Hodnotenie futbalovej jesene 2021 vo FK Krásnohorské Podhradie
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Krásnohorské Podhradie účinkuje v IV. lige – JUH VsFZ ako jediný zástupca okresu Rožňava. V príspevku sa dočítame o jeho pôsobení v jesennej časti, pričom k dispozícii je fotografia, káder, výsledky, tabuľka, strelci a hodnotenie hráčom daného FK.
Jozef Erdöfalvi: „Pred začiatkom súťaže nastala dilema, kam sa prihlásime. Do IV. ligy – JUH, alebo V. ligy K-G, alebo „len“ do okresnej súťaže. Nakoniec sme prihlášku do IV. ligy podali. Úvod súťaže, čo sa kvality súperov týka, bol nesmierne ťažký a tak dopadli i naše vystúpenia.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (17)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná "Historia dobsinensis": (str. 46/50):
Murovaný most na "Troch ružiach". O mostoch som sa už zmienil a teraz by som niečo chcel o stavbách v pozadí. Na pravej strane je kováčska dieľňa, niečo také ako "koňoservis na výpadovke" do Rožňavy. V pozadí, to je "hostinec", kde okrem výčapu bola aj miestnosť na spoločenské podujatia a hostinský mal i niekoľko kamrlíkov pre pocestných.
Nemôžem k tomu nepridať PRÍHODU, ktorú som si ako dieťa vypočul na posiedkach s tetou a jej kamarátkami. Posiedky mali skoro vždy rovnaký priebeh – boli v nedeľu popoludní a ja som sa ich zúčastnil, ak práve v kine bol film "mládeži neprístupný". Jedli sme grulikúchen, fanúšiky, či koláče s lekvárom, alebo aj makovú štrúdľu. Zapíjali bielou kávou z melty, cigorky, či originál zrnkovej!
Betlehemské svetlo skauti v roku 2021 priniesli na Slovensko už 32-krát. Odpaľovanie prebehlo so zreteľom na všetky platné opatrenia so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromažďovania. Jedným z mnohých cieľov Betlehemského svetla je spájať ľudí, prinášať nádej a pokoj medzi ľuďmi.
V piatok 17. 12. 2021 dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa už ôsmykrát rozhodli, že donesú do Jelšavy Betlehemské svetlo. Nakoľko už druhý rok neprebiehala distribúcia svetla vlakom, tento rok ho preberá opäť ako vlani v Plešivci od pána Ladislava Boholya so synom, skautov z Rimavskej Soboty. Tento rok čakali v Plešivci okrem jelšavských hasičov aj dobrovoľní hasiči z Muráňa a z Hucína.
Cestou domov z Plešivca bolo Betlehemské svetlo rozsvietené na Hasičskej zbrojnici v Hucíne, odkiaľ sa bude distribuovať pre záujemcov v obci.
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch.
Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.
V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov. Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje.
Hodnotenie futbalovej jesennej časti vo FK Baník Drnava
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o hodnotení jesennej časti vo futbalovom klube Baník Drnava. Príspevok obsahuje fotografiu, súpisku, hodnotenie jesene hráčom daného klubu, výsledky, tabuľku 6. ligy po jeseni a prehľad strelcov Drnavy na jeseň 2021.
Súpiska: Gabriel Jósza – Jaroslav Barczi, Peter Búlik, Erik Polyák, Gellért Zsilla, Karol Bakoš, Kristián Kovács, Attila Anna, Michal Ondrej, Brian Šoltés, Daniel Tisza, Timotej Lipták, Zoltán Búlik, Gabriel Petro, Ján Bernáth, Peter Fabian, Jakub Maliňák, Róbert Kovács, Kilián Šoltés, Jozef Rencsok, Tomáš Fabian
Hráč Drnavy Kilián Šoltés: „Jesennú časť by som zhodnotil celkom pozitívne. Na začiatku to trochu škrípalo vo výkonoch, neboli sme zohratí po dlhšej prestávke. Dostávali sme hlavne veľa gólov z dosť školáckych chýb a kvôli tomu sme prehrávali zápasy. Zápas od zápasu sa to zlepšovalo a konečne prišli aj výsledky, na ktoré sme čakali. Hralo sa nám dobre a dúfame, že na jar budeme môcť pokračovať.“
Posielate svojim blízkym či priateľom pohľadnice? Aj posielanie vianočných a novoročných pozdravov má svoju tradíciu.
Vianoce sú pre mnohých z nás najkrajšími sviatkami v roku. V predvianočnom období myslíme častejšie na svojich blízkych, priateľov a známych.
Pohľadnice boli kedysi najčastejším prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi. Skutočné poslanie pohľadnice ako praktickej formy prenášania krátkej správy alebo pozdravu sa vykryštalizovalo vtedy, keď bol obrázok približne taký dôležitý ako text.
