Umelá pijavica - lekársky prístroj je predmetom mesiaca október
Napísal(a) E. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavili zvláštny, skôr bizarný lekársky prístroj používaný v 19. storočí - „umelá pijavica“. Tento prístroj sa používal ako náhrada pijavice, predovšetkým pri operácii očí a uší. Predmet bude vystavený do 1. novembra 2020.
V minulosti boli pijavice často používané v medicíne, ale keď ich lekári nemali k dispozícii, museli používať niečo iné. Ako náhrada pijavice sa používal lekársky prístroj nazývaný „umelá pijavica“. Podstatou lekárskeho prístroja je, že na konci sú umiestnené malé ihličky, ktoré boli vpichnuté do kože. Následne bol prístroj zohriaty ohňom, čo pôsobilo vákuum a tak sa odsávala krv pacienta.
Tento nezvyčajný drevený zbierkový predmet valcovitého tvaru sa dostal do múzea darom, pravdepodobne ešte na začiatku 20. storočia. Skladá sa z troch častí. Vo vnútri je kovová konštrukcia s perovaním na konci s ihlami. Jednotlivé časti sa spájajú závitmi. Prístroj meria necelých 16 centimetrov a má priemer okolo 3 cm. Je bez značenia výrobcu.
Renomovaný umelecký fotograf Miqo Cash a revúcky klub výtvarníkov Plánka spolupracovali v lete na unikátnom projekte, ktorého výsledkom je skvelá originálna fotografia. Vytvorený obraz evokuje v pozorovateľovi ponášku na bakchanálie na oslavu výtvarnej múzy, no v aktuálnej situácii azda aj prorocký výjav „poslednej večere“ za „súmraku kultúry“. Umelecky ide však bezpochyby o výnimočný výsledok.
Fotograf – profesionál
Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína: „Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Štatistický prehľad obyvateľov Dobšinej
Dnešným dátumom uverejňujeme na stránke Maj Gemer už piate pokračovanie práce Júliusa Luxa pod názvom Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej, ktorej spoluautormi prekladu sú naši známi autori RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník. V predchádzajúcej časti sme pripomenuli našim čitateľom násilné a otrasné náboženské i politické udalosti, ktoré sa udiali v 16. storočí na našom území i v Dobšinej. Najväčšiu pozornosť sme venovali vpádu Turkov, keď sa proti nim postavilo vojsko kráľa Ferdinanda. Turci toto vojsko porazili a prenasledovali ho až po Dobšinú. Z publikácie touto časťou ďalej predkladáme zaujímavé štatistické prehľady v rokoch 1771 až 1930 o obyvateľstve Dobšinej, a to zostavené v nasledovnom upravenom tabuľkovom prehľade, podľa pôvodných údajov, uverejnených v kapitole IX. tejto publikácie.
Bratislava, 19. október 2020 – Rád sa miešaš druhým do života? Väčšina z nás sa občas mieša do života druhých ľudí – niekedy radou, inokedy pomocou. Slogan tohtoročnej Študentskej kvapky krvi chce pripomenúť, že každý, kto daruje krv, výrazne mení a zlepšuje zdravie a život druhého človeka. Zamiešajte sa aj vy, pridajte sa k tohtoročnej kampani a darujte krv!
26. ročník kampane potrvá päť týždňov – začína 19. októbra a končí 20. novembra 2020. Študentská kvapka krvi prebieha v čase, keď sa kvôli pandémii COVID-19 sprísňujú opatrenia v celej krajine. V tejto situácii sú však pravidelní darcovia krvi ešte dôležitejší. Mobilné odbery krvi boli síce v celej krajine zrušené, krv je však stále možné darovať na odberových pracoviskách Národnej transfúznej služby SR a na hematologicko-transfúznych oddeleniach nemocníc. „Ak ste zdraví a spĺňate aj ďalšie podmienky darovania krvi, neodkladajte svoje rozhodnutie na neskôr, teraz je vaša pomoc mimoriadne dôležitá,“ zdôrazňuje Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka Slovenského Červeného kríža.
