Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na apríl 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva a i. zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na apríl 2026.
Komentujeme tohtoročný jarný majstrovský futbal na hornom Gemeri
Fanúšikov futbalu sme začali informovať o výsledkoch odvetnej časti súťaží až od 28. marca 2026, a tak výsledky zápasov IV. ligy Východ dospelých, ktoré sa začali o týždeň predtým, uvádzame až teraz. Náš zástupca v nej, MFK Rožňava, na domácej pôde tesne zvíťazil nad súperom z Čane 2:1. Zo spodku tabuľky sa mu však ešte nepodarilo postúpiť vyššie. Dúfajme, že sa našim Rožňavčanom postupne podarí vzďalovať sa z posledných miest.
Do majstrovských súťaží sa postupne pridávajú aj ďalšie kolektívy dospelých, dorastencov i žiakov. Pätnástym kolom sa pridali aj futbalisti 7. ligy ObFZ Rožňava. Po odstúpení FK Baník Rožňavské Bystré koncom jesene zostalo v súťaži 12 kolektívov. Súťaž začalo však iba 10 z nich. Ich prvé zápolenia priniesli 3 body až 4 hosťujúcim kolektívom a iba 1 prinieslo tri body domácim. V tomto kole strelci 7. ligy zaznamenali 22 gólov, z ktorých domácim strelcom patrí 8 gólov a hosťom 14. Strelcom kola sa so 4 gólmi zapísal Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK.
V Revúcej vyhodnotili súťaž detí Môj deň na hasičskej zbrojnici
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) a Republiková komisia mládeže DPO SR v Bratislave vyhlásili 23. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave pre školský rok 2024/2025. Téma súťaže bola „Môj deň na hasičskej zbrojnici.“
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej vyhlásila túto súťaž aj pre školy a iné subjekty mimo škôl s pôsobnosťou okresu. Výtvarné práce boli doručené z nasledovných škôl a iných mimoškolských zariadení:
- Materská škola Jelšava
- Komunitné centrum Gemer
- Špeciálna základná škola Revúca
Kozmický región pozýva na návštevu stanice vesmírnych misií * Hvezdáreň Rožňava otvára svoje brány počas Dňa hvezdární a planetárií
Hvezdáreň v Rožňave, ktorá je súčasťou Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých nadšencov vesmíru, rodiny s deťmi, zvedavú mládež a širokú verejnosť na výnimočné podujatie pri príležitosti celoslovenského Dňa hvezdární a planetárií. V sobotu 28. marca 2026 čaká na návštevníkov nášho astronomického zariadenia bohatý program.
Podujatie odštartuje o 14:00 hod. slávnostným vyhodnotením a vernisážou obľúbenej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, kde dostane priestor a ocenenia kreativita mladých umelcov.
Lákadlom tohtoročného programu sú unikátne voľné prehliadky stanice simulovaných vesmírnych misií KOZMICKÝ REGIÓN – COSMIC REGION.
FK Tatran Betliar v ročníku 2024/2025
Futbalový klub Tatran Betliar patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava. Potvrdil to aj v ročníku 2024/2025, kedy skončil tretí. Práve o účinkovaní v tomto ročníku je aj článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V príspevku uvádza káder, rozloženie postov, výsledky, prehľad strelcov a konečnú tabuľku.
Káder: Lukáš Fabian, Štefan Mišina – Viktor Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Marcel Roth, Richard Jakab, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Martin Arvay, Lukáš Jasenka, Boris Szilardi, Matúš Zatroch, Matej Chochol, Roland Fabian, Roman Die, Ján Čižmár, Marek Pástor, Marko Zatroch, Kristián Šubovič, Ľubomír Arvay, Dávid Poťmák, Lukáš Poťmák.
Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava si vybojovali futbalisti OFK Vyšná Slaná
Na portáli Futbalnet.sk uverejnili výsledky Zimného turnaja o pohár predsedu ObFZ Rožňava, ktorý vyvrcholil finálovými zápasmi v sobotu 21. marca a v nedeľu 22. marca 2026 na novom umelom trávniku rožňavskej mestskej časti Nadabula. Do turnaja sa prihlásilo 12 futbalových klubov 7. ligy ObFZ Rožňava dospelých a 2 dorastenecké. Tie sa stretli vo vyžrebovanom 1. kole, z ktorého sa vytvorili dve skupiny mužstiev. A skupinu vytvorili víťazné mužstvá 1. kola doplnené voľným žrebom o futbalistov OFK Vyšná Slaná a MFK Rožňava B a B skupinu mužstvá, ktoré v 1. kole zápas prehrali. Vylučovacím spôsobom postupovali potom víťazné kolektívy až do finále v obidvoch skupinách.
V skupine A sa odohral zápas medzi OFK Vyšná Slaná a rožňavskou rezervou MFK B/Rudná. Po vyrovnanom súboji dvoch najlepších mužstiev 7. ligy si víťaznú trofej vybovali futbalisti Vyšnej Slanej.
Čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 18. marca 2026 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. a 8. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a zásahovú výzbroj, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Poukázali sme na to, ako správne kúriť vo vykurovacom období a ako sa správne starať o komínové teleso.
Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov. Deti si mohli vyskúšať, aký je ťažký kôš s hadicami a s prúdnicou, rozhadzovali a stáčali hadice. Ukázali sme im novú techniku, ktorá pribudla na zbrojnicu od poslednej návštevy – štvorkolku a príves núdzového ubytovnia.
Počet darcov krvi v rožňavskej nemocnici za minulý rok stúpol o 19 %
Rožňava, 20. marca 2026 - V rožňavskej nemocnici medziročne stúpol počet darcov krvi až o 19 %. Značný nárast zaznamenali aj pri skupine prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 14 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali približne 910 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2146 odberov krvi. To, že myšlienka darovania krvi má silu inšpirovať ďalších ľudí, dokazuje aj výrazný nárast počtu prvodarcov. V minulom roku prišlo na rožňavskú transfúzku darovať krv prvýkrát v živote 152 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2024 až 14% nárast.
Gemersko-malohontské múzeum sa mení na moderné kultúrne centrum
Najstaršia kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja prechádza významnou premenou. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začína rozsiahlu rekonštrukciu vďaka projektu #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko – Slovensko (HUSK) vo výške 892 891,64 eur.
Banskobystrický samosprávny kraj zároveň zabezpečuje dofinancovanie zo svojich zdrojov
Ukáž čo vieš a nauč nás…
Pod názvom "Ukáž čo vieš a nauč nás…" sa uskutočnila 13. marca 2026 prvá okresná akcia dôchodcov v revúckom okrese. Zišla sa ich plná sála v Kultúrnom dome v Mokrej Lúke, aby sa pokochali v krásnych výrobkoch. Tvorcovia sa právom pochválili svojimi výrobkami, inšpirovali a niečo aj naučili. Možno ešte väčšou radosťou pre mnohých seniorov bolo milé stretnutie so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými sa porozprávali o svojom súčasnom živote. Atmosféra bola veľmi dobrá. Zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku z našej obce Revúcka Lehota sa zúčastnilo celkom 14 členov. Veľmi pekné výrobky vystavovali panie: Mária Huťanová, Anna Sitárová, Iveta Pavláková, Eva Šeševičková a Marta Žiaková.
Poďakovanie patrí vystavovateľkám i organizátorom.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.