Zvládli aj prehliadku choreografií folklórnych súborov pod názvom Jazykom tanca
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, 12. septembra 2020 realizovalo v Kultúrnom dome v Jelšave prehliadku choreografií folklórnych súborov, pod názvom Jazykom tanca. Prehliadka Jazykom tanca sa realizovala na základe podmienok propozícií, vydaných Národným osvetovým centrom. Pôvodný termín a miesto podujatia sme museli presunúť z jarného obdobia na jesenné, ale o to s väčšou radosťou sa po prvýkrát mohli regionálne kolektívy spolu stretnúť na podujatí a prezentovať sa vzájomne svojimi autorskými choreografiami v oblasti ľudového tanca. Z pôvodne prihlásených 5 kolektívov sa zúčastnili tri kolektívy, a to Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty, Folklórny súboru Lykovec z Revúcej a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Zúčastnené folklórne súbory v tomto roku nemajú možnosť postúpiť do vyššieho kola, nakoľko sa z dôvodu COVID-19 súťaž zrušila, predsa mali možnosť vypočuť si hodnotenie odbornej poroty k ich dielam, ako aj k interpretácii.
Chlapci zleniveli, nemá kto hrať. V oblastnej futbalovej súťaži našich susedov zostalo osem tímov
Napísal(a) Mg+T. Bődová
Na futbalovej webstránke futbalnet.sk sa v týchto dňoch objavil príspevok, ktorý napísala Titanilla Bődová. Pretože ide o situáciu známu na celom Gemeri, rozhodli sme sa príspevok uverejniť i na stránke Maj Gemer. Zaiste sa v ňom uvidia i niektoré kluby, ktoré písali bohatú históriu futbalu na hornom Gemeri. Ibaže o nich nik nepíše. Tak ako o tom, že ešte v nedávnej minulosti futbalové ihrisko v Kunovej Teplici, ktoré začalo písať treťoligovú históriu, dnes už svojmu účelu absolútne neslúži. Dozvedeli sme sa nielen o jeho zanedbávaní, ale dokonca i pomalej likvidácii. Pritom futbalové ihrisko bolo vybudované za nemalé peniaze a bolo asi najlepšie v Rožňavskom okrese. Radi by sme o tom uverejnili od vás príspevok o jeho súčasnosti. Tak si prečítajte aspoň o tom, čo sa deje s futbalom u našich susedov v Rimavsko-sobotskom okrese už v novom ročníku jeho oblastnej súťaže.
Vyšívaná história reformácie na Slovensku
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová
Vernisáž výstavy „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“ sa uskutoční 16. septembra 2020 o 14.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Výstavu pripravil Spolok evanjelických žien a Rimavský seniorát ECAV na Slovensku. Výstava je výsledkom projektu, ktorý vznikol v roku 2017 pri príležitosti 500. výročia reformácie. Kurátorkami výstavy sú Mgr. Viktória Lisáková, seniorka Rimavského seniorátu ECAV na Slovensku a prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. Výstava v priestoroch múzea potrvá do 16. októbra 2020.
Na výstave sa prezentuje sedemnásť vyšívaných gobelínov. Každý má rozmer 100x120 cm. Autorkou výtvarných podkladov je prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., prvá profesorka architektúry na Slovensku. Na plátno na vyšívanie zachytila najvýznamnejšie udalosti a osobnosti 500-ročnej histórie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pod metodickým vedením profesionálnej vyšívačky Emílie Fojtíkovej, uplatnili ženy v každom senioráte ECAV techniku gobelínovej výšivky.
V Baníckom múzeu si pripomenú Svetový deň srdca
Napísal(a) R. Šimko
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, detašované pracovisko Rožňava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a Mestom Rožňava organizuje pri príležitosti Svetového dňa srdca Detský deň zdravia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Podujatie zamerané na žiakov prvého stupňa základnej školy sa uskutoční v utorok 29. septembra 2020 od 9:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43.
Na mladých účastníkov čakajú rôzne edukačné hry a aktivity pripravované v záujme výchovy k zdraviu a ochrane životného prostredia. V rámci prebiehajúcich Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2020 zároveň absolvujú bezplatnú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Svetový deň srdca si už od roku 2000 každoročne pripomíname 29. septembra. Je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovou federáciou pre zdravé srdce (WHF) a organizáciou UNESCO.
