DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného GEMERA (4)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného GEMERA. (7/50)
Vrátime sa do 14. storočia, kedy na našom území nastal rozvoj a každá dedina chcela mať kostol, ako miesto na stretávanie, miesto na vyznávanie svojho náboženstva a miesto, ktoré by malo pre ich duševný život obohatenie... Z ďalekého Talianska prišli majstri fresiek a s nimi i vyškolení remeselníci a zanechali v našej oblasti vyše 23 objektov s nádhernými nástennými maľbami. FRESKY – boli robené technikou "secco" t. j. na suchú omietku. Dnes na túto unikátnu a vyspelú stredovekú kultúru upozorňuje zriadená "Gotická cesta", po ktorej sa oplatí túlať a poznávať históriu. Mňa najviac fascinujú fresky v Koceľovciach a samotný kostolík "Všetkých svätých" v Henckovciach. Ten patrí k bohatému fondu vidieckych ranogotických kostolíkov, ktorých vznik súvisel s nemeckou kolonizáciou a od roku 2012 vďaka dobrovoľníkom i odborníkom je opravovaný a reštaurovaný.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (19)
Napísal(a) Ján Bradáč
OSOBNOSTI OBCE RAKOVNICA
Každá obec má vo svojej histórii ľudí a osobností, ktorí väčšou či menšou mierou sa pričinili o povznesenie a spopularizovanie rodnej obce. Svojou usilovnosťou a vzdelaním vynikli z bežného priemeru obyvateľstva. Chcem spomenúť a vyzdvihnúť osobnosti obce Rakovnica, ktorí po 2. svetovej vojne preslávili Rakovnicu a cez nich sa dostala do širšieho povedomia na Slovensku, možno aj do sveta. Je to moje faktografické vyznanie a história potvrdí, či je to pravda alebo nie.
Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (3)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (4/50)
Povesti sú zväčša založené na konkrétnej lokalite a niekedy aj na osobách. Každý pri vyslovení mien "Rómeo a Júlia" vie, že ide o pútavý príbeh veľkej lásky. V našom Gemeri máme viacero takýchto dvojíc.
Jedna z nich je Mária Séči (Széchy) a František Vešeléni (Wesselényi). Krásavica, vnučka Alžbety Báthoričky, si vyslúžila meno "Muránska Venuša". Príbeh si zaslúži Vašu pozornosť. Svojím príspevkom na nádhernú povesť – skôr reálnu históriu, len upozorňujem ilustráciou povesti o tom, ako František liezol na Muránsky hrad za svojou milou, ako jej vypisoval listy s oslovovaním "crarissima a dulcissima"... aký bol ich život a aký osud...?
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje v mesiaci október pre študentov i verejnosť niekoľko podujatí. V pondelok 18. októbra 2021 sa stredoškoláci zúčastnia besedy s Petrom Jašekom, PhD., pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorý prítomným priblíži osobnosť Alexandra Dubčeka. Podujatie sa bude konať v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobnosti novodobej histórie Slovenska – Alexandra Dubčeka, je v priestoroch knižnice výstava o demokratizačných snahách v Československu v roku 1968 a úlohe Alexandra Dubčeka v tomto procese.
Prvé víťazstvo štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie v tomto futbalovom ročníku
Napísal(a) MG od
Fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie sa v dvanástom kole súťaže konečne dočkali prvého víťazstva v tomto ročníku. Stalo sa tak v sobotu 9. októbra 2021 na domácej pôde v súboji s AFK Topoľany, a to dokonca rozdielom triedy. Pričinili sa o to najmä hráči, ktorí sa zapísali do streleckej listiny, v ktorej bolo doteraz napísané iba jedno meno – Július Benedik. Teraz sa k nemu pripísali dve ďalšie mená: Tomáš Revúcky a Martin Ďuríček. Obidvaja súperovi strelili po dva góly a vylepšili tak aspoň trochu nepriaznivé skóre mužstva 6:45 a o jednu priečku vyššie poskočil i klub v tabuľke. Nie je to bohviečo, ale po dlhom čase v Krásnohorskom Podhradí nastala aspoň nejaká zmena.
D O S P E L Í
Knižnica je verejné miesto pre všetkých, miesto zážitkov a poznávania
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa.) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, slávi v tomto roku 70. výročie vzniku. V terajších priestoroch sa knižnica nachádza od roku 2003. Do budovy „pod jednu strechu“ sa tak presťahovali všetky oddelenia. Napriek rekonštrukcii je stále čo vynovovať a zveľaďovať. Veď, ak je knižnica pekne zariadená a dobre vybavená, môže uspokojiť najrôznejšie potreby návštevníkov, a to od tých najmenších až po seniorov.
