v Mokrej Lúke sa podával i tradičný "mokrenský pudžing" a gemerské guľky
Napísal(a) Štefánia Dachová
Dedinka Mokrá Lúka si žije spokojným životom celý rok. Bežné dni sa tu striedajú so sviatočnými. No keď prichádza december, sviatok Lucie, dedina ožíva oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Už po štvrtýkrát sme dňa 15.12.2018 zorganizovali bosorácky jarmok pre mokrolúčanov a širokú verejnosť. Už od rána prichádzali ľudia aj zo širokého okolia. Dedinou sa ozývali vianočné piesne a koledy. Po trhu nám lietali strigy s metlami – poniektorí sa ich aj báli, veď aj vedeli prečo. Trhovníci ponúkali len to najlepšie zo svojich dielní - nechýbali perníky, výrobky z medu, z dreva, ručne šité bábiky, šperky, sviečky, vianočné ozdoby.
Návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov ľudových tradícií vianočný folklórny večer. V stredu 12. decembra 2018 návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie.
Počas celého roka, v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, boli v jednotlivých programoch uvedené rôzne kalendárne či pracovné zvyky a tradície z horného Gemera. „Takto uprostred adventu sme navodili vianočnú atmosféru, aby sme si pripomenuli ich pravú hodnotu a poslanie,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Viac...
Piaty ročník predvianočného "jermoku" opäť úspešný
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca - TIC
V dňoch 10. až 12. decembra 2018 sa v budove Prvého slovenského gymnázia konal jubilejný 5. ročník tradičného predvianočného jermoku, ktorý každoročne organizuje Turistické informačné centrum Revúca. V tomto ročníku sme mali možnosť prezentovať 21 predávajúcich z Revúcej a okolia. Návštevníci jermoku si mohli vybrať z bohatej ponuky ručne robených výrobkov – vianočné ozdoby, prírodná kozmetika, sviečky, med, keramika, drevené a textilné ozdoby, perníky, bižutéria, háčkované hračky a ďalšie drobnôstky, ktorými potešili seba alebo svojich najbližších. Tento ročník bol výnimočný i tým, že medzi predávajúcimi pribudli ďalší remeselníci, ktorých produkty nesú značku kvality – regionálny produkt GEMER – MALOHONT.
Na Vianočných trhoch v Revúcej sa symbolicky odovzdávalo aj primátorské žezlo
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Víkend je za nami a spolu s ním aj každoročné Vianočné trhy v Revúcej. Sme veľmi radi, že 7. decembra 2018 na Námestí pred Kohútom sa zišiel hojný počet ľudí aj napriek nepriaznivému počasiu. Už od rána nám navodili vianočnú atmosféru vystúpenia materských a základných škôl z Revúcej a po obede aj krásny program Základnej umeleckej školy v Revúcej, tzv. Vianočný čas ZUŠ-ky. Počas dňa nesmela chýbať už tradičná súťaž o najlepšiu kapustnicu, ktorú tento rok vyhrali členovia CVČ. Na námestí, v jednom zo stánkov, sme mohli podporiť aj revúckych útulkáčov kúpou ich kalendára a pre mnohých hostí boli psíky príjemným spestrením dňa. Neoddeliteľnou súčasťou azda každého vianočného jarmoku je aj teplý punč. Tento lahodný nápoj podávala občanom pani primátorka
Gemerské Vianoce so sviatočnou atmosférou pred najkrajšími sviatkami roka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry spríjemniť si predvianočné obdobie ľudovými zvykmi a obyčajmi našich prastarých rodičov. Zachovali sa vďaka nositeľom tradícií a folklórnym kolektívom, ktoré ich zbierajú, uchovávajú a šíria hlavne počas adventného obdobia.
V stredu 12. decembra 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave svoje programy uvedú detský folklórny súbor Haviarik, spevácke skupiny folklórnych súborov Haviar a Dubina z Rožňavy,
Blížia sa Vianoce rýchlosťou prispôsobenou denným radovánkam. Čím sú najkrajšie sviatky roka bližšie, tým stúpa množstvo rôznych podujatí aj na našom Gemeri. Koniec novembra je vyhradený Ondrejom i Andrejom nielen v kalendári. Patrí už do obdobia nielen strídžich dní, ale aj rôznych starých zvykov, ktoré mali aj v minulosti najväčší priestor najmä na našom vidieku. Tak si náš národ zvykol liať olovo cez kľúčovú dierku, variť halušky so zavarenými lístkami rôznych mien, aby si dievčatá pri ich vyvrení mali z čoho v hrnci rýchlo nájsť meno svojho ženícha, či rôzne iné aktivity, akými boli aj zábavy organizované mládencami tohto mena po dedinách i mestách. V týchto dňoch na Ondreja v starom gemerskom mestečku v Jelšave sa tiež pripravili,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.