Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre širokú verejnosť dňa 11. 7. 2020 aj brány Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Tento rok je v nej inštalovaná výstava rodáka z Krásnohorského Podhradia, Dávida Baffiho, s názvom „Numeros Flecti“. Výstavu otvorila sobotňajšia vernisáž, ktorá sa tešila veľkému záujmu laickej, ako i odbornej verejnosti. Spojenie výstavy Numeros Flecti s obrazárňou je výnimočná hlavne tým, že ide o moderné abstraktné umenie, ktoré ešte v Andrássyho obrazárni nebolo nikdy prezentované. Autor je sám rodákom z Krásnohorského Podhradia, ktorý študoval na renomovaných školách doma i v zahraničí a má za sebou výstavy aj v európskych metropolách ako Budapešť, Praha, či Rím.
„Autor uprednostňuje, keď jeho plátna hovoria samé za seba, tie ale hovoria jazykom abstrakcie, jazykom, ktorý sa vymyká bežnému významu slov, takže sa zoči-voči nim môžeme, alebo skôr musíme začať pýtať:
V sobotu 18.7.2020 o 10.oo hodine pri fontáne na Námestí slobody v Revúcej odštartuje cyklistická jazda, ktorú organizátori pomenovali ako Železník na bicykli. Trasa povedie po cyklochodníku smerom na Železník. Každý účastník si počas jazdy môže zvolíť vlastné tempo a „hore“ sa bude snažiť počkať na všetkých. Autori trasy pripomínajú, že jej profil je zvlnený a vedie po spevnenej ceste. Náročnejší je v prvej tretine cesty, kedy ešte budú všetci disponovať aj s dostatkom síl. Výhoda je, že naspäť sa pôjde takmer stále z kopca. Trasa je vhodná pre každého kto rád bicykluje, ako aj pre deti, ale najmä pre tých, ktorí majú už čosi aj nabicyklované.
Na evanjelickom cintoríne v Tisovci obnovujú hroby padlých československých vojakov
Napísal(a) V. Brádňanský
Písal sa jún 1919, keď v našom regióne prebiehali ťažké boje medzi československou armádou a maďarskou červenou armádou. Tieto boje netrvali dlho, ale ich dopad na civilné obyvateľstvo, ktoré sa nestihlo spamätať z ťažkých útrap 1. svetovej vojny, predstavoval ďalšiu náročnú skúšku. Vojna, ktorá sa do historiografie zapísala ako ,,Boj o Slovensko v roku 1919“, zanechala v našich obciach množstvo obetí, ktoré upadli do zabudnutia. Mnohé hroby postupom času zanikli, alebo boli zničené. Viaceré pamätné miesta ako aj mená obetí, boli po prevzatí moci komunistami v roku 1948 odstránené a zničené. Podobne to bolo aj s interpretáciou a výskumom týchto udalostí, ktoré sa snažili komunisti odstrániť z našich dejín. Je preto akýmsi zázrakom, že sa v Tisovci dochovali hroby našich padlých vojakov a legionárov.
Podporia budovanie turistickej infraštruktúry v lesoch
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna výzvu na predkladanie projektov zameraných na budovanie a obnovu občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 50 000 €. Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí budovanie a obnova občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch, ako sú náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky či objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie (mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Aktivity projektu musia byť v súlade s programom starostlivosti o lesy.
Banícke múzeum sa rozhodlo preskúmať divadelníctvo v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v tomto roku rozhodlo preskúmať a prezentovať verejnosti súčasnosť rožňavského divadelníctva. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku. V tomto roku si pripomíname dvojité jubileum slovenského divadla, a to 100. výročie založenia Slovenského národného divadla (1. marec 1920) a 190. výročie uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na našom území, v Liptovskom Mikuláši (22. august 1830). Okrem toho Rožňava má z ochotníckeho aj profesionálneho hľadiska rovnako bohatú divadelnú minulosť, ako aj súčasnosť. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia začalo župné múzeum od mája riešiť projekt s názvom Divadelná Rožňava – múzejno-pedagogické bádanie, workshop a prezentácia. Pri implementácii projektu sleduje predovšetkým výchovno-vzdelávací charakter, a z tohto dôvodu pristúpilo múzeum k téme z múzejno-pedagogického hľadiska.
