Cesta Hrhova do najvyššej súťaže ObFZ Rožňava
Futbalový klub Hrhov pôsobil v sezóne 2000/2001 v najvyššej okresnej súťaži (1. trieda ObFZ Rožňava), no po roku z nej vypadol. V 2. triede následne zotrval až do roku 2011, kedy si po úspešnej baráži s Plešivcom vybojoval návrat vyššie. Tento článok mapuje práve spomínané obdobie v nižšej súťaži. Keďže súpisky z rokov 2001 – 2004 a 2008 – 2011 nie sú kompletné, prosíme o pochopenie všetkých hráčov, ktorí v nich nie sú uvedení. Prehľad dopĺňajú konečné tabuľky 2. triedy z daných ročníkov.
S ú p i s k y :
Banícke múzeum v Rožňave pripravuje výstavu študentov z maďarského Jágru
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje výstavu Prierez tvorbou / Egri keresztmetszet, ktorá predstaví takmer 40 výtvarných diel študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus z maďarského Jágru. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. apríla 2026 (utorok) o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). Výstava bude pre verejnosť sprístupnená do 7. mája 2026. Výstava ponúkne pestrý výber prác vytvorených rôznymi technikami a priblíži rozmanité prístupy mladých autorov k súčasnému výtvarnému umeniu. „Eventus umelecko-odborné gymnázium je odhodlané poskytovať svojim študentom kvalitné umelecké vzdelanie a inšpirujúce tvorivé prostredie. V našej inštitúcii dostávajú priestor tradičné aj súčasné umelecké smery, ktoré podporujú rozvoj individuálneho pohľadu každého žiaka.
Komentujeme futbalové ligy dospelých na hornom Gemeri po 16. kole
V našich komentároch z futbalu na hornom Gemeri sme si v prvom aprílovom víkende podrobnejšie všímali výsledky iba mužstiev dospelých hrajúcich v 4. a 7. lige nášho regionu. K pôvodnému príspevku sme postupne pridali i výsledky mládežníckych kolektívov z nášho horného Gemera, začínajúc 3. ligou dorastencov a končiac II. ligou žiakov. Pozitívne bolo, že futbalistom prialo počasie i plochy ihrísk.
Bohatá i pestrá je činnosť DPO v okrese Revúca
Bohatá i pestrá je činnosť DPO v okrese Revúca aj v tomto období. Od našej spolupracovníčky pani Gabriely Jakubecovej sme sa dozvedeli o ich činnosti prostredníctvom jej príspevkov veľmi veľa. Veď napríklad iba v uplynulom mesiaci marci 2026 nám napísala, že v Jelšave pokračovala preventívno-výchovná činnosť mladých požiarnikov. V Muráni sa uskutočnilo tretie kolo súťaže Plameň. Dňa 25. marca 2026 pokračovala preventívno-výchovná činnosť v rámci marca – mesiaca požiarnej ochrany a pri nedávnom Dni vody, kedy opäť zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci, teraz však zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. No a štyridsaťhodinová Základná príprava členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest v Jelšave. Celú aktivitu zakončíme informáciou zo 4. marca 2026, kedy do Jelšavy zavítal prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský.
Vyšperkovaná cesta Slovenskom prišla do Rožňavy
Unikátna výstava šperkov: Petra Toth oživuje tradície v Dome tradičnej kultúry Gemera Rožňava. Od 1. apríla 2026 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na výnimočnú výstavu „Vyšperkovaná cesta Slovenskom“, ktorá predstavuje jedinečnú tvorbu slovenskej šperkárky Petry Toth, inšpirovanej bohatstvom ľudových tradícií.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo v stredu 1. apríla 2026 o 16:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Temperamentným vystúpením program obohatili tanečníci Kristóf Répássy Ivett a Kristóf Bálint, vedúci folklórneho súboru Borostyán z Rožňavy.
