Tradície (188)
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v rámci októbrového folklórneho večera zameralo na zaujímavé sviatky v gemerských dedinách - Hostiny. „V jesennom období sa oddávna u nás na hornom Gemeri konali Hostiny na počesť posviacky chrámov, ale aj ako forma utužovania rodinných vzťahov s pokrvnými i nepokrvnými členmi príbuzenstva, hlavne tými, čo žili v iných obciach,“ začal svoje rozprávanie Ing. Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej. Spomínal na zvyky, ktoré sa zachovávali pri tejto príležitosti len v Nižnej Slanej, jedlá čo varili na Hostinu a nezabudnuteľné historky, ktoré sa v dedine zachovali. A ako to je na hostinách zvykom, nemôže chýbať zábava pri muzike.
Na Salaši pod Maginhradom už po siedmykrát ožilo Slovenské mitrovanie
Napísal(a) MG od
Na Salaši pod Maginhradom aj tohto roku sa uskutočnilo zaujímavé podujatie, ktoré organizátori pomenovali Slovenské mitrovanie. Tento starý zvyk, viažúci sa k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra si v obci Veľké Teriakovce pripomenenuli v sobotu 20. októbra 2018 už po siedmykrát. Jeho účastníci si pochvaľovali program, ktorý prebiehal po celý deň. Rušno bolo na každom kroku. Na pódiu sa predvádzali folkloristi, ktorí s nadšením vyhrávali, spievali a krepčali jedna radosť. Podchvíľou sa ku každému hosťovi, či domácemu dostala vôňa baranieho guľáša, ktorý bol vhodnou témou pre súťažiace kolektívy z okolia. Ej, veru bolo na čo pozerať, počúvať i ochutnať. Tak, ako každý rok doteraz. Čo oči videli, to srdce žiadalo. Veru, nechýbalo ani pečené mäso, ani pre tento kraj tradičné mliečne výrobky.
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Začiatok mesiaca bude bohatý najmä na program pre deti a divadelné predstavenie. Tie neskôr vystriedajú pozoruhodné koncerty, športové podujatia, hradné hry či poľovnícky deň. K viacdňovým podujatiam sa okrem dní miest Hnúšťa a Revúca v závere mesiaca pripojí aj očakávaná Klenovská Rontouka.
Venované deťom
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí (1.6.) je v Klenovci naplánovaná Cesta rozprávkovým lesom. Tohtoročnou novinkou je trasa, ktorá povedie zo sedla Chorepa až k rozhľadni na Laze Slopovo.
Jelšava si na Dňoch mesta pripomenie trištvrte tisícročné výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) Tatiana Strelková
Pozývame vás na Dni mesta Jelšava, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 17. júna 2018, a to pri príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o Jelšave. Bohatý kultúrny program a sprievodné podujatia, ktoré sú pre vás pripravené, ponúkajú možnosť stráviť tieto dni s celou rodinou. Neodmysliteľnou súčasťou sobotňajšieho programu Dní mesta Jelšava, prebiehajúceho v areáli mestského futbalového štadióna, sú naše tradičné súťaže. Už XIV. ročník „Súťaže vo varení gemerských guliek“ dokazuje neutíchajúci záujem o túto súťaž, tak zo strany súťažiacich družstiev, ako aj zo strany návštevníkov podujatia. Gemerské guľky, jedlo typické pre naše mesto a región, môžete v rámci súťaže ochutnať na viacero spôsobov. Každé súťažiace družstvo (obec) má totiž svoj vlastný, rokmi
Folklórna skupina Bučina z Pače zavítala na "Rosadľa" do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 23. mája 2018 priniesla folklórna skupina Bučina z Pače do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojich zvykov počas turíčnych sviatkov – Rosadlí, aj vyzdobené máje. „Z rozhovoru s nositeľkami tradícií Irenou Helcmanovou a Máriou Cmorikovou sme sa okrem iného dozvedeli, že v Pači chlapci stavali dievčatám po dva máje – pár, a to brezy, ktorých kmene neboli očistené tak ako v iných obciach. Tiež ich stavali aj ku kostolu, kde sa v nedeľu po obede stretli dievčatá i ženy a spolu spievali aj si zatancovali,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Hosťom skupiny bol majster tesár Ján Gunár, ktorý sa okrem tesárčiny venuje aj vyrezávaniu úžitkových a dekoratívnych predmetov a práci s kovom. Prezradil, že najväčšiu radosť má hlavne na jar, keď k nemu chodia chlapci z dediny,
Stavanie mája po roku si zopakovali aj na Revúčke
Napísal(a) B. Vrabcová
Každoročné stavanie mája je tradíciou už aj na Revúčke (miestna časť mesta Revúca). Tento rok sme sa tam stretli 19.5.2018 a stavať sme začali hneď po 17:00 hodine. S kultúrnym programom sme začali hneď ako sa chlapom podarilo vysokánsky strom dostať na miesto. Vystúpili: FS Lykovec, DFS Lykovček, FSk Muránska Lehota a samozrejme aj domáca FSk Revúška. Za zorganizovanie tejto akcie ďakujeme všetkým zúčastneným. (Poznámka OD: Hodne k tejto udalosti vypovedajú aj originálne fotografie pána Pobočeka, ktoré sú súčasťou tejto krátkej informácie. Udalosť spravila v Revúške poriadny rozruch, lebo zaujala skoro každého jej obyvateľa, a tak vlastnou účasťou či mladí, či starší prispeli k peknému farebnému koloritu bydliska. Vysoký máj
Viac...
Slovenské tradície stavania májov opäť na výslní i v strednom Gemeri
Napísal(a) B. Vrabcová
Počasie v Revúcej nám v piatok 18. mája 2018 naozaj prialo. Vďaka tomu netrvalo chlapom z FSk Revúška a FS Lykovec dlho a ozdobený, mohutný máj bol na svojom mieste v priebehu pár sekúnd. V kultúrnom programe sa nám pred budovou mestského kultúrneho strediska predstavil DFS Lykovček, FS Lykovec, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka – Muránska Zdychava a spevokol Úsvit. Diváci si popri speve mohli vychutnať pálenku a pagáčik, ktorý si pre nich pripravili organizátori podujatia mestské kultúrne stredisko v Revúcej a mesto Revúca. Všetkým zúčastneným ďakujeme, že prijali pozvanie vystupovať a samozrejme aj divákom, že nás prišli svojou hojnou účasťou podporiť.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-