Prečo s deťmi hovorím nárečím a nehanbím sa za to
Napísal(a) Zuzana Široká
V našej časti Gemera ď, ť, ň, ľ nepoznáme. Zato však vieme, čo sú mókušky, zimórie, grúle a bvab. Aj moje deti tieto slová poznajú a používajú. Rovnako ako Gsäls, Gelbrieb a Weckle. Doma hovoríme nárečím. Vlastne dvomi. V pohode.
Turistov pekným zimným prostredím trasa zaviedla z Ardova k "Zlatej bani" a späť
Napísal(a) Martin Markušovský
Ranné veľmi chladné zimné počasie s mrznúcou hmlou v okolí Rožňavy sa v Ardove 28. januára 2017 zmenilo na pekné slnečné zimné počasie. Po úvodnom privítaní starostom obce Ardovo pánom Danielom Fábiánom sme sa vydali na turistiku v okolí obce. Trasa viedla popri Ardovskej vyvieračke k Ardovskej jaskyni. Ďalej pokračovala scenericky krásnym krajom k „Zlatej bani“ a späť do Ardova.
Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského v Rožňave už po dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) ZM
Rožňava – 27.1.2017 - „Bola raz jedna malebná krajina - Slovensko sa zvala. V nej malé mestečko Šaľa. A tá Šaľa Šalianskeho Maťka Jozefa Cígera Hronského mala. Skvosty našich starých otcov, materí, aby sa zas utvrdila láska k vlasti, domovine, k tomu peknému, čo v nás tleje, až neraz sa duša v rozprávke rozochveje..," - MUDr. Svetozár Hikkel. Keď sa v mestečku Šaľa v roku 1991 zrodila iniciatíva zorganizovať súťaž v prednese slovenských povestí,
Sirkovskym nárečím: Bašík Bahil a černokňažník
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
V dávnich šäsoch aj f Sirku luďe šakovak žili. Kus horši buli ťí mäné majetní. Ťí mali, šva dákí majetok, kone a voli trímali, buli sä lepší.A ťíto pomáhali ťím šva nemali zápräh aj tak jim dovezli z hvari drevo na kúrenia v zime.
Z prvého kola Open ligy SZKB v tatami športoch si mladí borci Kickbox Leon Revúca doviezli šesť medailí
Napísal(a) Ľ. B.
V sobotu 21. januára 2017 sa v Košiciach uskutočnilo 1. kolo Open ligy SZKB v tatami športoch (pointfighting, lightcontact, kicklight), na ktorom sa zúčastnilo 209 štartujúcich z 22 klubov, v pomerne silnej účasti Slovenska a Ukrajiny. Revúca získala celkom 6 medailí (1 x striebro, 5 x bronz), v rámci SR sme skončili na 15. mieste. Matej a Daniel mali svoju premiéru, chlapci bojovali výborne.
Nemusíte cestovať do Bratislavy - ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Putovná výstava laureátov najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava (Grand Prix BIB a Zlaté jablko) sa predstaví v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja od 6. februára do 2. marca 2017 pod názvom ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP – Nositelia najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava v polstoročnej retrospektíve.
Zocháči absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Hodiny informatiky v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej boli počas druhého januárového týždňa iné ako ostatné. Žiaci totiž absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu, ktorú pre nich pripravujú učitelia informatiky v rámci Týždňa digitálnych zručností.
Predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria putovnú archeologickú výstavu Hrady v Gemeri a Malohonte
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16.30 hod. Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti.
Biatlonová sezóna v kategóriách žiakov začala pre Klub biatlonu Magnezit Revúca sľubne. Prvé kolo Viessmann pohára sa konalo 21. a 22. januára 2017, po prvýkrát netradične v Banskej Bystrici, ktorá je Európskym mestom športu. Jedenásť štartujúcich klubu sa počas dvoch dní zúčastnilo rýchlostných aj vytrvalostných pretekov. O tom, že sezóna začala sľubne, svedčí šesť pódiových umiestnení. V kategórii žiačok 14-15 ročných si najlepšie počínala Ema Kapustová,
Viac...
Sirkovskym nárečím: Basa na drvaťe
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
Aj takvato dašva sa nám prihodžilo, koj zmo buli hrač na edné zábave f "Tatralane". Ludží bulo ako maku. Kto bi si bú nahav ujdž takú príležitošč zabavič sä a zatancovač si pri Gusťíkové muzike. Nálada bula víborná. Nadránom už luďe nevládali tancovač, len spiavali a pošúvali "halgatóvi". Už aj Pišta báči, náš basista, mav toho došč pod šäpkó. Isťe aj preto sä dav nakrätnúč na to, ebi sä z basó postaviv do vozíka z velkima kolesami, šva ženi nosili stravu do fabriki.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči hodnotili uplynulý rok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Opäť sa stretol rok s rokom a nastalo obdobie hodnotenia, čo sa v uplynulom roku udialo. V sobotu 14. januára 2017 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči stretli v Klube dôchodcov v Jelšave, aby vyhodnotili rok 2016 na výročnej členskej schôdzi. Medzi jelšavských hasičov zavítali aj kolegovia z rumunského Nadlaku.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť prezentáciu, ktorá poukázala na rôznorodú činnosť v uplynulom období.
Príjemné prostredie knižnice – príjemné aj štúdium v nej
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prešla vo svojej histórii rôznymi zmenami. 65 rokov existencie kultúrno-vzdelávacej organizácie v spoločnosti je určitým významným medzníkom.
„Počas svojho pôsobenia sa niekoľkokrát sťahovala a menila svoje sídla,“ rozhovorila sa terajšia riaditeľka knižnice
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT získajú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mäso a mäsové výrobky, domáce pagáče, med, prírodné mydlá a kozmetika, drôtené a drevené výrobky či ručne vyšívané obrazy rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Vo štvrtok 12. januára 2017 o tom rozhodla Certifikačná komisia, ktorá zároveň schválila obnovenie certifikátov pre 10 výrobcov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.