O víťazovi 7. ligy ObFZ Rožňava sa zrejme rozhodne v máji
Favoritom na celkové prvenstvo v 7. lige ObFZ Rožňava v ročníku 2025/2026 je OFK Vyšná Slaná. Aktuálne má šesťbodový náskok pred MFK Rožňava B. Veľa napovie ich vzájomný zápas, ktorý sa bude hrať v Rudnej v máji t. r. Karty môže zamiešať aj forma MFK Dobšiná, ktorá na jar privíta v domácom prostredí Vyšnú Slanú a aj Rožňavu B. Tatran Betliar bude mať ľahšie vyžrebovanie, ale jeho strata je osembodová. V minulosti je známy prípad Kunovej Teplice, ktorá aj s vyššou stratou po jeseni obsadila v konečnej tabuľke prvú priečku – ročník 1999/2000.
Akvizícia výrobkov kameninovej manufaktúry v Rožňave
Historická zbierka Baníckeho múzea v Rožňave sa v roku 2026 rozrástla o vzácne dedičstvo našich predkov. Do zbierkového fondu rožňavského múzea pribudli cenné predmety, ktoré sú hodnotnou a významnou pamiatkou na pôsobenie kameninovej manufaktúry v Rožňave.
Kameninová manufaktúra v Rožňave vyvíjala činnosť v rokoch 1810 – 1905. Počas svojej takmer 100-ročnej existencie vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov. Ich originalitu zabezpečovala slepá značka. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu – úžitkové aj dekoratívne. Mimo regionálnych trhov sa rožňavské výrobky najviac predávali v Budapešti a Debrecíne. Najdrahšie boli farebne dekorované výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854.
Okres Rožňava má vyškolených tridsaťtri nových dobrovoľných hasičov
PhDr. Michal Terrai, MBA, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave nám v týchto dňoch napísal: "Máme to znova zvládnuté a vyškolených 33 nových dobrovoľných hasičov, ktorí už sú aj s potvrdením pre možnosť zaradenia do DHZO. V dňoch 21. – 22.3., 28. – 29.3.2026 sme sa stretávali na školení, ktoré zabezpečila Územná organizácia DPO SR v Rožňave v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine, pre výcvik a základnú prípravu členov hasičských jednotiek. Každé ráno sme sa stretávali v Hasičskej zbrojnici Mesta Rožňava, kde nám prednášky zabezpečovali lektori PaedDr. Ján Klein a Ing. Boris Brciak. Spolu nás bolo a školenie úspešne absolvovalo 33 frekventantov. Všetky prednášané témy boli zaujímavé, a všetko nám bolo vysvetlené aj po praktickej stránke veci, nakoľko lektor Boris je príslušník HaZZ, a svoje skúsenosti z práce (zo zásahov) nám pri každej téme povedal.
Seniori Revúckej Lehoty hodnotili a volili
Po štyroch rokoch volebného obdobia v ZO JDS Revúcka Lehota sa dňa 25. marca 2026 uskutočnila hodnotiaca členská schôdza, ktorej sa zúčastnilo 87 % členov, ktorí prácu za obdobie rokov 2022 – 2025 hodnotili veľmi kladne. Ako hostia prijali pozvanie pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová a zástupcovia OO JDS Revúca. Predsedníčka ZO chronologicky hodnotila všetky aktivity, menovite poďakovala členom, ktorí reprezentovali ZO na športových či iných podujatiach. Poďakovala tiež za výbornú spoluprácu s Obecným úradom obce, OO JDS Revúca a OZ Lehvačen. Za krásnu výzdobu poďakovala p. Marte Žiakovej, p. Evke Šeševičkovej, ml. a p. Ulinke Barišovej.
Ďakovným listom a kvietkom poďakovala 5 členom výboru, ktorí sa pre svoj vek rozhodli v ďalšom období nekandidovať: panie Lídia Gažúrová, Magdaléna Kučeráková, Elena Balciarová, Darina Šmídtová a pán Viliam Machava.
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).