Rimavskosobotská nemocnica má nový lineárny urýchľovač
Napísal(a) J. Fedáková
Na pracovisku radiačnej onkológie v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota inštalovali nový lineárny urýchľovač. Ten dokáže nález vďaka zabudovanému CT prístroju veľmi presne ožiariť a ušetriť tak okolité zdravé tkanivo. Zvyšuje sa tým bezpečnosť liečby onkologických pacientov a pracovisko zároveň dokáže celý proces urýchliť a skrátiť čakacie lehoty. Nákup nového lineárneho urýchľovača bol realizovaný s využitím príspevku z eurofondov a náklady vrátane spoluúčasti nemocnice dosiahli hodnotu viac ako 1,8 milióna eur. Do rekonštrukcie pracoviska nemocnica investovala ďalších cca 149-tisíc eur.
„Počet onkologických pacientov neustále stúpa, ročne na Slovensku pribudne dve až tri stovky nových prípadov rakoviny na 100-tisíc obyvateľov. Rimavská Sobota pritom patrí k oblastiam na Slovensku, kde je zaznamenaný vysoký prirodzený výskyt pacientov s rakovinou, k čomu prispieva aj dlhodobé negatívne pôsobenie priemyslu.
Historický festival Z histórie Gemera-Malohontu úspešne za nami
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont, v sobotu 5. septembra 2020 realizovali 1. ročník historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera-Malohontu.
Tak, ako bol úspešným podujatím nultý ročník, s nadšením môžeme skonštatovať, že aj jeho 1. ročník prilákal záujemcov o históriu do obce Kraskovo, ku gotickému kostolíku.
Veľmi nás tešia pozitívne ohlasy návštevníkov, aj účinkujúcich. V sobotu na podujatie zavítalo 660 návštevníkov, účinkovalo 62 umelcov. Na podujatí pracovalo 50 dobrovoľníkov.
Keďže sme podujatie realizovali v čase, kedy sme museli veľmi bdieť nad starostlivosťou o zdravie všetkých zúčastnených, museli sme pristúpiť k opatreniam, ktoré sa nie vždy prijali s nadšením. Ďakujeme všetkým spolupracovníkom, dobrovoľníkom za starostlivosť a pomoc.
Futbal v obci Gemerská Poloma od roku 2001 v kategórii dospelých vo faktoch
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbal v obci Gemerská Poloma mal dlhoročnú tradíciu, o čom svedčí aj účinkovanie dospelých v I. B triede, V. lige K – G, V. lige – JZ a v V. lige K – G. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom účinkovanie dospelých po vypadnutí z V. ligy – JZ (2000 / 2001) do roku 2020. Článok obsahuje stručný komentár histórie, fotografiu, súpisky a rôzne štatistiky.
Na fotografii: Družstevník Gemerská Poloma ako víťaz 1. triedy – sezóna 2007 / 2008
Horný rad: Ferenčák, Galajda, P. Rogos, Gunár, Benedik
Dolný rad: Tomášik, M. Ďuriček, Očkaik, Varga, Hatvaník, R. Lipták, P. Lipták, Ľ. Ďuriček, Žúdel, leží: Krnáč.
Folklórny večer Nôty z Gemera a Malohontu v Jelšave
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Mesto Jelšava Vás 12. septembra 2020, od 18:00 srdečne pozývajú do Kultúrneho domu v Jelšave na podujatie Nôty z Gemera a Malohontu. Podujatie sa koná v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Od 18:00 sa koná Folklórny večer, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy: Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, Folklórna skupina Lubeníšän z Lubeníka, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Mužská spevácka skupina Húžva z Hnúšte, Detský folklórny súbor Mladosť a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Na podujatie je vstupné 2,00 €. Od 20:00 je pre účinkujúcich pripravená Gemersko – malohontská ľudová tancovačka, škola tanca Z Kokavy nad Rimavicou, s lektormi Martinkou Vargovou a Maťom Vreštiakom.
Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Za aktívnu prácu v boji s Covid-19 predseda KSK ocenil dobrovoľných hasičov kraja
Napísal(a) PhDr. Michal Terrai
Dňa 7.9.2020 v sále Východoslovenskej galérie boli predsedom KSK pánom Ing. Rastislavom Trnkom a predsedom KO DPO SR Košice pánom Ing. Miroslavom Semaničom ocenení všetci členovia DPO, zúčastnení v karanténnych strediskách v Košiciach a v Rožňave. Tiež ocenení boli aj ich koordinátori, tajomníci ÚzO DPO SR v Košiciach a v Rožňave.
Podujatie sa začalo krásnymi slovami v príhovoroch predsedov, ktorí ďakovnými slovami vyslovili uznanie členom za všetku ich prácu v strediskách, za ochotu, za ich čas. Každému osobne odovzdali Ďakovný list na meno s medailou Za aktívnu prácu v boji s Covid-19. Slávnostné podujatie spríjemnili žiaci a pedagógovia Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach, s krásnymi piesňami, hudbou, skladbami.
Po odovzdaní bol slávnostný zápis do pamätnej knihy predsedom KO DPO SR v Košiciach pánom Ing. Miroslavom Semaničom.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) A. Štafura
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov už ôsmej pravidelne organizovanej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 8. a 9. septembra 2020 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej a Základnej umeleckej školy v Revúcej. Konferenciu na strednom Gemeri tento rok organizuje Quirinus, o. z. v spolupráci s projektom Kreatívna Európa. Konferencia je zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska rôznych vedeckých disciplín. Na konferencii odznejú zaujímavé prednášky z literárnej vedy, muzikológie, histórie či biológie. Veríme, že sa nám týmto podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov Slovenska s bohatými kultúrnymi tradíciami, a tak pomôcť pretaviť získavané poznatky aj do aplikačnej sféry.
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo výstavu „Július Szabó. Pod medeným nebom“
Napísal(a) PhDr. Kinga Szabó
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci pripravil pre návštevníkov Gemersko-malohontského múzea výstavu pod názvom „Július Szabó. Pod medeným nebom“. Výstava prezentuje výber z maliarskej tvorby umelca. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. septembra 2020 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 31. decembra 2020 a je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia. No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov 1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.
Žiaci horného Gemera si začali plniť svoje úlohy aj vo futbale
Napísal(a) MG od
Do futbalového diania počas prvého septembrového víkendu prispeli aj najmladší futbalisti nášho regiónu, žiaci bojujúci v 3. lige ObFZ Rožňava. Aj keď súťaž neobsadili ktovieakým počtom družstiev, predsa sa zapojili do hry, ktorá je aj u nás najrozšírenejšia. Družstvá dospelých, ktoré nás zastupujú v IV. a V. lige, nás však v tomto zápolení nepotešili. Tak Krásnohorské Podhradie ako aj MFK Rožňava hrali na ihriskách svojich súperov, ale čo je horšie, nezískali ani bod. Najhoršie na tom sú hráči Podhradia, ktorí sa nezlepšujú, ba naopak, strácajú body po skoro každom kole a klesajú v tabuľke takmer na samé dno. Svojich fanúšikov, či spoluhráčov, nepotešili ani v tomto týždni hráči, ktorí museli odísť z ihriska ešte skôr, ako rozhodca odpískal koniec zápasu. Tentoraz to postihlo Š. Kúna z Krásnohorského Podhradia, Jakuba Rochla z Rožňavského Bystrého, Jozefa Rencsoka z Drnavy, ale aj Attilu Balázsa z Plešivca.
Viac...
