pokus, aby si takto overili svoj mechanizmus postupne deportovať aj Židov. Začalo to tým, že nakreslil čiaru po Kolíne, ktorou boli vedení Rómovia na miesto, kde ich mali naložiť na vagóny. Jedna pani sa ho pýtala, prečo to chcete robiť, keď tu Rómovia nikdy nebývali. Fakt, že táto pani vôbec ani netušila, že 400 rokov bývali Rómovia v Kolíne nad Rýnom, ho upozornil na ideu vrátiť naspäť ich mená, pretože to zlo, čo sa dialo, bolo vzdialené v Osvienčine, v Treblinke, aj inde, stovky kilometrov ďaleko, ale

priamo na mieste nebola o tom žiadna zmienka. Z toho vznikol nápad, priamo na uliciach mesta, kde sa tieto zločiny odohrali vždy tých ľudí pripomínať. A keďže väčšina majiteľov by nesúhlasila s umiestnením pripomienkových tabulí na steny domov, tak sa rozhodol umiestniť ich do dlažby. Dnes máme 48 tisíc kameňov v 18 krajinách Európy. A každým dňom pribúdajú nové a nové. Potom, ako tento projekt vymyslel, rozprával sa s kolínskym rabínom a opýtal sa, čo si myslí o myšlienke umiestniť kamene do dlažby. Rabínovi sa to páčilo a dokonca to potvrdil citátom z talmudu, ktorý hovorí, že až vtedy, keď sa zabudne na meno človeka, až vtedy sa na človeka zabudne. Preto si Gunter povedal, že tie mená donesie naspäť.
Kamene umelecky a nevtieravo pripomínajú obete nacistov a holokaustu. Podobné kamene do dlažieb pribudli už aj v Banskej Bystrici a v Lučenci. Na Slovensku začali spomienkové kamene ukladať v Banskej Bystrici, kde sa táto udalosť zopakovala vo vyššie spomínaný deň už po tretí raz. V meste pod Urpínom je tak uložených už deväť Stolpersteinov na piatich miestach. Na Slovensku je 44 kameňov v deviatich mestách a obciach.
Z Ratkovej bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných 80 Židov. Zachrániť sa podarilo iba dvom. Ostatní zahynuli v koncentračnom tábore Treblinka. V Ratkovej si takto pripomenuli miestneho obyvateľa Ľudovíta Grünfelda, ktorý sa narodil v roku 1890. Jeho odvliekli 15. mája a 24. júna 1942 zomrel v Treblinke. Pán Grünfeld predával v obci textil, no najmä bol ochotný vždy pomáhať. V čase krízy svoj tovar predával nielen za peniaze, ale napríklad aj za protislužby. Keď však začala nastupovať arizácia, zachoval sa tak, že svoju knihu dlžníkov radšej spálil. Tým zariadil to, že arizátor, ktorý sa dostane k jeho majetku, nebude môcť od miestnych obyvateľov v jeho mene nič vymáhať.
MG-OD
Foto: J.S.

































__________________________________________________
V Ratkovej na strednom Gemeri 18. septembra 2014 uložili do chodníka na námestí pamätný kameň Stolperstein, ktorý bude natrvalo pripomínať pamiatku občana obce, ktorý sa nevrátil z koncentračného tábora v II. svetovej vojne. Bol ním aj Ľudovít Grünfeld, ktorý s 80 Ratkovčanmi v roku 1942 bol deportovaný do Treblinky, odkiaľ sa už nevrátil.
"Začalo to v roku 1940, keď ma inšpirovalo deportovanie rómskych občanov v Nemecku v Kolíne nad Rýnom, čo bolo pre nacistov, akýsi testovací
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-