Futbalové ihrisko v Moldave nad Bodvou poslúžilo mužstvu FK Krásnohorské Podhradie, ale na zisk bodov im nepomohlo
Napísal(a) MG od
Majstrovské futbalové zápasy oddielov nášho regiónu počas tohto víkendu boli poznačené niektorými trestami za neprístojnosti fanúšikov na domácom ihrisku, či udelením červených kariet niektorým hráčom. Doplatili na to najmä fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie. Rozhodnutie VsFZ znelo: najbližší domáci zápas so súperom odohrať 20 km od svojho ihriska. Znamenalo to zabezpečiť odohratie stretnutia s Košickou Novou Vsou v Moldave n/Bodvou. Aj keď ihrisko takej kvality u nás nemáme, Podhradčania pripadli na ňom ako ďalší hostia. Samozrejme, že pre nich to nedopadlo dobre. Zápas prehrali. Rozhodnutie si bude pamätať aj jeden z domácich divákov, ktorý má zákaz vstupu na štadióny v stretnutiach FK Krásnohorské Podhradie riadených VsFZ na 3 mesiace. Plus finančný trest pre klub i diváka. Novinka, ktorá sa tak často na našich ihriskách neobjavuje. Otázne je, či pomôže a komu vlastne.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Suchánskej doline
Napísal(a) O. Bodorová
Prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila 11. septembra 2020 popoludní. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum na sklonku roka 2019. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu verejnosti predstavila samotná autorka Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorila úvodným slovom etnologička múzea Ľudmila Pulišová, ktorá predstavila nielen samotnú autorku, ale aj jej vzťah k hrnčiarstvu. Publikáciu do života uviedla jej autorka a súčasné keramičky Danka Bakšová a Pavlína Kortišová z Hrnčiarskych Zalužian. Súčasťou prezentácie bol aj predaj knihy, autogramiáda a výstava najnovšej kolekcie hrnčiny zo Suchánskej doliny od akademického sochára Mariána Polonského, ktorú sa podarilo nadobudnúť v roku 2019. Prezentácia knihy je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého tohtoročnou témou je Minulosť vzdeláva.
Rimavskosobotská nemocnica má nový lineárny urýchľovač
Napísal(a) J. Fedáková
Na pracovisku radiačnej onkológie v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota inštalovali nový lineárny urýchľovač. Ten dokáže nález vďaka zabudovanému CT prístroju veľmi presne ožiariť a ušetriť tak okolité zdravé tkanivo. Zvyšuje sa tým bezpečnosť liečby onkologických pacientov a pracovisko zároveň dokáže celý proces urýchliť a skrátiť čakacie lehoty. Nákup nového lineárneho urýchľovača bol realizovaný s využitím príspevku z eurofondov a náklady vrátane spoluúčasti nemocnice dosiahli hodnotu viac ako 1,8 milióna eur. Do rekonštrukcie pracoviska nemocnica investovala ďalších cca 149-tisíc eur.
„Počet onkologických pacientov neustále stúpa, ročne na Slovensku pribudne dve až tri stovky nových prípadov rakoviny na 100-tisíc obyvateľov. Rimavská Sobota pritom patrí k oblastiam na Slovensku, kde je zaznamenaný vysoký prirodzený výskyt pacientov s rakovinou, k čomu prispieva aj dlhodobé negatívne pôsobenie priemyslu.
Historický festival Z histórie Gemera-Malohontu úspešne za nami
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont, v sobotu 5. septembra 2020 realizovali 1. ročník historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera-Malohontu.
Tak, ako bol úspešným podujatím nultý ročník, s nadšením môžeme skonštatovať, že aj jeho 1. ročník prilákal záujemcov o históriu do obce Kraskovo, ku gotickému kostolíku.
Veľmi nás tešia pozitívne ohlasy návštevníkov, aj účinkujúcich. V sobotu na podujatie zavítalo 660 návštevníkov, účinkovalo 62 umelcov. Na podujatí pracovalo 50 dobrovoľníkov.
