Cesta Hrhova do najvyššej súťaže ObFZ Rožňava
Futbalový klub Hrhov pôsobil v sezóne 2000/2001 v najvyššej okresnej súťaži (1. trieda ObFZ Rožňava), no po roku z nej vypadol. V 2. triede následne zotrval až do roku 2011, kedy si po úspešnej baráži s Plešivcom vybojoval návrat vyššie. Tento článok mapuje práve spomínané obdobie v nižšej súťaži. Keďže súpisky z rokov 2001 – 2004 a 2008 – 2011 nie sú kompletné, prosíme o pochopenie všetkých hráčov, ktorí v nich nie sú uvedení. Prehľad dopĺňajú konečné tabuľky 2. triedy z daných ročníkov.
S ú p i s k y :
Banícke múzeum v Rožňave pripravuje výstavu študentov z maďarského Jágru
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje výstavu Prierez tvorbou / Egri keresztmetszet, ktorá predstaví takmer 40 výtvarných diel študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus z maďarského Jágru. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. apríla 2026 (utorok) o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). Výstava bude pre verejnosť sprístupnená do 7. mája 2026. Výstava ponúkne pestrý výber prác vytvorených rôznymi technikami a priblíži rozmanité prístupy mladých autorov k súčasnému výtvarnému umeniu. „Eventus umelecko-odborné gymnázium je odhodlané poskytovať svojim študentom kvalitné umelecké vzdelanie a inšpirujúce tvorivé prostredie. V našej inštitúcii dostávajú priestor tradičné aj súčasné umelecké smery, ktoré podporujú rozvoj individuálneho pohľadu každého žiaka.
Komentujeme futbalové ligy dospelých na hornom Gemeri po 16. kole
V našich komentároch z futbalu na hornom Gemeri sme si v prvom aprílovom víkende podrobnejšie všímali výsledky iba mužstiev dospelých hrajúcich v 4. a 7. lige nášho regionu. K pôvodnému príspevku sme postupne pridali i výsledky mládežníckych kolektívov z nášho horného Gemera, začínajúc 3. ligou dorastencov a končiac II. ligou žiakov. Pozitívne bolo, že futbalistom prialo počasie i plochy ihrísk.
Bohatá i pestrá je činnosť DPO v okrese Revúca
Bohatá i pestrá je činnosť DPO v okrese Revúca aj v tomto období. Od našej spolupracovníčky pani Gabriely Jakubecovej sme sa dozvedeli o ich činnosti prostredníctvom jej príspevkov veľmi veľa. Veď napríklad iba v uplynulom mesiaci marci 2026 nám napísala, že v Jelšave pokračovala preventívno-výchovná činnosť mladých požiarnikov. V Muráni sa uskutočnilo tretie kolo súťaže Plameň. Dňa 25. marca 2026 pokračovala preventívno-výchovná činnosť v rámci marca – mesiaca požiarnej ochrany a pri nedávnom Dni vody, kedy opäť zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci, teraz však zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. No a štyridsaťhodinová Základná príprava členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest v Jelšave. Celú aktivitu zakončíme informáciou zo 4. marca 2026, kedy do Jelšavy zavítal prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský.
Vyšperkovaná cesta Slovenskom prišla do Rožňavy
Unikátna výstava šperkov: Petra Toth oživuje tradície v Dome tradičnej kultúry Gemera Rožňava. Od 1. apríla 2026 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na výnimočnú výstavu „Vyšperkovaná cesta Slovenskom“, ktorá predstavuje jedinečnú tvorbu slovenskej šperkárky Petry Toth, inšpirovanej bohatstvom ľudových tradícií.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo v stredu 1. apríla 2026 o 16:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Temperamentným vystúpením program obohatili tanečníci Kristóf Répássy Ivett a Kristóf Bálint, vedúci folklórneho súboru Borostyán z Rožňavy.