História vzniku pohľadníc, aj tých vianočných, je veľmi zaujímavá. Krátky pohľad do minulosti nám prezrádza, že vo Francúzsku už začiatkom 17. storočia posielali mníšky z francúzskych kláštorov k Vianociam svojim známym a svojim prívržencom vlastnoručne maľované obrázky s náboženskými motívmi.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (16)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis": (43/50)
DOBŠINÁ – Dobšinský potok.
Je zaujímavé, že v našom mestečku sa skoro všetky domy otáčajú k potoku "zadkom"...
ale vytvárajú pre výtvarníka pekné zákutia
... či nie?
Z dejín baníctva a železiarstva rodiny Coburgovcov v Dobšinej a okolí do doby založenia účastinárskej spoločnosti
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.
Významné futbalové prípravné zápasy mužstiev z okresu Rožňava – 2. časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku nadväzuje na predošlú časť série príspevkov o významných futbalových prípravných zápasoch. Tentokrát uvádza prípravné zápasy od súťažného ročníka 1992/1993 (pokračovanie), po súťažný ročník 2011/2012. Pri niektorých zápasoch sú uvedení strelci gólov, niekde aj zostavy. Text dopĺňajú dve fotografie.
Pokračovanie 1992/1993:
Sirk – G. Poloma 0:2, góly: Kováč 2
dorast Rožňava – G. Poloma 2:1, góly: Molčan
Poprad-Veľká – G. Poloma 3:2, góly: Molčan, Fabian
G. Poloma – Valaliky 4:4, góly: Molčan 2, Fabian, Greško
G. Poloma – Lubeník 1:5 , góly: Ferenc.
Najstaršie rožňavské pohľadnice pochádzajú z roku 1898
Napísal(a) S. Holečková
Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.
Viac...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (15)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (40/50)
Dobšinské námestie bolo kedysi ozajstné centrum spoločenského života. V lete prišli kolotoče so strelnicou a môj otec vystrieľal pre mamu farebné papierové kvety a mne loptičku na gumičke! Predávala sa cukrová vata a na húsenkovej dráhe som sa márne snažil buchnúť do lopty, a tak som mal radšej retiazkový kolotoč. Často prišiel cirkus a mňa nezaujímali pekné artistky, ale dvaja šašovia a ich scénky! Pamätám si, že raz bola i búdka s kukátkami, kde sa premietali čierno-biele diáky z rôznych kútov sveta a večer vraj pre pánov i "šteklivé" obrázky.
V strede bola kašna – četerna s nádherne studenou vodou, obkolesená zdatnými lipami, ktoré zjari voňali a bzučali včelím spevom. Okolo predávali "gordanky" syry, Maďarky a Bulhar zeleninu a ovocie a Rejdovci grule... Na jeseň prišiel nákladiak plný červených melónov, z ktorých vyrezávali trojuholníky na koštovanie.
Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.
Medovnikárske remeslo má svoju tradíciu aj v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Medovnikárstvo, špecializované potravinárske remeslo zamerané na výrobu sladkého pečiva – medovníkov, má svoju tradíciu aj v Rožňave.
Pôvodne medovnikári spracovávali výlučne medové cesto z medu, ražnej alebo pšeničnej múky a vody. Presnú receptúru na jeho prípravu si veľmi prísne chránili a dokonca dedili z generácie na generáciu. Najdôležitejšou surovinou bol med. Od jeho kvality závisela nielen kvalita medovníkov, ale aj prestíž medovnikára. Cechové artikuly preto kládli dôraz na kúpu kvalitného medu a prísne zakazovali kupovať med od priekupníkov. Cesto sa vyrábalo do zásoby a skladovalo sa uložené v drevených debnách na tmavom mieste. Čím bolo cesto odstátejšie, tým bolo zároveň kvalitnejšie. Kúsky tuhého cesta sa potom vtláčali do foriem. Známe boli rôzne typy foriem. V období, keď medovnikárske remeslo dosiahlo svoj vrchol, sa používali drevené vyrezávané formy s rôznymi motívmi (náboženské motívy, deti v perinke, bábiky, postavy v dobovom odeve, husári, koník, kohút, srdce, abeceda, motívy kvetov a pod.).
SO ZVIERATAMI JE TO JEDNODUCHŠIE AKO S ĽUĎMI * Rozhovor so včelárom Jánom Durančíkom
Napísal(a) N. Durančíková
Ján Durančík je včelárom telom i dušou. Názov farmy MED DUŠE vznikol spojením dvoch mien, Durančík (vnuk) Šeševička (starý otec). Včelária spolu už 8 rokov, v malej dedine Gemerské Teplice, časť Jelšavská Teplica v okrese Revúca. Obidvaja sú registrovanými včelármi v Centrálnom registri včelstiev. Spolu sa starajú o 30 včelích rodín. Laboratórium apidológie a apiterapie udelilo včelárom Jánovi Durančíkovi a Ondrejovi Šeševičkovi zlatú medailu za kvetový med.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.