Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na máj 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na máj 2026.
Predmet mesiaca máj: Pamätná knižka Blaha Lujzy (1850-1926) z roku 1896
Predmetom mesiaca máj je pamätná knižka venovaná herečke Lujze Blahovej (Blaha Lujza), ktorá ako rodáčka z Rimavskej Soboty sa stala jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších osobností maďarského divadelníctva na prelome 19. a 20. storočia. Kniha bola vydaná v roku 1896 v Budapešti a obsahuje predslov o herečke, napísaný významným maďarským spisovateľom Mórom Jókaim.
Publikácia je bohato ilustrovaná a obsahuje aj noty a texty piesní napísané samotnou herečkou.
Kniha bude vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. mája 2026.
Blaha Lujza bola jednou z najvýznamnejších osobností maďarského divadelníctva 19. storočia, ktorú právom nazývali „slávikom národa“.
Členovia OZ Soväre z Rožňavského Bystrého pietne miesto hrdinu SNP opäť sprístupnili verejnosti
Nielen horný Gemer, ale celé jeho územie je doslova posiate pomníkmi hrdinov, ktorí pri oslobodzovaní tohto kraja od fašizmu v rokoch 1944 – 1945 padli rukou nemeckých okupantov. Nájdeme ich aj pod Tureckou – vrchom, ktorý sa vypína medzi Rožňavou, Štítnikom, Čiernou Lehotou a Nižnou Slanou. Jedným z nich je aj skromný pamätník nad obcou Rožňavské Bystré, v lokalite zvanej Zeme. Do nedávna by ste ho však v hustom lesnom poraste hľadali len ťažko.
Pomník postavili 29. augusta 1971 v tom čase baníci miestnej železorudnej bane. Nápis na tabuli v jeho strede hlása: „Od tohto miesta 50 m východným smerom bol 30. 11. 1944 pri partizánskej akcii zastrelený partizán Vojtech Róth zo susednej obce Rakovnica. Česť jeho pamiatke! Spolubojovníci.“
Halové súťaže Plameniakov stredného Gemera v prvých štyroch mesiacoch 2026
Územná organizácia (ÚzO) Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Revúcej zorganizovala počas prvých štyroch mesiacov roka 2026 halovej súťaže pre deti – 31. 1. v Jelšave, 14. 2. v Jelšave, 21. 3. v Muráni a 25. 4. v Jelšave. V prvých dvoch kolách sa hodnotila zvlášť uzlová štafeta a zvlášť štafeta dvojíc so štafetou 5 x 20 m. V treťom a štvrtom kole sa hodnotilo všetko spolu. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Jelšavskí mladí hasiči súťažili v oboch kategóriách.
Výsledky dievčat:
- Jelšava 31. 01. – štafeta 5 x 20 m + štafeta dvojíc 1. miesto 116,5 sek., uzle 3. miesto 68 sek.,
Nevídaný výsledok i hra futbalistov Hrhova v Dobšinej
V poslednom tohtoročnom aprílovom víkende o futbalové body v okrese Rožňava bojovalo 17 kolektívov dospelých, dorastu a žiakov. Dosiahli však rozdielne výsledky, a tým i rozdielne umiestnenia v tabuľkách. Z nich nepríjemne prekvapili nielen dospelí, ale aj mládežníci MFK Rožňava, ktorí v tomto kole nezískali ani bod, čo je predovšetkým pre starších dorastencov, ale aj starších žiakov zlá vizitka kola. Napriek tomu, že starší žiaci spomínaného družstva držia 1. miesto s rekordným skóre 102:12 a 9 bodovým náskokom pred druhým Prešovom. V okresnej 7. lige sme zaznamenali peknú divácku účasť, keď na troch zápasoch sme zaregistrovali vyše sto divákov. Hralo sa v tomto kole 5 zápasov, z ktorých 3 vyhrali hostia a dva domáci. Padlo v nich 23 gólov a zaznamenali sme aj tri nepremenené pokutové kopy, rozhodcovia ukázali potrestaným hráčom 16 žltých kariet.