O víťazovi 7. ligy ObFZ Rožňava sa zrejme rozhodne v máji
Favoritom na celkové prvenstvo v 7. lige ObFZ Rožňava v ročníku 2025/2026 je OFK Vyšná Slaná. Aktuálne má šesťbodový náskok pred MFK Rožňava B. Veľa napovie ich vzájomný zápas, ktorý sa bude hrať v Rudnej v máji t. r. Karty môže zamiešať aj forma MFK Dobšiná, ktorá na jar privíta v domácom prostredí Vyšnú Slanú a aj Rožňavu B. Tatran Betliar bude mať ľahšie vyžrebovanie, ale jeho strata je osembodová. V minulosti je známy prípad Kunovej Teplice, ktorá aj s vyššou stratou po jeseni obsadila v konečnej tabuľke prvú priečku – ročník 1999/2000.
Akvizícia výrobkov kameninovej manufaktúry v Rožňave
Historická zbierka Baníckeho múzea v Rožňave sa v roku 2026 rozrástla o vzácne dedičstvo našich predkov. Do zbierkového fondu rožňavského múzea pribudli cenné predmety, ktoré sú hodnotnou a významnou pamiatkou na pôsobenie kameninovej manufaktúry v Rožňave.
Kameninová manufaktúra v Rožňave vyvíjala činnosť v rokoch 1810 – 1905. Počas svojej takmer 100-ročnej existencie vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov. Ich originalitu zabezpečovala slepá značka. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu – úžitkové aj dekoratívne. Mimo regionálnych trhov sa rožňavské výrobky najviac predávali v Budapešti a Debrecíne. Najdrahšie boli farebne dekorované výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854.
Okres Rožňava má vyškolených tridsaťtri nových dobrovoľných hasičov
PhDr. Michal Terrai, MBA, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave nám v týchto dňoch napísal: "Máme to znova zvládnuté a vyškolených 33 nových dobrovoľných hasičov, ktorí už sú aj s potvrdením pre možnosť zaradenia do DHZO. V dňoch 21. – 22.3., 28. – 29.3.2026 sme sa stretávali na školení, ktoré zabezpečila Územná organizácia DPO SR v Rožňave v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine, pre výcvik a základnú prípravu členov hasičských jednotiek. Každé ráno sme sa stretávali v Hasičskej zbrojnici Mesta Rožňava, kde nám prednášky zabezpečovali lektori PaedDr. Ján Klein a Ing. Boris Brciak. Spolu nás bolo a školenie úspešne absolvovalo 33 frekventantov. Všetky prednášané témy boli zaujímavé, a všetko nám bolo vysvetlené aj po praktickej stránke veci, nakoľko lektor Boris je príslušník HaZZ, a svoje skúsenosti z práce (zo zásahov) nám pri každej téme povedal.
Seniori Revúckej Lehoty hodnotili a volili
Po štyroch rokoch volebného obdobia v ZO JDS Revúcka Lehota sa dňa 25. marca 2026 uskutočnila hodnotiaca členská schôdza, ktorej sa zúčastnilo 87 % členov, ktorí prácu za obdobie rokov 2022 – 2025 hodnotili veľmi kladne. Ako hostia prijali pozvanie pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová a zástupcovia OO JDS Revúca. Predsedníčka ZO chronologicky hodnotila všetky aktivity, menovite poďakovala členom, ktorí reprezentovali ZO na športových či iných podujatiach. Poďakovala tiež za výbornú spoluprácu s Obecným úradom obce, OO JDS Revúca a OZ Lehvačen. Za krásnu výzdobu poďakovala p. Marte Žiakovej, p. Evke Šeševičkovej, ml. a p. Ulinke Barišovej.
Ďakovným listom a kvietkom poďakovala 5 členom výboru, ktorí sa pre svoj vek rozhodli v ďalšom období nekandidovať: panie Lídia Gažúrová, Magdaléna Kučeráková, Elena Balciarová, Darina Šmídtová a pán Viliam Machava.
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.

































Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-