Viete, že pod Stolicou leží jedna dedina? Pozrime sa na chvíľu, čo tam Rejdovci robia
Napísal(a) MG od
Pod Stolicou leži jedna dedyna. Titulok z plagáta, ktorý v auguste tohto roku zvolával rodákov, alebo milovníkov folklóru na hornom Gemeri do jeho centra – ako hlavný organizátor Obec Rejdová a OZ Hôra Rejdová. Keďže tohto roku z dôvodu šírenia koronavírusu sa pozastavili v období leta všetky kultúrne slávnosti, a tým aj Gemerské folklórne slávnosti, ktorý si tento rok mohli zapísať 48. ročník, uskutočnila sa spomínaná akcia dňa 21. augusta so začiatkom o 18-ej hodine na námestí v tejto obci.
V rámci programu uvideli prítomní vystúpenie účastníkov letného muzikantského tábora, ale tiež uvedenie publikácie rodáka Rejdovej Ing. Ondreja Kračúna „Majáles a staré časy“. Na pripravenom pódiu sa predstavili divákom FS Dubina z Rožňavy a domáca folklórna skupina z Rejdovej, ktorá uviedla nové programové číslo v rámci projektu FPU. Predstavil sa tiež Marek Dovalovský s prezentáciou parobských kožúškov, ktoré reprezentujú domácich majstrov rôznych remesiel.
V Baníckom múzeum v Rožňave si pripomenú 25. výročie zápisu gemerských jaskýň do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Na výstavu s názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 24. septembra 2020 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
V roku 2020 si pripomíname 25. výročie zapísania prírodných pamiatok Aggtelekského a Slovenského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem samotného výročia je téma ochrany svetového dedičstva veľmi aktuálna, pretože jedinečné krasové územie v Košickom kraji je špecifické a veľmi citlivo reaguje na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú Národný park Slovenský kras, najmä jaskyne zapísané do svetového dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území Košického kraja.
V gemerskej obci Pača krstili prvé CD-čko folklórnej skupiny Bučina
Napísal(a) D. Sústriková
Deň 14.8.2020 – pre niekoho obyčajný piatkový večer. Pre členky folklórnej skupiny BUČINA z Pače deň nezabudnuteľný a dlho očakávaný. Ešte v októbri 2019 pri príležitosti 10. výročia vzniku folklórnej skupiny natočili jej členky prvý CD nosič s pačanskými pesničkami. Prvý termín krstu prekazil COVID-19, no na druhý pokus to vyšlo nad očakávanie.
V kultúrnom dome v Pači sa zišli v hojnom počte obyvatelia obce, ale aj rodáci a priaznivci folklóru z blízkeho okolia. Programom sprevádzala Ing. Dana Lacková, ktorá sa tejto neľahkej úlohy zhostila veľmi dobre, čím prispela k hladkému a dynamickému priebehu celého večera. V rámci programu vedúca folklórnej skupiny Mgr. Dana Sústriková vo svojom príhovore priblížila prítomným neľahké začiatky založenia tohto folklórneho zoskupenia. Vyzdvihla pomoc obecného zastupiteľstva, ale hlavne starostu obce Ladislava Zagibu, ktorý od začiatku činnosti FSk podporoval a podporuje. On sa stal aj hrdým „krstným otcom“ a CD nosič uviedol do života krištáľovo čistou vodou z Bučiny – časti chotára v ktorom vyviera pačanský potok.
Múzejný deň bude na tému prírodné pamiatky zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave sa ani tento rok nezaobíde bez tradičného Múzejného dňa, ktorý sa skutoční v piatok 18. septembra od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej 43. Témou budú prírodné pamiatky, zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. „Múzejný deň každoročne pripravujeme pre žiakov materských, základných aj stredných škôl. Štandardne sa koná v polovici mája, vždy v piatok pred Nocou múzeí a galérií. Tohtoročná Noc múzeí však bola pre pandémiu preložená a jej nový termín je až v polovici novembra. Aj vzhľadom na počasie sme sa preto rozhodli zorganizovať Múzejný deň UNESCO samostatne v septembri,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Múzejníci pripravili bohatý program, v ktorom si okrem prednášok, prehliadok expozícií a Geologickej bádateľne budú môcť účastníci vyskúšať jazdu banským vláčikom a mnoho interaktívnych aktivít.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-