Knižnice (236)
"Nerušte ma, čítam!“ V hlavnej úlohe – deti a kniha
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 8. júna 2017 v čase od 9:30 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam!“.
Do Rožňavy zavíta Gustáv Murín, známy autor mafiánskych kníh
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie so slovenským spisovateľom Gustávom Murínom v utorok 30. mája 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Gustáv Murín, slovenský spisovateľ, dramatik, publicista, prírodovedec pochádza z Bratislavy. Po skončení gymnázia vyštudoval biológiu
Deň noci s pánom Andersenom u nás v knižnici v obci zvanej Gemerská Poloma
Napísal(a) D. Č.V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave je pripravená Spoveď opatrovateľky
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie s autorkou knihy Spoveď opatrovateľky - Angie Oravcovou v stredu 26. apríla 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Zachrániť rodinný rozpočet prácou opatrovateľky v zahraničí sa už roky snažia tisíce žien zo Slovenska, hlavne z oblastí, ktoré majú veľké percento
Do Mestskej knižnice Samuela Reussa v Revúcej pribudlo 122 exemplárov nových kníh
Napísal(a) Vladimír Oravec
Vďaka projektu Akvizícia knižného fondu (2016), ktorý z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia sumou 1000,- eur a spolufinancovaním Mestské kultúrne stredisko v Revúcej sumou 55,- eur, pribudlo do Mestskej knižnice Samuela Reussa 122 exemplárov nových kníh. Knižničný fond sa rozšíril o knižné novinky na oddelení beletrie, detskej a náučnej literatúry. Táto podpora z verejných zdrojov prispela k skvalitneniu služieb knižnice. Cieľom projektu bolo rozšíriť knižničný fond o nové tituly kníh.
Netradičná výstava karikatúr pre nevidiach a o nevidiacich
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči pripravili pre širokú verejnosť výstavu kresleného humoru pre nevidiacich. Otvorenie výstavy sa bude konať v stredu 15.3.2017 o 14:00 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Týždeň slovenských knižníc začína v Rožňave krstom knihy Alberta Šmihulu „Neboj sa, som s Tebou“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a autor knihy „Neboj sa. som s Tebou“ Albert Šmihula pozývajú širokú verejnosť na uvedenie najnovšej literárnej zbierky do života v pondelok 13. marca 2017 o 17,00 hod. do priestorov knižnice.
Polomské matičiarky v obecnej knižnici medzi novými knihami
Napísal(a) D. Červenáková
Slnkom zaliate ráno druhého marca 2017 a členky Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome si opäť obuli športovú obuv a vybrali sa za pravidelným športom do okolia našej obce. I keď je pod nulou a mráz stále poštipkuje, veď pani zima ešte kraľuje, naše ženy MATIČIARKY nič neodradí. Príroda je krásna, tak prečo nenasýtiť telo. Cesta späť vedie okolo Obecnej knižnice, prečo sa teda nezastaviť a nenakuknúť. Chuť pozrieť si ponúkané knižné novinky našej kultúrnej ustanovizne, o ktorých sa písalo v našich novinách,
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili 3. marca 2017 Deň otvorených dverí
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Zamestnanci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre návštevníkov knižnice v piatok 3. marca 2017 Deň otvorených dverí.
Vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom veľmi zmenil celú históriu knihy. Dovtedy veľmi pomalé prepisovanie kníh stratilo zrazu opodstatnenie. Tlačené knihy sa stávajú
Obecná knižnica v Gemerskej Polome realizuje projekt akvizície knižničného fondu
Napísal(a) Danka Červenáková
Obecná knižnica v Gemerskej Polome realizuje projekt akvizície knižničného fondu z rozpočtu poskytovateľa Fondu na podporu umenia vo forme dotácie. Názov projektu je „Svet kníh ostrov pokladov“, ktorého cieľom je nakúpiť knihy do knižničného fondu Obecnej knižnice v Gemerskej Polome, a to za účelom aktualizácie knižničného fondu, skvalitnenia knižnično-informačných služieb, celoživotného vzdelávania širokej verejnosti a vytvorenia kvalitnejších podmienok pre podporu čítania u detí a mládeže,
Viac...
Nemusíte cestovať do Bratislavy - ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Putovná výstava laureátov najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava (Grand Prix BIB a Zlaté jablko) sa predstaví v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja od 6. februára do 2. marca 2017 pod názvom ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP – Nositelia najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava v polstoročnej retrospektíve.
Príjemné prostredie knižnice – príjemné aj štúdium v nej
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prešla vo svojej histórii rôznymi zmenami. 65 rokov existencie kultúrno-vzdelávacej organizácie v spoločnosti je určitým významným medzníkom.
„Počas svojho pôsobenia sa niekoľkokrát sťahovala a menila svoje sídla,“ rozhovorila sa terajšia riaditeľka knižnice
Deti zo škôlky v Gemerskej Polome privítali na besede v knižnici Mikuláša
Napísal(a) Deti zo škôlky
Osemnásteho novembra 2016 sme mali v knižnici v Gemerskej Polome Mikulášsku besedu. Nie je to tak jednoduché pripraviť takúto besedu. Niekoľko týždňov vopred sme tvrdo nacvičovali. Najprv sme pripravili texty, ktoré sme našli v knihách z našej knižnice. Upravili sme ich, aby sa nám ľahšie recitovali, k nim sme vybrali
Šlabikár zdravia alebo Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 19. októbra 2016 o 17:00 hod. sa pre širokú verejnosť uskutoční v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja na Lipovej ul. č. 3 prednáška Dr. Jána Zbojeka na tému Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-