Keď v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj krasokorčuliar Karol Divín
Napísal(a) E. Kerekešová
V letných mesiacoch jún až august 1947 – 1952 v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj Karol Divín spolu s inými krasokorčuliarmi z Bratislavy a Prahy.
Systém bol taký, že 2 dni sa korčuľovalo a tretí deň bol voľný pre obnovu ľadu.
Každý rok musel jeho otec Anton Divín, tréner, vybavovať povolenie, aby mohli v jaskyni trénovať.
Koncom mája 1950 požiadal predseda Krajského národného výboru Košiciach Chudík predsedu ONV v Rožňave Lacha vo veci udelenia súhlasu pre krasokorčuliarov, mladých nádejných reprezentantov ČSR, aby mohli počas letných mesiacov trénovať na prírodnom ľade v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Išlo o členov JTO Sokol Bratislava – Grožajovú, Strakovú, Knapovú, Andrlíkovú a Divína.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 18. KOLO
FK Kechnec – Krásnohorské Podhradie 4:1 (0:1). G: J. Novotný, P. Palencsár, V. Macko, M. Bach – P. Boroš. ŽK: E. Švenk, P. Verčimák – J. Fatľa, M. Gelda, J. Kovács, D. Vojčík, P. Boroš, P. Džačár, T. Revúcky. R: M. Čonka – P. Tóth, Š. Miklo, DS: M. Voroňák. Div.: 100.
KECHNEC: Marcel Drábik – Mário Norko (84´ A. Danko), Pavol Verčimák, Patrik Takáč (C), Erik Švenk, Tomáš Šmajda (73´ D. Šipoš), Peter Palencsár, Viliam Macko, Matúš Bach, Jakub Novotný, Dominik Novotný (46´ M. Veľký).
PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Július Benedik (58´ D. Tisza), Tomáš Revúcky (C), Norbert Vozár, Matej Gelda (65´ D. Vozár), Ján Kovács, Daniel Vojčík, Peter Boroš.
Na konci prvého polčasu v Kechneci vybuchla bomba na ihrisku. To hostia nečakane strelili Petrom Borošom svoj prvý gól v zápase a ním dokonca vyhrali aj polčas. Cez prestávku však akoby všetko pozamŕzalo, čo pochádzalo z Podhradia a už góly padali súperovi len zo strany domácich. Hostia sa síce snažili, aj bojovali, ale ich to stálo až 7 žltých kariet. Na zisk čo len bodu im to nestačilo ale vôbec. Možno inokedy, ale snaha Podhradčanov bojovať o body sa prejavila.
Kresťanstvo v Indii / Christianity in India – Výstava fotografií indického fotografa Benoy K. Behla
Napísal(a) I. Malek,
Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya K. Behla pod názvom Kresťanstvo v Indii / Christianity in India.
Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.
Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.
Na slovensko-ukrajinskej hranici vypomáhajú aj naši dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach za účelom plnenia úloh súvisiacich s utečeneckou krízou a vojnovým konfliktom na Ukrajine, požiadalo začiatkom marca t. r. o pomoc pri zabezpečení služieb na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké a Veľké Slemence Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) Košického kraja. Slúžia sa 12 hodinové smeny od 7.00 hod. do 19.00 hod. a od 19.00 hod. do 7.00 hod. Ochota pomôcť a vystriedať vyčerpaných kolegov – dobrovoľníkov prekročila hranicu Košického kraja. Záujem o služby prejavili aj DHZO z okresu Revúca v Banskobystrickom kraji.
Dňa 30. marca 2022 o 7.00 hod. nastúpili na 24-hodinovú službu dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom a dobrovoľní hasiči z Držkoviec na hraničnom priechode v Korčoku. Počas služby zabezpečovali dopĺňanie PHM do agregátov, ktoré zabezpečovali vykurovanie stanov, kde sa umiestňovali utečenci, kým sa presunuli do Humenného, resp. Michaloviec. Pomáhali aj s batožinami utečencov.
Prvé ľadové slávnosti v Dobšinskej jaskyni boli pred 129 rokmi
Napísal(a) E. Kerekešová
Dobšinská ľadová jaskyňa sa čoskoro po objavení v roku 1870 stala obľúbeným výletným miestom. Už v roku 1871 bola sprístupnená a od roku 1881 elektricky čiastočne osvetlená. Popularitu jaskyne chcel pozdvihnúť Mikuláš Marko aj pomocou korčuľovania v nej a organizovaním letnej súťaže v krasokorčuľovaní.
Mikuláš Marko, rožňavský rodák, publicista, syn známeho majiteľa manufaktúry na výrobu kože Jozefa Marka, sa ako milovník a propagátor Gemera sústavne usiloval o zviditeľnenie jeho pamätihodností. Bol dopisovateľom do viacerých periodík, ako pravý kronikár neustále informoval verejnosť o aktuálnom dianí na Gemeri. Zároveň bol aj priaznivcom korčuliarskeho športu. Dňa 28. januára 1889 sa stal majstrom Uhorska v rýchlokorčuľovaní. Diplom o udelení titulu rýchlokorčuliarskeho majstra Uhorska mu bol udelený dňa 31. januára 1889.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
Banícke múzeum v Rožňave sa rozrastie o nový prehliadkový okruh
Napísal(a) R. Šimko
Nový prehliadkový okruh s názvom Banská doprava otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Slávnostné otvorenie sa uskutoční 7. apríla 2022 na nádvorí Zážitkového centra Sentinel o 10:00. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja, Rastislav Trnka.
