Prícestnú tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék) vybrali za predmet mesiaca
Napísal(a) PhDr. Eva Kerényi, PhD.
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ vyberá Gemersko-malohontské múzeum predmet z historického zbierkového fondu – tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék). Prícestná tabuľa zo začiatku 20. storočia bola pravdepodobne odliata v zlievarni v Hnúšti-Maši.
Na území dnešného Slovenska sa názvy miest v 20. storočí viackrát menili, a to v súvislosti so zmenami v štáte, ktoré sprevádzali zmenu úradného jazyka a v úzkej súvislosti s ním aj názvy miest. Prvá programová zmena názvu miesta sa udiala počas rakúsko-uhorskej monarchie, zhruba na prelome storočí. Názvy miest upravoval článok zákona č. IV z roku 1898 o „názvoch obcí a miest“. Prícestné tabule s geografickým názvom v maďarskom jazyku sa začali používať v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia. Takéto jednojazyčné tabule sa používali aj v nemeckom a slovenskom jazykovom prostredí, napríklad na Spiši alebo na Orave.
Bojovník s tvrdým koreňom - svobodovec Jozef Špitál oslávil 99 rokov
Napísal(a) J. Pupala
V roku obmedzovania slobody, napriek celosvetovej, a na Slovensku osobitne, hektickej psychóze sa udiali bez pozornosti médií nielen celoštátnych, ale aj regionálnych, pozoruhodné udalosti. Napriek obmedzeniam sa uskutočňovali oslavy konca druhej svetovej vojny, výročia SNP, výročia Karpatsko-duklianskej operácie, takmer za vylúčenia širokej verejnosti, si niektorí štátnici, organizácie uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu v rokoch 1938 – 1945. Žiaľ, čím ďalej od Bratislavy, či Banskej Bystrice sa „akosi“, možno z preventívnych opatrení, zabudlo na hrdinov z regiónov a osobitne z regiónu, ktorý bol okupovaný maďarským fašistom, admirálom „balatonskej flotily“ Horthym.
Inak si neviem vysvetliť, že na antifašistov a obete fašizmu odvlečených do koncentračných táborov, napr. z okresu Rimavská Sobota, si dokázal spomenúť pri príležitosti 75. výročia víťazstva nad fašizmom prezident Ruskej federácie a udelil siedmim ešte žijúcim obetiam – bojovníkom pamätné medaily, ale na Slovensku sa nenašla žiadna inštitúcia, ktorá by si ocenila týchto hrdinov, SZPB nevynímajúc.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (2)
Napísal(a) M. Rozložník, O. Rozložník
Futbalový klub Sokol Gemtex Rudná pôsobí dlhodobo v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Dokonca raz ju aj vyhral (r. 2014), ale postup odmietol. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o tomto futbalovom klube príspevok, ktorý opisuje účinkovanie klubu v sezóne 2015 / 2016. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca klubu v danej sezóne.
Káder: Róbert Szöllös, Ján Rabas, Branislav Kurian, Lukáš Fabian – Stanislav Ďuriček, Csaba Ováry, Pavol Kontra, Ondrej Sanisló, Ladislav Šimon, Marek Galajda, Alexander Köteles, Roland Madarász, Peter Szöllös, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Rabas, Ondrej Vysoký, Ronald Štefan, Tomáš Pavlík, Peter Sanisló, Róbert Jakab, Zoran Molčan, Stanislav Székely, Ladislav Dávid, Roman Die, Vladislav Konček, Dávid Orbán, Tibor Vanyo, Adam Burdiga, Matej Chochol, Adrián Hanzlík, František Čapó.
Ľudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach
Napísal(a) Archív Rožňava
Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).
Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv. „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.
Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.
Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937 prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.
Na antigénové testovanie v rožňavskej nemocnici je potrebné sa objednať online
Napísal(a) JF
Komunikačná špecialistka ProCare a Svet zdravia pani Jana Fedáková nás promptne informovala, že od stredy 27. januára je potrebné na antigénové testovanie v Nemocnici Svet zdravia Rožňava využiť online objednávkový systém. Pacienti sa tak vyhnú dlhému čakaniu v rade.
Objednať sa môžu prostredníctvom webu www.korona.gov.sk, kde je potrebné vyplniť elektronický formulár. Záujemcovia si vyberú miesto a termín odberu a vyplnia svoje údaje.
Odbery v rožňavskej nemocnici sa vykonávajú pri vstupe do pavilónu A každý pracovný deň v čase od 7.00 h do 15.00 h.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej
Napísal(a) M. Rozložník + O. Rozložník
ÚVODOM - Školy v historickom Gemeri sa stali na svoju dobu jedným z dôležitých činiteľov v rozvoji kultúry, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na vzdelávacie inštitúcie v meste Dobšiná. V písomných prameňoch sa zmienky o nich začínajú objavovať už od začiatku 13. storočia. Prvá písomná správa z domácich regionálnych prameňov, potvrdzujúca existenciu vyššej strednej škole v meste, pochádza z roku 1595. Vplyv rozvoja novej, dokonalejšej techniky, predovšetkým v dobývaní železnej rudy, sa prejavil aj v školstve. Škola, ktorá doteraz v podstate slúžila potrebám cirkvi a kostola, bola nútená rozširovať obsah aj rozsah, a to v zhode so spoločenským vývojom, čomu sa museli prispôsobiť aj učitelia.
