Tradície (188)
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
V programe U nás taká obyčaj... uvedú Bistränskia páraški
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj v novom roku pokračuje v projekte „U nás taká obyčaj...“, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičnej kultúry horného Gemera. Prvý folklórny večer v tomto roku bude patriť zvykom a obvyklým činnostiam počas fašiangového obdobia. Aj keď sa v našom regióne nezachovala tradícia bujarých zábav a sprievodov, na dedinách sa v tomto čase konali svadby, zabíjačky, hostiny, zábavy s muzikou, priadky či páračky, kde sa mládež stretávala aj so zámerom zabaviť sa. „V stredu 31. januára 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uvidíme v podaní folklórnej skupiny Bystränky čo sa všetko odohrávalo v minulosti na fašiangových páračkách v Rožňavskom Bystrom.
Betlehemské svetlo z Baziliky Narodenia Pána sa dostalo aj na Gemer
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc v našom okolí. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniaval škoricou a vanilkou, ozývali sa v ňom koledy a vianočné piesne
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 13. decembra v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniavala škorica a vanilka, ozývali sa koledy a vianočné piesne v podaní folklórnych kolektívov z horného Gemera. Organizátor Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo pre svojich priaznivcov stretnutie s vianočnými tradíciami z Gemera v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Šva sä stálo ši sä nestálo v Mokrej Lúke?
Napísal(a) Štefánia Dachová
Ak by ni, stálo se aj po trečí ráz. V sobotu 16.12.2017 zmo mali bosorácky jermok. A bulo zas výborne. Nechýbeli bosorky, hoščä, domácí i cezpoľní. Stánkári núkali zo svojich dielní len to najlepšia – perníky, kolášiky, vianočnia výzdoby, šperky, klbásky, medžík, sviašky, hlavnice, koreniny,... ojojoj, bulo si zo šoho vyberač. Koj nám šicom zahrali v bruchu cigáni, tak zmo se šicia nachovali – kapustnicou, gemerskyma gulkamí, belušamí, klbáskamí, pankúškamí, buchtamí a ostatnyma dobrotamí. Samozrejme podával se i tradičný pudžing.
Folklórne Vianoce 2017 pohladili duše a rozohriali srdiečka divákov v Revúcej
Napísal(a) A. Kvetková
Milovníci folklóru a folklórnych tradícií si určite prišli na svoje v stredu 13. decembra 2017 na vianočnom vystúpení folklórneho súboru Lykovec a Lykovček v Revúcej. Na pódiu MsDK sa vystriedali všetky generácie súboristov, počnúc škôlkarmi až po seniorov, aby vo vyše hodinovom pásme hovoreného slova, spevu a tanca priblížili divákom typické a možno už aj zabudnuté zvyky a tradície nášho regiónu, spojené so sviatkami radosti a hojnosti.
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi. Keďže už sme prekonali Katarínu, Martina a Ondreja, pozrime sa na ďalšie zvyky späté s nasledujúcimi dňami. Deti už túžobne odrátavajú hodiny do sv. Mikuláša. Absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých 6. decembra deň sv. Mikuláša prebiehal bez povšimnutia. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa začal ujímať zvyk, že sa jeden z mužských členov rodiny pristrojí za Mikuláša a obdaruje deti jablkami, orechmi a inými dobrotami.
Najkrajšie sviatky roka sa blížia a s nimi sa stupňuje predvianočný zhon. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva stráviť príjemné chvíle s tradičnými vianočnými koledami, vinšami a zvykmi z rôznych gemerských obcí. „Vianočnú atmosféru zažívame prostredníctvom médií, v živej podobe v rámci koncertov a iných podujatí, ale v pôvodnom prostredí koledy, vinše a spevy vidíme už len vo výnimočných prípadoch. Folklórne kolektívy ich zachovávajú vo svojich programoch a práve z ich repertoárov sme pripravili vianočný folklórny večer,
Jesenné obdobie v našich dedinách býva spestrené rôznymi tradíciami. Dostali sme o jednej z nich krátku informáciu i pestré fotografie aj zo známej obce pod Kohútom, neďaleko Revúcej. V sobotu 18.11.2017 sa už po druhýkrát tam konala dlho očakávaná Zabíjačka svornosti, na ktorú sa veľmi tešili najmä členovia urbariátu Muránskej Zdychavy. Podujatie zorganizovali členovia výboru pod vedením predsedu Pavla Simana.
Viac...
U nás taká obyčaj - Folklórny večer na tému zvonkárstva v bývalej Gemerskej župe
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Zvonkárstvo je remeslo nadviazané na chov oviec a dobytka. Patrilo medzi domáce remeslá a venovali sa mu poniektorí kováči a zruční pastieri počas zimného obdobia v oblastiach Pohronia, Považia, Oravy, Turca, Liptova, ale aj na Gemeri a Spiši, no niektoré zvonce sa však dovážali z Maďarska a Nemecka. Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia dokonca zaoberali zvonkári z Jelšavy. Vyrábali zvonce, ktoré vyvážali aj do Egypta, na Blízky východ a do Francúzska pre špeciálne parížske fiakre. Volali sa paríže
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov, hoci mu počasie neprialo tak ako po minulé roky. V sobotu 21. októbra 2017 bola na Salaši pod Maginhradom ukončená pastierska sezóna, nechýbali ukážky prác na salaši, baranie špeciality, kultúrny program a viacero sprievodných aktivít.
Tradičná výroba modrotlače v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera ROK NA GEMERI pripravuje opäť zaujímavý workshop, v súčasnosti veľmi atraktívnej a vyhľadávanej textilnej techniky – výroby modrotlače, ktorý sa uskutoční dňa 21. novembra od 17.00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. októbra 2017 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal, v spolupráci s Mestom Rožňava, tretí odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníci seminára absolvovali, v súlade so zámermi nášho projektu Živé múzeum VI., kompletný odborno-vzdelávací program. Všetci si z podujatia odniesli, rovnako ako aj predošlé skupiny, metodickú príručku o plstení, ktorú vydalo Banícke múzeum v Rožňave.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-