Ak ste v poslednom období pozabudli na preukaz do knižnice, skončilo Vám členské alebo ste si ho ešte nestihli vybaviť, nevadí, všetko sa dá zrealizovať. Pozývame Vás do našich priestorov v rámci výpožičných hodín a ponúkame zľavu 1,- €.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)
Napísal(a) :S. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera
pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda
môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (18)
Napísal(a) J. Bradáč
VEREJNÁ SPRÁVA A STAROSTOVIA
Obec Rekeňa v roku 1900 patrila pod rakúsko-uhorskú monarchiu. Obec v tom čase mala 85 domov a 470 obyvateľov. I keď obyvatelia boli Slováci, násilné pomaďarčovanie malo na nich vplyv. Už i z toho dôvodu, že v úradoch boli maďarskí úradníci a zápisnice boli vyhotovené v maďarskom jazyku. Na čele obce stál starosta obce s obecným zastupiteľstvom. Po boku starostu a obecného zastupiteľstva bol obecný sluha, ktorý doručoval poštu v obci, vykonával služby a bubnovaním oboznamoval občanov o úradných záležitostiach. K udržiavaniu poriadku boli žandári. Ako starosta obce bol zaznamenaný Juraj CHLEBUŠ, dlhoročným bubeníkom bol Ján BELÁK-Pšocha. Školská dochádzka bola nariadením Márie Terézie z roku 1887 povinná. Škola bola cirkevná, postavená v 19.storočí a v roku 1906 bola vykonaná oprava strechy.
Viac...
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (17)
Napísal(a) Ján Bradáč
SPOLOČENSKÝ A POLITICKÝ ŽIVOT
Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČ). Podľa zistených skutočností KSČ bola v obci založená v roku 1927. Zoznam členskej základne sa nezachoval, taktiež jej činnosť bola nepravidelná pre rôzne pohyby, ktoré sa v tej dobe vyskytovali. Príčinou môže byť i silná Demokratická strana, ktorá v roku 1946 vyhrala voľby. Činnosť KSČ bola obnovená po 2. svetovej vojne. Svoj vplyv nadobudla po roku 1948, keď sa moci chopili komunisti. V máji v roku 1948 sa voľby uskutočnili už podľa jednotnej kandidátky.
KSČ sa organizačne so svojou prácou delila na závodnú a dedinskú organizáciu. V platnosti bola pracovná povinnosť. V preddôchodkovom veku boli všetci členovia Komunistickej strany registrovaní na svojich pracoviskách. Členskú základňu obce vytvárali prevažne dôchodcovia a zamestnanci obecného úradu. Závodné a okresné organizácie sa jeden druhému do práce nemiešali.
Štefan Burčo vytvoril Malú ilustrovanú históriu horného Gemera
Napísal(a) od + sb
Na sociálnej sieti začal nedávno uverejňovať svoje obrázky náš známy výtvarník Štefan Burčo. Z jeho tužky, pera, či štetca, vzišlo niekoľko pozoruhodných výtvarných diel. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe i drobnej úžitkovej grafike, je autorom ilustrácií, desiatok návrhov na logá, na odznaky a plagáty. Jeho záľuba vo filatelii ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. V tomto čase, keď mnohých „obohatila“ pliaga v podobe koronavírusu a vyradila ich z ich najmä fyzickej činnosti, ale i vyučovacieho procesu, on porozmýšľal trošku ináč ako využiť voľný čas na dôchodku. Spomenul si na niektorých autorov z rodnej Dobšinej, a keďže žije v okresnom meste Rožňava, využil ich bohaté námety z nášho horného Gemera a pretavil ich do zaujímavých obrázkov v podobe ilustrácií i s krátkymi vysvetľujúcimi textami. Práce tejto témy nazval Malá ilustrovaná história horného Gemera, ktorú venoval histórii a povestiam horného Gemera, so zameraním najmä na staré banícke mestečko a jeho rodisko Dobšinú.
Ľudové šperky – predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje v októbri Gemersko-malohontské múzeum ľudové šperky, ktorými si ľudia zdobili nielen telo, ale aj odev. Vystavené sú od 1. októbra do 31. októbra 2021.
V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-