Knižnice (238)
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou spisovateľkou Katarínou Gillerovou, ktorá sa bude konať v stredu 21.5.2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Katarína Gillerová patrí medzi známe a úspešné slovenské autorky na našom knižnom trhu. Knižne debutovala roku 2002. Písaniu sa začala venovať od svojich ôsmich rokov. Zo svojich začiatkov má odložené zošity, kde ceruzkou písala rozprávky.
Keď nás rozprávky obohacujú aj čítaním na námestí
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 31. mája 2018 v čase od 9:30 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Rozprávky budú čítať nielen deti, ale aj predstavitelia kultúrneho a spoločenského života mesta.Čítanie kníh je jednou z foriem, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa. Pamäť u detí v predškolskom veku má schopnosť si zapamätať množstvo informácií. Čítaním sa rozvíja predstavivosť, obohacuje sa slovná zásoba, dotvárajú sa morálne hodnoty
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravuje projekt „Nádhera pod zemou i nad zemou“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre stredoškolskú mládež projekt pod názvom „Nádhera pod zemou i nad zemou“. Séria prezentácií bude rozdelená do troch skupín a realizovať sa budú v termíne od mája 2018 do novembra 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Rok 2018 Európska únia vyhlásila za Európsky rok kultúrneho dedičstva. Kultúrne dedičstvo zahŕňa zdroje z minulosti v rôznych formách a aspektoch. Patria sem pamiatky, lokality, tradície,
Veštba, ktorá zmenila život. Tajomstvá v literatúre II.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre staršie deti základných škôl besedy so slovenskou spisovateľkou Marjou Holécyovou, ktoré sa budú konať v pondelok 21.5.2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Mladá slovenská spisovateľka Marja Holécyová vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na tej istej fakulte si urobila doktorandské štúdium aplikovanej matematiky. „Písať som začala v šestnástich rokoch. Počas prázdnin som si z knižnice požičiavala každý týždeň novú sadu fantasy knižiek
Nové knihy v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome a naše čítaniachtivé MATIČIARKY opäť ako prvé pri hŕbe nových kníh. Popri svojich mnohých aktivitách si nájdu priestor i na knihu, o ktorej potom zaujímavo rozprávajú, až nakazia čítaním aj iných. Dokonca až tak, že do knižnice a ku knihám sa aj po rokoch vrátili ženy, ktoré si mysleli, že na knihy si už nenájdu priestor. Teraz sa pravidelne vracajú a sú vzornými čitateľkami. Momentálne sú v obľube naši slovenskí autori. Historicko-romantické romány z prostredia slovenských hradov od slovenskej spisovateľky Jany Pronskej sú u nás v knižnici vždy vypožičané, dokonca si ich čitatelia rezervujú
V nových knihách sa fajn listuje, voňajú novo, sú zaujímavé, až sa ich chce otvoriť
Napísal(a) dc
Kniha je dokument, ktorý sprevádza našich žiakov, študentov a mnohých dospelých temer denne. Aj žiaci našej Základnej školy v Gemerskej Polome počas každoročných návštev obecnej knižnice mali možnosť oboznámiť sa s novými knihami. Veru neostali „na ocot“. Žiaci zaujali. Najprv, ako to už u detí býva, obzerali knihy len pohľadom a vyberali podľa ilustrácií na obálke knihy. Avšak neostalo pri obzeraní, pri listovaní, zistili, že i taký Leonardo da Vinci, v podobe náučnej
„Život je ako rozprávka“. Je veľa autoriek, ale iba jedna Futová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre deti základných škôl besedy s obľúbenou detskou slovenskou spisovateľkou Gabrielou Futovou, ktoré sa budú konať v piatok 4. mája 2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich krajín, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete, napísala raz vo svojom blogu Zuzana Štelbaská. Gabriela Futová,
Mať to prečítané… pestrofarebný svet Jozefa Kaščáka v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v rámci projektu Tajomstvá v literatúre uskutoční stretnutie s autorom kníh Živá reklama a Farby života Jozefom Kaščákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 25.4.2018 o 10:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Jozef Kaščák vyštudoval Filozofickú fakulta UPJŠ, kombinácia slovenský jazyk a literatúra, dejepis. V pracovnom živote pôsobí na striedačku v rozhlase, televízii a školstve. Od roku 2007 sa pravidelne prihovára poslucháčom Rádio regina Banská Bystrica. „Moje výbery z rozhlasových textov vyšli doposiaľ v dvoch knihách Živá reklama a Farby života.