Festival FRAJ prinesie do Rimavskej Soboty skupinu Para
Napísal(a) Fikip Kubelka
12. júla 2020 – Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota pravidelne organizuje podujatia prinášajúce do mesta rôzne formy kultúrneho vyžitia. Unikátom v tomto ponímaní je festival FRAJ, ktorý predstavuje formát dvojdňového multižánrového festivalu pre náročnejšieho diváka. Uskutoční sa 21. a 22. augusta v centre Rimavskej Soboty a jeho témou budú hranice. Hlavným hudobným lákadlom druhého ročníka festivalu FRAJ bude skupina Para. Okrem nej sa môžu návštevníci tešiť na koncerty Mateja Tále, Džumelca či skupiny Klipers. Svoj nový elektronický projekt predstaví Zuzana Mikulcová. Fanúšikov literatúry poteší čítačka a diskusia s jedným z najuznávanejších slovenských spisovateľov Michalom Hvoreckým. Diskutovať sa bude aj o vážnosti klimatických zmien. Divadlo zastúpi Juraj Mitro so svojou inscenáciou Cesta kolem mého pokoje.
Celkovým víťazom súťaže o Putovný pohár starostu obce Jesenské v streľbe sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V sobotu dňa 4.7.2020 na strelnici streleckého klubu obce Jesenské sa uskutočnila strelecká súťaž o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE JESENSKÉ V STREĽBE NA POČESŤ 75. VÝROČIA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM A KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY V EURÓPE“.
Na strelnici SK TRITON Jesenské nastúpilo k prezentácii o 09.00 hodine celkom 35 strelcov v troch kategóriach. Jeden súťažiaci v kategórii „super senior“ nad 60 rokov, Norbert Michalák, štartoval sám mimo súťaž.
V kategórii „senior“ do 50 rokov bolo nasledovné poradie: prvenstvo získal Attila Szabó z Jesenského, druhé miesto Alexander Végh z Večelkova a tretí skončil Štefan Varga z Fiľakova.
V kategórii „starší senior“ obsadil prvé miesto Zdeno Dolňan z Brezna, druhý bol Emil Cirbus z Rimavskej Soboty a tretí Imrich Jerika z Rimavskej Seče.
Vlastivendú expozíciu doplnili o zreštaurované historické župné zástavy z 18. storočia
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 08. 07. 2020 - Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla doplnili o historické župné zástavy z 18. storočia, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835).
Rákošská Baňa, 7. júl 2020 - Nenápadná gemerská dedinka neďaleko Jelšavy sa pomaly stáva lokalitou so širokou ponukou prírodného a vzdelávacieho turizmu. Vďačí za to nielen unikátnemu spojeniu prírodných unikátov a baníckej minulosti, ale predovšetkým činnosti dobrovoľníkov, ktorých vášňou sa stalo zachovanie tradícií a prilákanie návštevníkov pod vrch Železník. Najnovším prírastkom do tejto skladačky je expozícia venovaná miestnej baníckej histórii.
„Nápad zrealizovať Banícku expozíciu v Rákošskej Bani, ktorá je časťou obce Rákoš, nám skrsol z dôvodu, že aj napriek bohatej baníckej minulosti, ktorou je celý región pretkaný, nikde na okolí nie je žiadna spomienka na tieto časy. Kde inde by mala vzniknúť takáto expozícia, ak nie práve v Rákošskej Bani, ktorá sa po stáročnej baníckej činnosti preslávila výstavbou moderného banského závodu na ťažbu železnej rudy“,
Začínajú Hviezdne štvrtky v letnom kine rožňavskej hvezdárne
Napísal(a) Anežka Kleinová
Súčasťou aktivít, ktoré ponúka rožňavská hvezdáreň je aj tento rok letné kino. Fanúšikom strieborného plátna prináša neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom. Prírodné kino je vyhradené pre všetkých, ktorí si chcú pozrieť dobrý film a nesedieť pri tom doma na gauči.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutoční sa v areáli hvezdárne, čím ponúka jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kino hity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky.
Viac...