Noc múzeí a galérií opäť aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Dňom 23. mája 2026 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť zapája do celoeurópskej iniciatívy, 22. ročníka Noci múzeí a galérií. Okrem individuálnych prehliadok otvorených expozícií múzeum pripravilo bohatý program.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si návštevníci budú môcť prehliadnuť stálu Expozíciu výtvarného umenia regionálnych autorov a rovnako aj dočasné výstavy – autorskú výstavu Evy Wilson: Maľba, kresba, drevorezba a výstavu 250 rokov Rožňavskej diecézy. Od 17.00 hod. do 18.00 hod. bude pre rodiny s deťmi pripravený workshop pod názvom Noc malých šľachticov, počas ktorého sa prostredníctvom výstavy Evy Wilson detskí návštevníci hravou formou zoznámia so svetom šľachtických rodov v našom regióne, v tvorivej dielni si vyrobia svoj vlastný šľachtický list a budú symbolicky povýšení na malých šľachticov.
O účinkovaní OFK Vyšná Slaná od ročníka 2011/2012
Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná patrí v ostatnom desaťročí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v okrese Rožňava. Viackrát skončil na 1. mieste, niekedy na 2. mieste. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom obdobie od ročníka 2011/2012 po minulý súťažný ročník. Okrem súpisiek a umiestnení v konečnej tabuľke uvádza aj meno najlepšieho strelca klubu v danom ročníku.
Súpisky:
Jeseň 2011: Lindák - Bendík, Fifik, Molčan, Revaj, M. Gallo, Liptai, Kračún, Sekerka, J. Gallo, J. Barnák, Hric, Revúcky, M. Barnák, Valko - Krišťák, Zabrel Jar 2012: Lindák - M. Gallo, Molčan, P. Rogos, Bendík, Sekerka, Liptai, Vido, Zabrel, J. Barnák, A. Rogos, Kračún, Revaj, M. Barnák, Hric, Čarnoký, J. Ambrúž, Ján Gallo, Valko – Krišťák.
Náučný Leustachov chodník v Jelšave
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
Mládežnícky futbalový turnaj v Nadabule: Poznáme víťazov!
Futbalové ihrisko s umelým trávnikom v rožňavskej mestskej časti Nadabula ožilo v sobotu 18. apríla 2026 mládežníckym turnajom. Podujatie, ktoré zorganizoval Oblastný futbalový zväz Rožňava, prilákalo 11 tímov z celého okresu. Na dvoch hracích plochách sa od 9:00 ráno odohralo celkovo 16 napínavých zápasov.
Kto sa tešil z prvenstva?
- Kategória U19: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
- Kategória U15: MFK Dobšiná
- Kategória U11: MFK Rožňava
Európske ceny za kultúrne dedičstvo / Ceny Europa Nostra 2026 pre iniciatívu Gotická cesta na Gemeri a Malohonte
Brusel / Haag, 21. apríl 2026 - Európska komisia a organizácia Europa Nostra oznámili víťazov Európskych cien za kultúrne dedičstvo / Cien Europa Nostra za rok 2026, ktoré sú spolufinancované z programu EÚ „Kreatívna Európa“. Tento rok sa tieto najprestížnejšie európske ocenenia v oblasti kultúrneho dedičstva udeľujú 30 ukážkovým projektom a osobnostiam z 18 krajín celého kontinentu.
Medzi tohtoročnými víťazmi v kategórii “Zapojenie občanov a zvyšovanie povedomia” Slovensko reprezentuje iniciatíva Gotická cesta. Združenie sa od roku 2008 venuje podpore obnovy sakrálneho dedičstva na Gemeri a Malohonte a zároveň vyvíja aktivity smerujúce k propagácii pamiatok a ich využití v regionálnom rozvoji.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.