Z pomerne početnej skupiny učiteľov dobšinských škôl vynikal predovšetkým Samuel Klein, ktorý sa okrem pedagogickej práce zaoberal aj štúdiom nárečia pôvodného obyvateľstva tzv. buleenerčinou. V tomto smere sa zaslúžil o jeho zachovanie, a to najmä knižným spracovaním piesní, básní a poviedok v pôvodnom nárečí.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2021.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a pre dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby. Veľkým benefitom súťaže je jej žánrová rozmanitosť, ktorá autorovi ponúka voľnosť po technickej, ale aj tematickej stránke. Maľba, kresba, grafika, priestorová a multimediálna tvorba a insita sú techniky a umelecké prístupy, cez ktoré si každý neprofesionálny umelec dokáže nájsť cestu ku svojmu sebavyjadreniu. Novinkou v propozíciách je kategória „experiment“, ktorá ponúka šancu na hľadanie nových nezaužívaných prístupov k tvorbe, kde autor využíva aj presahy do iných médií.
Natália či Oliver – to boli najčastejšie mená, ktoré dostali novorodenci v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok (2020) uskutočnilo 576 pôrodov. Na svet prišlo 301 dievčat a 275 chlapcov. Piatim mamičkám sa zároveň narodili dvojičky. Najviac detí sa narodilo v mesiaci august – 61. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Natália, Laura a Nela. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Ján a Adam. Prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko. Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu. Prvým Rožňavčanom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Attila. Na svet prišiel 8. januára o 13.20 h. Po narodení mal miery 3550 gramov a 51 centimetrov. Jeho mamička Izabela je druhorodička, doma teda malého Attilu čakal súrodenec. V rožňavskej nemocnici prebieha pôrod v intímnych a komfortných pôrodných izbách, ktoré nahradili pôrodné sály.
Futbalový klub Sokol Pača sa stal v r. 2019 na hornom Gemeri účastníkom najvyššej okresnej súťaže 6. ligy a zaradil sa medzi popredné kluby v súťaži. Predtým však v roku 2017 tento futbalový klub zanikol a do 7. ligy sa prihlásil v r. 2018. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik si vybral tento klub a napísal o ňom článok zo staršieho obdobia. Jedná sa o sezónu 2014/2015, kedy tento klub bojoval o postup do 6. ligy. V príspevku uvádza káder, výsledky so strelcami gólov, tabuľky (po jeseni a konečnú), prehľad strelcov a fotografiu.
Horný rad zľava: Marián Manko, Roman Bubenčík, Radoslav Dlugoš, Róbert Adam, Jozef Liška, Dominik Erm, Ondrej Šomšák, Milan Cmorik
Dolný rad zľava: Jaroslav Sústrik, Matej Zagiba, Jozef Gulykáš, Oliver Pačay, Ivan Demján, Marián Szilágyi, Ľubomír Gajdoš
Káder: Marián Manko – Jaroslav Sústrik, Jozef Liška, Milan Cmorik, Jakub Pisár, Dominik Erm, Jozef Gulykáš, Oliver Pačay, Marcel Lopata, Roman Bubenčík, Róbert Adam, Gabriel Polyák, Ondrej Šomšák, Matej Zagiba, Ivan Demján, Radovan Dlugoš, Miloš Zagiba, Marián Szilágyi, Ľubomír Gajdoš, Ján Bocko, Michal Tóth, Martin Slávik.
Viac...
Ján Valentík - O slovenskej ľudovej piesni a príbehy Báťu Jana
Napísal(a) Youtube
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1110 pôrodov
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok (2020) uskutočnilo 1110 pôrodov. V predošlom roku 2019 bol počet pôrodov porovnateľný ako vlani, a to 1105. V pôrodnici sa narodilo 596 chlapcov a 516 dievčat. Až osem mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla aj dva pôrody mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Michal a Dávid.
Mamičky spolu s oteckami majú v rimavskosobotskej nemocnici možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu. Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia. Predpôrodné kurzy boli vlani ovplyvnené epidemiologickou situáciou, kurz sa podarilo absolvovať 77 mamičkám.
Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Napísal(a) Archív Rožňava
Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Na očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa môžu určené skupiny prihlásiť online
Napísal(a) J. Fedáková
Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk. Prvé voľné termíny sú konkrétne definovaným skupinám v zmysle národnej očkovacej stratégie k dispozícii od pondelka 25. januára 2021.
Očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa bude konať v areáli nemocnice. Pripravené sú dve ambulancie, v rámci ktorých sa bude očkovať na dvoch miestach. Vakcinačné centrum I je zriadené v detskej príjmovej ambulancii (blok A) s bezbariérovým vchodom priamo do ambulancie. Vakcinačné centrum II je zriadené v pavilóne oddelenia vnútorného lekárstva (blok C), vchod je po železných schodoch z vonkajšej strany budovy. Celková týždenná kapacita v počiatočnej fáze je približne 700 ľudí. Vakcinačné centrum bude v prevádzke počas pracovných dní od 9.00 do 15.30 hod., obedňajšia prestávka je v čase od 12.00 do 12.45 hod.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.