Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku. Predmet mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Rimavská Sobota, 02. 11. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola v Slavci-Gombaseku. Súčasti knižného kovania sú datované do obdobia 15. až 16. storočia. Vystavené budú v priestoroch múzea od 2. do 30. novembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.
Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (9)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (22/50)
Eugen RUFFINY (1846 – 1924) – 15.6.1870 spolu s Gustávom Langom, Andrejom Megom, Ferdinandom Fehérom a skupinou baníkov pri skúmaní priepasti v svahu kopca "Duča" zostúpili do podzemia s ľadovou výzdobou.
Ľadová krása bola už v roku 1887 ako prvá jaskyňa na svete osvetlená elektrickým prúdom!
O zaujímavom živote človeka plného entuziazmu sa môžete dočítať v pekne spracovanej knihe Jozefa Červínku: "Objaviteľ".
Aj keď sa skončí plač a odznie nápev
a radosť našu zavrie strieška zeme,
náš smútok, ťažký ako tvoja rakev,
čo priniesli sme, domov ponesieme.
Tak ako v žití sme ťa v sebe mali,
i po smrti tam budeš v našom žiali.
Mrú srdcia, ale srdce vraví k srdcu,
k nám preniká i z hlbokého rovu,
ty mŕtvy prejdeš v srdcia, ktoré tlčú
a budeš v nich žiť ako živý znovu,
kým bude v tomto svete pocit straty
a človek, ktorý lásku láskou platí.
Jesenné dni prerieďujú v revúckej hore živých. Kamaráti bratia po jednom sa tratia... So smútkom a pokorou prijali sme správu, že 20. októbra 2021 odišiel zo sveta živých pán Mgr. Rudolf Repák – pedagóg, redaktor, publicista, Revúčan.
Odišli od nás navždy, hoci sú s nami stále
Napísal(a) MG od + J. Vranová
KEĎ MAMA ODIŠLA
Búrka bolesti zasiahla srdce.
Vybúrila sa a utíchla.
Bohu som sa ticho a vrúcne
poďakovala
za jej spočinutie večné.
Chýba mi.
Denne, stále, každú chvíľu.
Vždy vidím, cítim jej ruky,
tvár, jej dušu milú,
Futbalisti Baníka Rožňavské Bystré v tomto ročníku nestratili na domácom ihrisku ani bod
Napísal(a) MG od
Predtým, než sa oboznámime s futbalovými výsledkami posledného tohoročného októbrového víkendu v našom regióne, zoznámme sa najprv s Úradnou správou ObFZ Rožňava č. 15 zo dňa 28. okt. 2021. Prostredníctvom nej ObFZ Rožňava oznamuje: VOLEBNÁ KONFERENCIA ObFZ Rožňava sa uskutoční v piatok 26.11.2021 o 17:00 v spoločenskej miestnosti firmy Dovaj (Rožňavská Baňa 166, 1. poschodie). Pozvánky budú zaslané klubovým ISSF manažérom.
Okrem toho ŠTK schválila po vzájomnej klubov odohrať zápas 14. kola 6. ligy dospelých Gemerská Poloma – Pača dňa 20.11.2021 o 14.00 hod.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči a mladí plameniaci zaspomínali na kolegov – hasičov, ktorí už nie sú medzi nami
Napísal(a) G. Jakubecová
Sviatok všetkých svätých (1. 11.), Pamiatka zosnulých – „Dušičky“ (2. 11.) – takto za sebou nasledujú v kalendári sviatky, počas ktorých si pripomíname zosnulých. Ako to však u nás bolo pôvodne?
Dušičky slávime už stáročia. Starostlivosť o predkov bola v tradícii všetkých Indoeurópanov zakorenená tak hlboko, že sa s ňou muselo počítať aj v ďalších kultúrnych dejinných fázach. Z jej tradície vznikol pod vplyvom kresťanstva v 10. storočí jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol už ako kresťanský – presunutý na jeseň (2. novembra). Z ľudovej kultúry sa z predkresťanského obdobia zachovala predstava, že sa v tento čas prekrýva svet živých a mŕtvych a zosnulí sú k nám bližšie.
Stáročia na mňa dýchajú.
Dívajú sa a vzdychajú
za slávou, ktorá zašla
Postavy z fresiek nemými očami hovoria.
Otvoria naše srdcia, otvoria?!
Stenajú stáročné lavice,
keď do nich sadáš
Čo tu hľadáš?!
Biblia hovorí: Kto hľadá, nájde...
Kde sa ti srdce otvorí,
ak nie tu?!
a Božské ticho hovorí – Som tu,
som tu pre teba.
Plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek si prevzal medailu Jozefa Gabčíka „Za zásluhy“
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Prezident Klubu vojenských výsadkárov SR pplk. Viktor Puchoň udelil medailu Jozefa Gabčíka „Za zásluhy“ plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi 18. 10. 2021. Podľa želania mu medaila bola odovzdaná pri pomníku padlých hrdinov Červenej armády v Rimavskej Sobote. Na slávnosti boli, okrem manželky vyznamenaného, pani Ruženy Sládekovej, tiež prítomní: tajomník klubu plk. v. v. Ing. Jozef Pračko, Alexander Lilge, plk. Ing. Ivan Salaši, evanjelický farár PhDr. Marian Bodológ a predsedu ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala.
Ladislav Sládek, ktorý sa tohto roku dožil krásnych 93 rokov, bojoval v 2. svetovej vojne v zostave 2. ukrajinského frontu pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského.
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (19/50)
V Plešivci nájdete peknú pamätnú tabuľu (autor: Frico Motoška) na zasadnutie štatariálneho súdu Gemerskej a Malohontskej župy, kde boli odsúdení na smrť povrazom:
Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Michal Bakulíny.
6.11.1848 už stavali šibenicu..., zachránili ich prehraté bitky Maďarov s cisárskymi!
Dôvodom odsúdenia bolo, že revolucionári nechceli dopustiť, aby slovenské gardy boli zadelené do maďarského vojska proti cisárovi.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v jesenných mesiacoch literárnu a výtvarnú súťaž pre deti do 15 rokov pod názvom „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2021“.
Literárna a výtvarná súťaž o starých rodičoch pre deti do 15 rokov má v tomto roku aj netradičnú tému na rozvoj detskej fantázie a predstavivosti. Bližšie o tom prezradila Natália Gyüréková, pracovníčka knižnice, ktorá je akousi „mamou“ tejto súťaže. „Predstavte si, milé deti, že sa pozeráte do zrkadla a vidíte tam seba ako dedka alebo babku. Nakreslite alebo opíšte, ako asi budete vyzerať vy o niekoľko rokov, keď už budete starí.“
Viac...
Zajtra (28. októbra) si pripomíname deň vzniku prvej Československej republiky (1918). O tento náš spoločný demokratický štát Čechov, Slovákov a ďalších národností v jeho rámci sa zaslúžili domáci odboj v Čechách, na Morave a na Slovensku, a popritom tiež náš zahraničný odboj, predstavovaný najmä našimi vojenskými jednotkami – légiami bojujúcimi po boku spojeneckých krajín Dohody na všetkých frontoch Veľkej vojny (1914 – 1918). Tie aj po vojne museli brániť mladú republiku proti zahraničným výbojom na Těšínsku a severnom Slovensku proti Poľsku či na juhu Slovenska proti maďarským revolučným gardám.
Legionári stáli pri kolíske slovenskej slobody a česko-slovenskej štátnosti, teda aj našej súčasnej slovenskej štátnosti. Boli to tisíce Slovákov, ktorí s Čechmi bok po boku riskovali svoje životy v prvom odboji (1914 – 1920) i v druhom odboji (1939 – 1945). Bojovali v Slovenskom národnom povstaní a po februári 1948 boli prenasledovaní. Riskovali všetko a priniesli aj „daň krvi“.
Futbalový klub Sokol Pača v rokoch 2014 - 2016
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
FK Sokol Pača patrí k tým futbalovým klubom, ktoré síce zanikli, ale neskôr sa podarilo obnoviť ich futbalovú tradíciu. V súčasnosti klub pôsobí v 6. lige ObFZ Rožňava a momentálne sa nachádza v tabuľke na 10. priečke. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o tomto klube príspevok, kde opisuje účinkovanie tohto klubu v rokoch 2014 – 2016. Klub vtedy pôsobil v najnižšej okresnej súťaži, ale na popredných priečkach. Príspevok obsahuje fotografiu, ku každej sezóne káder, tabuľku a prehľad štyroch najlepších strelcov.
Sezóna 2014/2015
Realizačný tím: Ladislav Zagiba (predseda), Ján Toplanský (ISSF manažér), František Lopata (vedúci mužstva), Radoslav Dlugoš (tréner dospelých), Ivan Demjan, Ján Toplanský, Tomáš Reine (tréneri mládeže).
MAS MALOHONT podporí spracovanie a predaj produktov
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu spracovania a predaja produktov má MAS MALOHONT vyčlenených 215 000 eur, ktoré sú určené pre poľnohospodárov a spracovateľov potravín. Ak sa chcete o podmienkach získania tejto podpory dozvedieť viac, príďte 2. novembra 2021 na informačný deň k tejto výzve.
Podpora spracovania a predaja produktov
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí napríklad výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných prevádzok, skladov a predajní
- poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, nákup strojov, prístrojov a technológií či špeciálnych automobilov. O podporu vo výške od 10 000 eur do 100 000 eur na jeden projekt sa môžu uchádzať:
Prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov. 27. októbra 2021 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov. Vstupné na prednášku je 2 €. Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.