Zamestnanci rimavskosobotskej nemocnice chceli upozorniť na dôležitosť prevencie pri rakovine prsníka, do práce prišli v ružovom
Napísal(a) J. Fedáková
Bratislava/Rimavská Sobota 19. októbra 2020 - Zdravotníci prišli do práce s ružovými ponožkami, ozdobami vo vlasoch či v ružovom tričku a nasadili si ružové rúška. Na riaditeľstvách si zase ženy na ružovo nalakovali nechty a muži si obliekli ružové kravaty. V sieti nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare vrátane rimavskosobotskej nemocnice vo štvrtok 15. októbra oslavovali Medzinárodný deň za zdravé prsia. Chceli takto upozorniť na potrebu prevencie, ktorá je pri rakovine prsníka taká dôležitá. „Okrem medzinárodného dňa 15. októbra je navyše celý mesiac október venovaný boju proti rakovine prsníka. Najmä v tomto náročnom pandemickom čase je potrebné hovoriť aj o ochoreniach, ktoré ostali v tieni koronavírusu, hoci ich závažnosť nie je o nič menšia. Rozhodli sme sa preto pripraviť edukačnú kampaň pre našich pacientov, ktorá je zameraná na prevenciu ochorení prsníkov. Verím, že sa nám spoločne v našich nemocniciach a poliklinikách i na verejnosti podarilo upriamiť pozornosť na túto vážnu diagnózu a zároveň sa pre nás a našich pacientov tento medzinárodný deň stal o niečo krajším, ružovejším,“ vysvetľuje generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový.
Mať v škole šikovných a zručných zamestnancov a rodičov je na nezaplatenie
Napísal(a) Mgr. I. Špaldová
Vďaka „Nadácii Tesco“ sa nášmu školskému tímu ZŠ I. B. Zocha podarilo vybudovať exteriérové sedenie, ktoré dodalo našej škole príjemný verejný priestor, ktorý bude slúžiť na realizáciu a prezentáciu rôznych kultúrnych, spoločenských podujatí školy, ale aj mesta Revúca. Naším cieľom boli lavičky, ktoré sa majú stať miestom odpočinku, nabratia nových síl a odreagovania od tempa moderného sveta, miestom pre stretnutie, rozprávanie, prezentovanie a uchovanie kultúrneho dedičstva. Podarilo sa nám vytvoriť exteriérové hľadisko, ktoré oživilo priestor pred exteriérovým pódiom. Týmto projektom chceme podporiť rozvoj komunitného života a aktivity občanov, ktoré vychádzajú z miestnych tradícií, voľnočasové kultúrne aktivity, pravidelné podujatia v meste spojené so zvykmi a miestnymi tradíciami. Touto cestou chceme ešte raz poďakovať „Nadácii Tesco“ za finančnú podporu, vďaka ktorej naši zamestnanci a rodinní príslušníci urobili skvelú prácu.
Futbalový klub Magnezit Jelšava patril v minulosti k popredným klubom na Gemeri. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Je v ňom opísané účinkovanie v II. SNL skupina východ, presnejšie v ročníku 1984 / 1985. Článok obsahuje súpisku, fotografiu, konečnú tabuľku a výsledky.
Súpiska: Stankovič, Buš – Spišák, Gömöri, Szöllös, Pomaj, Gonosz, Dacho, Benco, Kotváč, Bobka, Zdechovan, Lukáč, Gallo, Macko, Farkaš, Pazera. Tréner: Ján Petrák
Výsledky v jesennej časti
Čadca – Jelšava 2:0
Jelšava - Ružomberok 3:2, góly: Pomaj, Gonosz, Dacho, 1000 divákov
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 - Unikátna výstava remeselných produktov z Košického kraja
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS) v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, 2. októbra 2020 za účasti župana Rastislava Trnku sprístupnili celokrajskú výstavu remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020. Podujatie sa konalo s obmedzeným počtom pozvaných a v súlade s aktuálnymi hygienickými opatreniami COVID-19.
Návštevníci si v rámci výstavu môžu pozrieť výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, rohoviny, kraslice, ručne tkané produkty, šperky či domáce bioprodukty z ovocia a z medu.
