Knižnice (238)
Obnova knižničného fondu v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) dc
„Do knižnice za pohodou a poznaním“ je názov projektu Obecnej knižnice, ktorý je realizovaný z dotácie z Fondu na podporu umenia v roku 2018 a s finančnou spoluúčasťou obce Gemerská Poloma. Projekt je určený všetkým vekovým kategóriám – používateľom súčasným i potenciálnym.
Stáročia zmenili výzor knihy, ale sotva zmenili jej podstatu, sprevádza nás životom od najranejšieho bytia. Najskôr nás oslovujú len obrázky a vymýšľame si podľa nich rôzne príbehy, potom sa začneme kamarátiť s písmenkami, ktoré postupne spájame, vzniknú slová, neskôr nám ani vety nerobia problém – až nakoniec vieme čítať text. Takto jednoducho môžeme opísať začiatok kamarátstva s knihou. Buď si ju zamilujeme, alebo...
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 7. mája 2019 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice Andreja HRYCA, slovenského herca filmového plátna a divadelných dosiek, autora knihy INVENTÚRA – nové, doplnené vydanie.
Andrej Hryc sa narodil v Bratislave, kde vyštudoval VŠMU divadelnú fakultu, odbor herectvo u L. Chudíka a prof. J. Budského. Ako divadelný herec pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a na Novej scéne v Bratislave. Na svojom konte má množstvo filmov, televíznych, divadelných a rozhlasových inscenácií.
Najväčšie tajomstvo Tretej ríše - Prípad Zlatého vlaku odhalí Milan Zacha Kučera v rožňavskej knižnici
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť autorskú besedu s Milanom Zachom Kučerom, autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše – Prípad Zlatého vlaku. Do tajomstiev tejto knihy bude možné nahliadnuť v utorok 26.3.2019 o 17:00 hod. v hlavnej budove na Lipovej ul. č. 3.
Milan Zacha Kučera, občianskym povolaním kreatívny a marketingový riaditeľ dokumentárnej televízie záhad a tajomstiev, je autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše, prípad Zlatého vlaku. Má vlastnú reláciu Tajomné horizonty na voľne šírenej televízii Kinosvět.
Spisovateľka pre deti i dospelých, ktorá si písaním kníh plní svoje sny, príde do Rožňavy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta slovenskú spisovateľku Lenku Gahérovú. V utorok 19.3.2019 príde v dopoludňajších hodinách predstaviť svoju tvorbu pre deti a v ten istý deň o 16:30 hod. bude mať besedu pre dospelých, prevažne o ženských románoch pod názvom Láskanie.
Lenka Gahérová sa narodila v Bojniciach a celý život prežila v Prievidzi. Vyštudovala chemickú školu. Odmalička si rada vymýšľala, aj keď rodina si myslela, že klame. Keby sa nezamilovala a nevydala, vraj by z nej bola novinárka alebo spisovateľka.
Putovanie po stratených stopách Slovanov s Alanom Dologom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v stredu 6.marca 2019 o 17:00 hod. vo svojich priestoroch Alana Dologa, autora knihy Naše dejiny úplne inak. Beseda sa uskutoční pre širokú verejnosť v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3 v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc.
Alan Dolog sa narodil na Gemeri, vyštudoval chémiu a ekológiu. Značnú časť svojho voľného času trávil a trávi študovaním a bádaním histórie. Od r. 2011 cestuje po Slovensku, Maďarsku a najmä Transylvánii za našimi dejinami. Zaoberá sa obdobím prvého tisícročia nášho letopočtu.
Gemerskí ĽadoBorci vám odkazujú: "Skúste sa premôcť a prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave"
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 5.marca 2019 o 17:00 hod., na ul. Lipová č. 3, členov Klubu otužilcov – Gemerskí ĽadoBorci. Podujatie spojené s prezentáciou sa uskutoční pre širokú verejnosť v rámci Týždňa slovenských knižníc.
Otužovanie. Už po prečítaní tohto slova mnohých strasie od zimy. K účinným spôsobom, ako posilňovať imunitu, patrí práve spomínané otužovanie. Súčasťou je pravidelný pobyt vonku za každého počasia, studené alebo striedavé sprchy. Pravidelnosť je jednou z dôležitých zásad otužovania.
