Zvony zvonia aj nad Dobšinského rozprávkovými Slavošovcami
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obec Slavošovce, ležiaca asi 25 km severozápadne od okresného mesta Rožňavy, si tohto roku pripomenie 700. výročie prvej písomnej zmienky. Dozvedeli sme sa to od starostu obce Ing. Štefana Baštáka, ktorý sa o tomto podujatí zmienil v rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou, odvysielanej v nedeľu 4. februára 2018 na stanici Rádio Regina. Redaktori tejto stanice Martina Bačová a Igor Michalčík venovali takmer hodinu vysielacieho času tejto hornogemerskej obci. Bolo príjemné pre nás Gemerčanov sledovať toto vysielanie. Slavošovce dnes majú 1850 obyvateľov a obec je známa aj ako rodisko Pavla Dobšinského. V obci sa nachádza aj najstaršia papiereň na území bývalého Rakúsko Uhorska, ktorej 200. výročie si pripomenuli vlani.
Rok 2017 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2017 spolu 13 835 návštevníkov. Oproti roku 2016 je to mierny pokles. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 3 883, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali aj v iných bežných mesiacoch (marec, august, september), v júni to bolo až 1 930 návštevníkov. V mesiaci október bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2017 múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy ako napríklad potápačská technika, vtáky gemerskej pahorkatiny, fajky a fajčiarske potreby, život ľudí odvlečených do lágrov po druhej svetovej vojne,
Žiaci ZŠ Jana Amosa Komenského sa starajú o zvieratká aj v zime
Napísal(a) ZŠ
Les v zime má svoj typický výzor a atmosféru. Ako keby sa v zimnom období na chvíľu zastavil čas. Pokoj v lese je len zdanlivý. I keď veľa jeho obyvateľov sa uložilo na zimný spánok (medveď, jazvec, jež...), pre mnoho zvierat nastávajú veľmi ťažké časy. Lesná zver si v tomto období len veľmi ťažko nachádza potravu. Veľa lesných živočíchov je vystavených boju o prežitie. Slabšie a vysilené jedince napádajú predátori (rys, líška, orol, vlk, mačka divá). V tomto pre zver nepriaznivom období je veľmi dôležité sa o zver starať, prikrmovať ju a pomôcť jej v boji o prežitie. Na túto náročnú úlohu sa lesníci a poľovníci pripravujú celý rok (oprava krmelcov, solísk, sušenie sena, zber gaštanov atď.) a aj my im pri tom pomáhame.
Obrázky z februárovej zimy na Gemeri po jej najnovšej nádielke
Napísal(a) MG od
Prvý deň tohto týždňa sa niesol na sociálnej sieti v znamení snehových nádielok. Horliví fotoamatéri sa predbiehali, kto sa preukáže najzaujímavejším záberom z miesta svojho bydliska. Na ich uverejnenie som však nemal veľký výber. Väčšinou sa takéto obrázky s veľkým množstvom snehu zamerali iba na dvory, alebo blízke okolia domov. Škoda. Chýbala ozajstná kvalita nielen záberu, ale aj jeho prevedenia. Ako keby sa autori snímok báli vyjsť ďalej od svojej parcely. Podľa našej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá iba stručne informovala o našom regióne a konštatovala, že "Snehová búrka zasiahla v pondelok (5.2.) od skorého rána do poludňajších hodín oblasť Silickej planiny v Rožňavskom okrese.
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
V piatok 2. februára 2018 v skorých ranných hodinách zomrel v rožňavskej nemocnici prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc. vo veku nedožitých 83 rokov. Gemer a najmä banícka obec stráca v jeho osobe vzácneho človeka i odborníka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj železorudného baníctva nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V jeho rodisku obdržal na Deň obce Rakovnica Čestné občianstvo, ktoré mu bolo udelené starostom obce Ľubošom Leštákom za jeho mimoriadnu prácu a šírenie dobrého mena obce. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v Rakovnici 6. februára 2018 o 14.00 hodine v Dome smútku.
Prof. Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 19. septembra 1935. Pochádzal z baníckej rodiny. Jeho otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudná.
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA. Ide o jubilejný piaty ročník tejto výstavy; tento rok s názvom „PREČO“. Vernisáž sa uskutočnila 30. januára 2018 za prítomnosti a pod hlavnou záštitou Dr. Istvána Grezsu, splnomocnenca vlády MR, a pod záštitou Attilu Haraszti, generálneho konzula MR v Košiciach.
Tohtoročná výstava, ktorá zaplnila všetky výstavné plochy galérie rôznorodými výtvarnými dielami súčasných autorov, pritiahla už na vernisáž veľký počet záujemcov.
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
Dňa 30.1.2018 sa v Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ za účasti 5 družstiev, s celkovým počtom 42 dievčat. Družstvo dievčat Základnej školy J. A. Komenského v zložení Kristína Kiselová, Kornélia Chlebušová, Zdenka Dachová, Zuzana Kiselová, Kristína Kilíková, Kristína Ferdinandy, Sára Krštieňová, Natália Chomčová nezaváhalo a s prehľadom zvíťazilo. Po víťazstve v obvodnom kole čaká na dievčatá zápolenie v regionálnom kole.
