Tradície (188)
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v rámci októbrového folklórneho večera zameralo na zaujímavé sviatky v gemerských dedinách - Hostiny. „V jesennom období sa oddávna u nás na hornom Gemeri konali Hostiny na počesť posviacky chrámov, ale aj ako forma utužovania rodinných vzťahov s pokrvnými i nepokrvnými členmi príbuzenstva, hlavne tými, čo žili v iných obciach,“ začal svoje rozprávanie Ing. Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej. Spomínal na zvyky, ktoré sa zachovávali pri tejto príležitosti len v Nižnej Slanej, jedlá čo varili na Hostinu a nezabudnuteľné historky, ktoré sa v dedine zachovali. A ako to je na hostinách zvykom, nemôže chýbať zábava pri muzike.
Na Salaši pod Maginhradom už po siedmykrát ožilo Slovenské mitrovanie
Napísal(a) MG od
Na Salaši pod Maginhradom aj tohto roku sa uskutočnilo zaujímavé podujatie, ktoré organizátori pomenovali Slovenské mitrovanie. Tento starý zvyk, viažúci sa k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra si v obci Veľké Teriakovce pripomenenuli v sobotu 20. októbra 2018 už po siedmykrát. Jeho účastníci si pochvaľovali program, ktorý prebiehal po celý deň. Rušno bolo na každom kroku. Na pódiu sa predvádzali folkloristi, ktorí s nadšením vyhrávali, spievali a krepčali jedna radosť. Podchvíľou sa ku každému hosťovi, či domácemu dostala vôňa baranieho guľáša, ktorý bol vhodnou témou pre súťažiace kolektívy z okolia. Ej, veru bolo na čo pozerať, počúvať i ochutnať. Tak, ako každý rok doteraz. Čo oči videli, to srdce žiadalo. Veru, nechýbalo ani pečené mäso, ani pre tento kraj tradičné mliečne výrobky.
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Začiatok mesiaca bude bohatý najmä na program pre deti a divadelné predstavenie. Tie neskôr vystriedajú pozoruhodné koncerty, športové podujatia, hradné hry či poľovnícky deň. K viacdňovým podujatiam sa okrem dní miest Hnúšťa a Revúca v závere mesiaca pripojí aj očakávaná Klenovská Rontouka.
Venované deťom
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí (1.6.) je v Klenovci naplánovaná Cesta rozprávkovým lesom. Tohtoročnou novinkou je trasa, ktorá povedie zo sedla Chorepa až k rozhľadni na Laze Slopovo.
Jelšava si na Dňoch mesta pripomenie trištvrte tisícročné výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) Tatiana Strelková
Pozývame vás na Dni mesta Jelšava, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 17. júna 2018, a to pri príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o Jelšave. Bohatý kultúrny program a sprievodné podujatia, ktoré sú pre vás pripravené, ponúkajú možnosť stráviť tieto dni s celou rodinou. Neodmysliteľnou súčasťou sobotňajšieho programu Dní mesta Jelšava, prebiehajúceho v areáli mestského futbalového štadióna, sú naše tradičné súťaže. Už XIV. ročník „Súťaže vo varení gemerských guliek“ dokazuje neutíchajúci záujem o túto súťaž, tak zo strany súťažiacich družstiev, ako aj zo strany návštevníkov podujatia. Gemerské guľky, jedlo typické pre naše mesto a región, môžete v rámci súťaže ochutnať na viacero spôsobov. Každé súťažiace družstvo (obec) má totiž svoj vlastný, rokmi
Folklórna skupina Bučina z Pače zavítala na "Rosadľa" do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 23. mája 2018 priniesla folklórna skupina Bučina z Pače do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojich zvykov počas turíčnych sviatkov – Rosadlí, aj vyzdobené máje. „Z rozhovoru s nositeľkami tradícií Irenou Helcmanovou a Máriou Cmorikovou sme sa okrem iného dozvedeli, že v Pači chlapci stavali dievčatám po dva máje – pár, a to brezy, ktorých kmene neboli očistené tak ako v iných obciach. Tiež ich stavali aj ku kostolu, kde sa v nedeľu po obede stretli dievčatá i ženy a spolu spievali aj si zatancovali,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Hosťom skupiny bol majster tesár Ján Gunár, ktorý sa okrem tesárčiny venuje aj vyrezávaniu úžitkových a dekoratívnych predmetov a práci s kovom. Prezradil, že najväčšiu radosť má hlavne na jar, keď k nemu chodia chlapci z dediny,
Stavanie mája po roku si zopakovali aj na Revúčke
Napísal(a) B. Vrabcová
Každoročné stavanie mája je tradíciou už aj na Revúčke (miestna časť mesta Revúca). Tento rok sme sa tam stretli 19.5.2018 a stavať sme začali hneď po 17:00 hodine. S kultúrnym programom sme začali hneď ako sa chlapom podarilo vysokánsky strom dostať na miesto. Vystúpili: FS Lykovec, DFS Lykovček, FSk Muránska Lehota a samozrejme aj domáca FSk Revúška. Za zorganizovanie tejto akcie ďakujeme všetkým zúčastneným. (Poznámka OD: Hodne k tejto udalosti vypovedajú aj originálne fotografie pána Pobočeka, ktoré sú súčasťou tejto krátkej informácie. Udalosť spravila v Revúške poriadny rozruch, lebo zaujala skoro každého jej obyvateľa, a tak vlastnou účasťou či mladí, či starší prispeli k peknému farebnému koloritu bydliska. Vysoký máj
Viac...
Slovenské tradície stavania májov opäť na výslní i v strednom Gemeri
Napísal(a) B. Vrabcová
Počasie v Revúcej nám v piatok 18. mája 2018 naozaj prialo. Vďaka tomu netrvalo chlapom z FSk Revúška a FS Lykovec dlho a ozdobený, mohutný máj bol na svojom mieste v priebehu pár sekúnd. V kultúrnom programe sa nám pred budovou mestského kultúrneho strediska predstavil DFS Lykovček, FS Lykovec, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka – Muránska Zdychava a spevokol Úsvit. Diváci si popri speve mohli vychutnať pálenku a pagáčik, ktorý si pre nich pripravili organizátori podujatia mestské kultúrne stredisko v Revúcej a mesto Revúca. Všetkým zúčastneným ďakujeme, že prijali pozvanie vystupovať a samozrejme aj divákom, že nás prišli svojou hojnou účasťou podporiť.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.