„Ak ide o to, naučiť sa komunikovať s ľuďmi, neexistuje nič lepšie ako stretávanie sa s ľuďmi.“ - Abigail Bairdová
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 16:30 hod. PhDr. Petra Lőrincza z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Rožňave. Stretnutie s odborníkom pod názvom Digitálne detstvo sa bude konať pre širokú verejnosť, ako rodičov, starých rodičov, tak i pedagógov.
Technika nás pohltila! A to doslova. Digitálne médiá – počítače, smartfóny, navigácie a v neposlednom rade televízia nám menia životy.
Fešandy pandy a ostatní kamaráti so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja začne 20. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 8:00 hod. so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou, ktorá pochádza z obce Rožňavské Bystré a svoju knižnú tvorbu predstaví pod názvom Fešandy pandy a ostatní kamaráti.
Ivona Ďuričová po skončení gymnázia vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a odišla do Bratislavy, kde momentálne žije a tvorí. Do literatúry vstúpila zbierkou Básnenie. Nasledovali knihy pre dospelých a napokon sa rozhodla písať aj pre deti.
Slovenský spisovateľ Jozef Banáš predstaví v Rožňave svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva verejnosť do svojich priestorov na Lipovej ul. č. 3 na besedu so slovenským spisovateľom Jozefom Banášom v piatok 30. novembra 2018 o 17:00 hod. Autor predstaví svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“.
Milan Rastislav Štefánik patrí do prvých radov Slovákov, ktorí si zaslúžia náš obdiv. Bol velikán nielen pre nás, ale i pre Čechov a Francúzov. Vždy šiel za svojim snom pripravený siahnuť na dno svojich síl. Bol významným politikom, astronómom, vojakom, od roku 1918 generálom francúzskej armády. Od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
Významné medzníky Slovenska v 20. storočí s PhDr. Dušanom Kováčom, DrSc. v rožňavskej knižnici
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II. podujatie s významnou osobnosťou dejín Slovenskej republiky – s PhDr. Dušanom Kováčom, DrSc., slovenským historikom, spisovateľom. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Dušan Kováč, popredný slovenský historik, vyštudoval históriu. Pracoval ako stredoškolský učiteľ a od roku 1968 nepretržite pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Venuje sa slovenským a stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia.
Viac...
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave hľadá BABKU a DEDKA pre rok 2018
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, pobočka Juh, Jovická 66, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre deti a mládež do 15 rokov v mesiaci október súťaž o najlepšiu babku a dedka pod názvom „Hľadá sa BABKA a DEDKO pre rok 2018“. Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života. Láska, múdrosť, úsmev, skúsenosti, pomoc, rozprávanie príbehov zo života, čítanie rozprávok, rady pri varení, spoločné športovanie... V dnešnom uponáhľanom svete si ani nestíhame uvedomiť, čo všetko pre nás vedia urobiť babka, dedko, starká, starký. A vôbec nemusia mať šediny. V mnohých prípadoch ich pomoc berieme ako samozrejmosť.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave privíta členov Spišského literárneho klubu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v stredu 17.10.2018 v dopoludňajších hodinách v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č. 3 stretnutie s Jánom Petríkom, vedúcim Spišského literárneho klubu a jeho členmi. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Spišský literárny klub je voľné združenie autorov všetkých literárnych žánrov.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Divadlo Theátrum Rožňava pripravuje pre deti základných škôl podujatie pod názvom „Spievané písmenká.“ Stretnutie sa bude konať vo štvrtok 11.10. 2018 o 9:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3 v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Theátrum je malé autorské divadlo. Vychádza z potreby samostatnej tvorby a zúročuje viac ako dvadsať rokov skúseností na profesionálnych divadelných scénach.
Denisa Ogino - jej netradičný životný príbeh a splnený sen o veľkej rodine
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou autorkou a spoluautorkou kníh Denisou Ogino, ktorá takmer desať rokov spoznávala netradičnú japonskú kultúru a život v Japonsku. Stretnutie sa bude konať v utorok 9. októbra 2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
„Zamilovať sa do exotickej krajiny dnes nie je žiaden problém,“ spomenula na úvod Denisa Ogino a pokračovala: „Množstvo informácií, ktoré nájdeme o tej ktorej krajine
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).