Dňa 26. januára 2018 sa v CVČ Revúca uskutočnil 25. ročník okresného kola súťaže v prednese slovenskej povesti Šaliansky Maťko 2018. Súťaže sa zúčastnilo 7 škôl, 18 súťažiacich, ktorí boli rozdelení do 3 kategórií. Naše súťažiace - Eliška Beňušová a Emka Adamová prišli, súťažili a vyhrali. Svojím umením oslovili porotu a s prehľadom vyhrali.
Čo si môžu vo februári 2018 návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas februára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy – „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“, „Žijem na strome a je mi dobre“, „Dieťa a jeho svet“, v rámci ktorých sú pripravené rôzne sprievodné hravé aktivity. Predmetom mesiaca február bude potápačský oblek československej produkcie z roku 1952, ktorý je súčasťou bohatej a unikátnej zbierky potápačskej techniky a výstroje. Dnešné deti si len ťažko vedia predstaviť ako sa v minulosti vychovávali deti, čo nosili oblečené a s akými hračkami sa hrali. Obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry
Viac...
Zocháči na lyžiach stáli - básne písať dokázali
Napísal(a) lyžiari a inštruktori
V pondelok sme sa pred školou zišli, / na lyžiarsky kurz sme všetci išli.// V autobuse samý smiech, / „na Donovaloch padá sneh.“ // Na chatu sme dorazili, / kufre sme hneď vybalili. // Spolu sme sa lyžovali, / aj sme trochu popadali. // Niektorí aj jumpovali, / učiteľky nám pomáhali. // Modrinky sme za tým mali, / no večer sme sa už guľovali. // Začiatočníci sa zlepšujú, / nový kopec už zlyžujú. / Náročný svah nás už láka, / tešíme sa, čo nás čaká. // Profíci sa dočkali, / z Novej hole sa spustili. // Večerné lyžovanie sa nám najviac páčilo, / na lanovke nás to potme bavilo. // Keď sme večer vošli do izby, / písali sme tieto básničky. // Počasie nám celkom prialo, / všetkým nám to lyžovalo.
Medailová úroda revúckych žiakov v druhom kole Weissmannovho pohára v zimnom biatlone
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Druhé kolo Viessmann pohára v zimnom biatlone žiakov sa konalo na plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici v sobotu 27.1.2018. Revúcu reprezentovalo 12 žiakov. V rýchlostných pretekoch sme bodovali, získali sme jedno zlato a tri striebra. Zlatý Markus Sklenárik sa postavil na pódium spolu so svojím prenasledovateľom Jánom Levčákom v kategórii 10-11 ročných žiakov, v tej istej vekovej kategórii dievčat získala striebro Lenka Repáková a v kategórii 12-13 ročných žiačok nabitej silnou konkurenciou brala striebro Tamara Molentová. Svoj prvý štart vôbec mala Nina Natália Vavreková a aj napriek smole s palicou (pretek dobehla bez nej) sa jej podarilo obsadiť peknú 7. priečku a získať II. výkonnostnú triedu.
Piesne pani Márie Brdárskej - Janoške aj v relácii Zem spieva mali ozdravujúce účinky
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obľúbený televízny folklórny program Zem spieva, ktorý mal vlani na RTVS úspešnú 1. sériu, pokračuje na Jednotke každú sobotu aj v roku 2018 druhou sériou. Pre našich Gemerských folkloristov je potešiteľné, že medzi účastníkmi jej 3. časti na obrazovkách televízorov predstavili aj našu najúspešnejšiu folkloristku z Rejdovej, pani Máriu Brdársku - Janošku. Pani Brdárska sa v priamom prenose priznala k svojmu veku, keď na otázku moderátorov odkedy spieva, povedala, že už 80 rokov od narodenia. Mladým komentátorom povedala, že jej k životu pomáha pitie zdravej studenej vody z prameňa, ktorý je v rejdovskom chotári dokonca označený ako Prameň pani Brdárskej. Je pekne upravený a môže byť príkladom udržiavania takýchto prameňov zdravej pitnej vody aj iným na širokom okolí.
Na stretnutie po vojenčine sa kamaráti hľadali päťdesiatdva rokov
Napísal(a) Ondrej Doboš
Mnohí si zaiste ešte pamätáte na reláciu Katky Brychtovej z programu RTVS v minulých rokoch, ktorá s poštárom Janom pripravili nie jednu zaujímavú príhodu a jej rozuzlenie naživo na pôde Slovenskej televízie. Táto rodinná relácia v tých rokoch zaujala množstvo divákov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Žiaľ, na Slovensku sa akosi predčasne prestalo s vysielaním tohto programu, ale v Čechách mala relácia dlhšie pokračovanie. Mnohé príhody boli veľmi poučné a ľudsky príťažlivé pre každého z pozerajúcich.
O niečom podobnom som sníval aj ja. Išlo o príhody z vojenčiny. Povinná vojenská služba u nás už síce neexistuje, ale určite nie som sám, kto si na túto etapu zo svojho života často spomína.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.