Samostatný prehliadkový okruh Banská doprava bude obsahovať viaceré témy a prvky, ako sú visuté lanové dráhy na Gemeri, 3D mapa regiónu Gemer, obľúbená jazda banským vláčikom do štôlne Alexander s projekciou dobového filmu z prostredia bane alebo priestory banských pracovísk s ukážkou rôznych druhov výstuže, kde je spolu inštalovaná aj technika a banská doprava.
Futbalový klub Apex Kružná patrí medzi tie futbalové kluby, ktoré už zanikli. Jeho najväčším úspechom bolo účinkovanie v 5. lige – JZ v ročníku 1999 / 2000. Potom však pôsobil v 1. triede a niekedy aj v 2. triede riadených ObFZ Rožňava. V príspevku sa dočítame o jeho pomerne úspešnej sezóne kedy vyhral 2. triedu. K dispozícii je káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, mená najlepších strelcov a meno hráča, ktorý odohral najviac minút. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Róbert Bacso, Ján Salai – Oto Kerekeš, Marián Szabó, Michal Ruszó, Ladislav Mezei, Richard Szendi, Marcel Podracký, Martin Doboš, Juraj Rusnyák, Zoltán Lipták, Patrik Tomi, Igor Harabín, Ladislav Varga, Jaroslav Strelka, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Ľubomír Lukáč, Róbert Dókuš, Norbert Adamec, Róbert Garan, Peter Fabian, Roman Polyák, Attila Németh, Attila Šimon.
Gemerské osvetové stredisko pripravuje cez víkend ďalšiu edukačnú aktivitu v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje v týchto dňch ďalšiu edukačnú aktivitu v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje, tentoraz pre ľudové hudby a sólistov muzikantov so známym lektorom Vojtechom Botošom. So svojou kapelou bude vyučovať herný štýl a repertoár obce Jesenské. Zároveň sa zameria aj na prípravu muzikantov a vedúcich zoskupení k plánovanej postupovej súťaži hudobného folklóru Vidiečanova Habovka.
Workshop je určený hudobníkom, ktorí sa venujú ľudovej piesni, pôsobia vo folklórnom kolektíve. Výučba bude prebiehať v sále Domu tradičnej kultúry Gemera cez víkend 2. - 3. apríla 2022 so začiatkom o 9:00 hodine.
Svoju účasť je potrebné hlásiť vopred.
Vstup je voľný a podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Viac...
Zranený futbalista na zápase v Rudnej čakal na sanitku 38 minút
Napísal(a) MG od
IV. LIGA JUH dospelí VSFZ – 18. kolo
FK Krásnohorské Podhradie – OŠK Pavlovce n/Uhom 0:0. ŽK: Š. Dorkin, R. Fabián, T. Revúcky, N. Luko – R. Bajči, S. Masnica, M. Vaško, P. Ruskovský, J. Novák. R: M. Greš – J. Baldovský, M. Gibala, DS: D. Alexa. Div.: 50.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin (46´ P. Boroš), Martin Ďuríček, Roland Fabián (86´ M. Boroš), Tomáš Béke (71´ D. Tisza), Július Benedik (71´ N. Luko), Tomáš Revúcky (C), Norbert Vozár, Matej Gelda (89´ D. Vozár), Ján Kovács.
PAVLOVCE: Marek Truhan – Matúš Jarabek, Radoslav Kalanin, Stanislav Masnica (C), Daniel Lašík, Pavol Ruskovský, Roman Bajči, Dominik Sočuvka, Martin Vaško, Erik Varga, Ján Novák.
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 22/2021-2022 zo dňa 24.03.2022
Napísal(a) MG-od
Uznesenia z RIADNEJ KONFERENCIE ObFZ Rožňava zo dňa 17.3.2022:
Konferencia:
- Berie na vedomie správu predsedu mandátovej komisie
- Berie na vedomie správu predsedu ObFZ o činnosti ObFZ od poslednej konferencie
- Schvaľuje čerpanie rozpočtu za rok 2021
- Schvaľuje návrh rozpočtu za rok 2022
- Schvaľuje odmenu na zápas pre delegované osoby od 17.3.2022:
o dospelí – HR 40,- €, AR 30,- €, DZ 30,- €,
o mládež – HR 25,- €
Gemerské osvetové stredisko bude vítať jar s remeslom a pôstnym jedlom
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si príchod jari pripomenie podujatím, ktoré bude venované predovšetkým rodinám s deťmi. Dom tradičnej kultúry Gemera sa pre návštevníkov otvorí v sobotu 2. apríla. “Kvôli pandémii boli počas uplynulých dvoch rokov obmedzené aj aktivity Remeselníckeho inkubátora Gemer. RINK je unikátny projekt, ktorý združuje remeselníkov z celého kraja. Som preto rád, že cez tohtoročné veľkonočné sviatky budú môcť naši remeselníci predstaviť návštevníkom svoju činnosť, a to na pripravovanom podujatí Gemerského osvetového strediska. Už začiatkom apríla si budeme môcť pozrieť napríklad tradičnú výrobu úžitkových a dekoračných predmetov, ale aj pôstnych pokrmov súvisiacich s veľkonočnými sviatkami,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V rámci Mesiaca knihy beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Vo štvrtok 24. marca 2022 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach. O 9.00 hod. bude beseda pre žiakov škôl a o 16.00 hod. pre verejnosť. Vstupné je 2€.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát verejnosti predstaví hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Autorkou knihy je PhDr. Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-