Marec – mesiac knihy v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Práve dnes sa skončil marec. Prvý jarný mesiac, ktorý patril knihám. Myslím, že všade na Slovensku, v každej škole a v každej knižnici prebiehalo množstvo rôznych aktivít. Niektoré s dlhou tradíciou, iné ako nové projekty. Ústrednou marcovou aktivitou dlholúckej školy bola „Knižná obývačka“. Už druhý rok sa jedna z tried zmenila na obývačku s hojdacím kreslom, poduškami na koberci pod ním a s množstvom kníh všade okolo. Od rôznych rečňovaniek pre najmenších, cez básne a rozprávky slovenských i zahraničných autorov, až po dievčenské romány a encyklopédie. Každú voľnú chvíľu pred i po vyučovaní, cez prestávky aj vyučovanie mohli vojsť do našej obývačky žiaci všetkých ročníkov. Ohlásene i neohlásene, spolu s tretiakmi, alebo aj s pani učiteľkami. Knihy boli pre všetkých, či už si sadli do lavice, do kresla alebo na zem, listovali po sediačky, no aj ležiac na koberci.
Týždňom slovenských knižníc štartujeme mesiac, ktorý je už tradične zameraný na knihu a čítanie
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v rámci Týždňa slovenských knižníc pre širokú verejnosť v piatok 9.3.2018 o 17:00 hod. podujatie pod názvom Kniha – moje zrkadlo. Týždňom slovenských knižníc štartujeme mesiac, ktorý je už tradične zameraný na knihu a čítanie. V tomto roku sa koná 5. – 11. marca 2018 pod spoločným mottom: Knižnice pre všetkých. Týždeň slovenských knižníc tradične nemení svoj základný cieľ: pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí.
Viac...
Dovoľte mi, aby som vám predstavila – JULKU, MARIENKU, VLAĎKU a MILKU
Napísal(a) D. Červenáková
S P E V nie je len o mechanickom vydávaní zvuku pomocou hlasiviek – je to hra emócii a tvorivosti, ide z nášho vnútra, ktoré spájame s vonkajším prostredím. Už Aristoteles tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie. Bájny spevák Orfeus zasa vedel svojím spevom a hrou na lýre nielen upokojiť zvieratá, ale aj rozplakať ľudí. Pytagoras v 6. storočí p. n. l. liečil žiakov hrou na lutnu. Už v minulosti mnohí vedeli, že spev a hudba majú čarovnú moc. Vedia to aj naše „Polomky“ z Gemerskej Polomy, ktoré svoje prvé vystúpenie venovali hosťom a deťom na akcii v našej obecnej knižnici, ktorá bola venovaná oslave knihy. Dovoľte mi, aby som vám predstavila – JULKU, MARIENKU, VLAĎKU a MILKU.
Tajomstvá v literatúre a „čerešnička na torte“ – historik PhDr. Pavel Dvořák v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v rámci projektu Tajomstvá v literatúre pre čitateľov a milovníkov histórie jedinečné stretnutie s historikom, prozaikom, publicistom a vydavateľom PhDr. Pavlom Dvořákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v utorok 21. novembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Anton Hykisch: Život spisovateľa je niečo ako štafetový beh
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť vo svojich priestoroch v stredu 11.10. 2017 o 17:00 hod. stretnutie so spisovateľom Antonom Hykischom. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
V Rožňave vystavuje člen Americkej cestovateľskej komory - Slovák Ľuboš Fellner
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s cestovnou kanceláriou BUBO prinášajú pre návštevníkov knižnice na ul. Lipová č. 3 výstavu fotografií Ľuboša Fellnera pod názvom Exkluzívne cesty raz za život. Výstava je prístupná širokej verejnosti do 31.10.2017 v rámci výpožičných hodín knižnice.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.