„Som hrdý na ľudí, ktorí sa aj v súčasnej dobe venujú remeslám, ku ktorým ich viedli možno aj ich predkovia. Výstava je zároveň odrazom toho, koľko zručných majstrov máme v našom kraji.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (4. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Vpád Turkov do Dobšinej
O 15. storočí všetky lokálne pramene mlčia, s výnimkou prípadu husitov, ako i okrem nepatrných správ o banskej a hutníckej činnosti. Naproti tomu v 16. storočí, násilné a otrasné náboženské a politické prúdenie a udalosti na celom území, sa odzrkadlili i v histórii mesta. Obzvlášť dve udalosti si zaslúžia pozornosť: vpád Turkov a reformácia. Keď maďarská panská moc bola porazená na bojisku pri Moháči a zničená, nezastaviteľne postupovali Turci vo výpadoch a v roku 1553 obsadili hrad vo Fiľakove. V tom čase patril Fiľakovský hrad rodine Bebek. Sídlom tejto rodiny, ale bola Krásna Hôrka pri Rožňave. Potom, ako Turci hrad vo Fiľakove vyplienili, požiadal Bebek o pomoc kráľa Ferdinanda I. Kráľ odmietol pomôcť a preto následne Franz Bebek začal proti nemu, keďže ho nechal v problémoch, intrigy (Ränke). Spojil sa s vdovou po Štefanovi Zápoľskom, ktorá sa zdržiavala v Poľsku, proti kráľovi a zavolal ju do krajiny. On v okolí obsadil a vyplienil radu banských miest a to obzvlášť na Spiši. Proti vpádu poslal kráľ Ferdinand vojsko. Lupič sa tak spojil s Turkami. Medzi brannou mocou kráľa a medzi Turkami, posilnenými Bebekovými skupinami, došlo k boju pri Krásnej Hôrke v roku 1556, v ktorej kráľovo vojsko bolo porazené a z časti zničené. Turci prenasledovali utekajúce vojsko až po Dobšinú. V dôsledku tejto porážky, sa celé údolie rieky Slaná až po Dobšinú, dostalo pod nadvládu Turkov. Dobšiná musela potom tureckému šachovi vo Fiľakove platiť ročnú daň (Tribút).
Tak ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví.
Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniora. Veľký význam má fyzická sebestačnosť. Ide o schopnosť zvládať základné činnosti. Práve odkázanosť na druhých a závislosť spôsobujú psychické traumy starnúcim ľuďom. Starší človek sa nechce hýbať, predovšetkým v dôsledku rôznych bolestí a chorôb a tak potreba pohybu klesá. Kvalitu života v tomto období výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi a sociálne prostredie. Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť a zatrpknutosť. Stáva sa to v dôsledku odchodu zo zamestnania a pocit, že už nie je v spoločnosti potrebný.
Viac...
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (3. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Titulná strana reprintu publikácie J. Luxa, ktorý v roku 2004 vydalo múzeum baníctva v Rudabányi (na obrázku je pohľad na mesto Dobšiná okolo roku 1910, kde je možno vidieť tri kostoly – porovnaj nasledujúci obrázok č. 12).
Táto chyba Bartholomaidesa (Topsucha, Toplucha, Toplucza) spôsobila hlavy bolenie i jazykovým bádateľom.
Tu je potrebné uviesť ešte aj ďalšiu chybu. Domáci pisatelia jednoznačne a jednomyseľne uvádzajú, že zakladateľom mesta je Nikolaus B e b e k. Následným preverovaním prameňov sa zistilo, že tomu tak nie je. História tejto šľachtickej rodiny v regióne Gemer pozná meno Nikolaus Bebek prvýkrát až od 15. storočia (1416 – 1434) a len raz ako syna palatína Detre III. a druhého syna menom Obertavernikus Johann I. (ϯ 1409). Nikolaus, syn Ladislausa, o ktorom je reč v zakladacej listine mesta a ktorý je v histórii označovaný ako Nikolaus Bebek, ale také priezvisko nemal, a nakoniec je to len pri jednom z bratov, ktorí ako pozemkoví vlastníci sú menovaní v zakladacej listine, napr. pri Dominikovi (Magister Dominicus dictus Bebek). Meno Bebek mali neskôr len následníci spomenutého Dominika.
Hádam nám covid 19 všetko z futbalových ihrísk neodnesie?!
Napísal(a) MG od
Jesenná nálada zavítala aj na futbalové štadióny nášho regiónu. Poznačila najmä počet gólov vsietených v 6. lige ObFZ Rožňava. Konkuruje im iba rozšírenie coronavírusu, ktorý stále viac a údernejšie útočí na zdravie našich občanov, ale tiež futbalistov i rozhodcov. Presvedčil sa o tom naposledy aj rozhodca Galík, ktorý musel odstúpiť pre covid 19 z nominovania na zápas do Vyšnej Slanej. Museli ho nahradiť iným hlavný rozhodcom. Najviac v tomto kole prekvapilo mužstvo OTJ Honce, ktoré si veľmi cenné tri body priviezlo z náročnej pôdy v Drnave a doplnilo prvým údajom aj tabuľku víťazných zápasov. Nepríjemné je konštatovanie pre hráčov Družby Čoltova, ktorí "nakupujú" u súperov plné spŕšky gólov. V Lipovníku dokonca 14! Slušné výkony podávajú aj žiacke treťoligové družstvá nášho regiónu. Mužstvo Slavošoviec si pomaly zvyká aj na prehry, ktoré v predchádzajúcich sezónach veľmi nepoznalo. Pozrite si výsledky zápasov bližšie.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (2. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:
JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi
V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-