Za TOP lekára nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice
Napísal(a) J F
Odborný týždenník Zdravotnícke noviny aj tento rok, a to už po šiestykrát, vyhlásil anketu TOP LEKÁRI na Slovensku vo viacerých kategóriách. V sieti nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia sa do nej aj po minuloročnom úspechu s radosťou zapojili a do ankety je prihlásených desať výborných špecialistov. V kategórii Psychiatria nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice a zároveň hlavnú lekárku siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
MUDr. Janu Greškovú v rožňavskej nemocnici pracuje už 29 rokov. Nastúpila do nej po absolvovaní atestácie v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, avšak v roku 1995 sa rozhodla odbor zmeniť. Zaujali ju osudy pacientov so psychickými poruchami a snaha im pomôcť ju nasmerovali na psychiatrické oddelenie rožňavskej nemocnice, kde začala pôsobiť ako sekundárny lekár.
Futbalový klub FK Zlatý Klas Dlhá Ves patril k stabilným účastníkom najvyššej futbalovej okresnej súťaže 1. triedy a aj v súčasnosti 6. ligy. Výnimkou bola sezóna 2007/2008 kedy klub pôsobil v 2. triede (terajšia 7. liga). Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 2000/2001, autor uvádza káder, fotografiu, výsledky a tabuľky.
Káder: Jobbágy – Orel, Barkai, Farkaš, Zoller, T. Segyo, V. Segyo, Szeman, Maté, V. Ferdinand, L. Ferdinand, Csotó, Arp. Pomaj, Att. Pomaj, N. Pomaj, Blatník, Kankula, Repka, L. Novák, A. Novák, Varga, Ruszó, Rákay.
Poľský cyklista Adrian Honkisz najrýchlejší na pretekoch Rudnou cestou – okolo Jelšavy
Napísal(a) MG - GJ
Slovenský cyklistický klub Magnezit Jelšava v spolupráci s Mestom Jelšava uskutočnili 5. júla 2020 1. kolo cyklistických pretekov jednotlivcov pod názvom „Rudnou cestou – okolo Jelšavy“ ako Majstrovstvá Východného Slovenska VRL. Najrýchlejším pretekárom na 72 km dlhej trati bol Adrian Honkisz z Poľska, ktorý ju absolvoval v čase 1:47:29,53. Pretekov sa zúčastnilo 158 účastníkov, medzi ktorými boli okrem cyklistov z rôznych oddielov zo Slovenska aj pretekári z Poľska, Maďarska a Nemecka. Bojovalo sa na trati: bývalé kasárne Jelšava, ostrý štart za mestom Jelšava – ďalej smer Teplá Voda – Lubeník – Revúcka Lehota – Mokrá Lúka – Revúca (prejazd mestom) – Mokrá Lúka – Revúcka Lehota – odbočka Slovmag – Turčok – Železník – Sirk – Červeňany – Rákošská Baňa – Rákoš – Kameňany – Držkovce – Leváre – Gemerská Ves – Licince – Šivetice – Jelšavská Teplica – Jelšava – cieľ bývalé kasárne Jelšava.
Objavte banícku minulosť regiónu Gemer aj prostredníctvom Rákošskej Bane
Napísal(a) V. Brádňanský
Pán Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Rozvojovej agentúry BBSK a o. z. Rákošská cächa v ostatnom čase využíva príležitosť, aby aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer infomoval návštevníkov stránky o rôznych podujatiach, ktoré v týchto dňoch organizujú. Tentoraz poslal na našu známu adresu pozvánku, ktorou pozýva na predstavenie ďalšieho nového turistického projektu na Gemeri. Píše: "Tentokrát vyrazíme do Rákošskej Bane, kde si pozrieme novú banícku expozíciu, ktorá doplní produkt s baníckou témou v tomto krásnom regióne. Hovorí o tom aj pripojená pozvánka, na ktorej spoznávame dnes už zamurovaný vchod do pomocnej štôlne v Rákošskej Bani, kde sa aj spomínané stretnutie 7. júla aj uskutoční. Po obhliadke novej expozície je možnosť prejsť si spoločne neďaleký náučný Chodník malých netopierov a navštíviť gotický kostolík v obci Rákoš."
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-