Keďže sme podujatie realizovali v čase, kedy sme museli veľmi bdieť nad starostlivosťou o zdravie všetkých zúčastnených, museli sme pristúpiť k opatreniam, ktoré sa nie vždy prijali s nadšením. Ďakujeme všetkým spolupracovníkom, dobrovoľníkom za starostlivosť a pomoc.
Futbal v obci Gemerská Poloma od roku 2001 v kategórii dospelých vo faktoch
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbal v obci Gemerská Poloma mal dlhoročnú tradíciu, o čom svedčí aj účinkovanie dospelých v I. B triede, V. lige K – G, V. lige – JZ a v V. lige K – G. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom účinkovanie dospelých po vypadnutí z V. ligy – JZ (2000 / 2001) do roku 2020. Článok obsahuje stručný komentár histórie, fotografiu, súpisky a rôzne štatistiky.
Na fotografii: Družstevník Gemerská Poloma ako víťaz 1. triedy – sezóna 2007 / 2008
Horný rad: Ferenčák, Galajda, P. Rogos, Gunár, Benedik
Dolný rad: Tomášik, M. Ďuriček, Očkaik, Varga, Hatvaník, R. Lipták, P. Lipták, Ľ. Ďuriček, Žúdel, leží: Krnáč.
Folklórny večer Nôty z Gemera a Malohontu v Jelšave
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Mesto Jelšava Vás 12. septembra 2020, od 18:00 srdečne pozývajú do Kultúrneho domu v Jelšave na podujatie Nôty z Gemera a Malohontu. Podujatie sa koná v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Od 18:00 sa koná Folklórny večer, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy: Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, Folklórna skupina Lubeníšän z Lubeníka, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Mužská spevácka skupina Húžva z Hnúšte, Detský folklórny súbor Mladosť a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Na podujatie je vstupné 2,00 €. Od 20:00 je pre účinkujúcich pripravená Gemersko – malohontská ľudová tancovačka, škola tanca Z Kokavy nad Rimavicou, s lektormi Martinkou Vargovou a Maťom Vreštiakom.
Viac...
Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Za aktívnu prácu v boji s Covid-19 predseda KSK ocenil dobrovoľných hasičov kraja
Napísal(a) PhDr. Michal Terrai
Dňa 7.9.2020 v sále Východoslovenskej galérie boli predsedom KSK pánom Ing. Rastislavom Trnkom a predsedom KO DPO SR Košice pánom Ing. Miroslavom Semaničom ocenení všetci členovia DPO, zúčastnení v karanténnych strediskách v Košiciach a v Rožňave. Tiež ocenení boli aj ich koordinátori, tajomníci ÚzO DPO SR v Košiciach a v Rožňave.
Podujatie sa začalo krásnymi slovami v príhovoroch predsedov, ktorí ďakovnými slovami vyslovili uznanie členom za všetku ich prácu v strediskách, za ochotu, za ich čas. Každému osobne odovzdali Ďakovný list na meno s medailou Za aktívnu prácu v boji s Covid-19. Slávnostné podujatie spríjemnili žiaci a pedagógovia Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach, s krásnymi piesňami, hudbou, skladbami.
Po odovzdaní bol slávnostný zápis do pamätnej knihy predsedom KO DPO SR v Košiciach pánom Ing. Miroslavom Semaničom.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) A. Štafura
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov už ôsmej pravidelne organizovanej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 8. a 9. septembra 2020 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej a Základnej umeleckej školy v Revúcej. Konferenciu na strednom Gemeri tento rok organizuje Quirinus, o. z. v spolupráci s projektom Kreatívna Európa. Konferencia je zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska rôznych vedeckých disciplín. Na konferencii odznejú zaujímavé prednášky z literárnej vedy, muzikológie, histórie či biológie. Veríme, že sa nám týmto podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov Slovenska s bohatými kultúrnymi tradíciami, a tak pomôcť pretaviť získavané poznatky aj do aplikačnej sféry.
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo výstavu „Július Szabó. Pod medeným nebom“
Napísal(a) PhDr. Kinga Szabó
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci pripravil pre návštevníkov Gemersko-malohontského múzea výstavu pod názvom „Július Szabó. Pod medeným nebom“. Výstava prezentuje výber z maliarskej tvorby umelca. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. septembra 2020 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 31. decembra 2020 a je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia. No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov 1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-