V Ratkovej na strednom Gemeri 18. septembra 2014 uložili do chodníka na námestí pamätný kameň Stolperstein, ktorý bude natrvalo pripomínať pamiatku občana obce, ktorý sa nevrátil z koncentračného tábora v II. svetovej vojne. Bol ním aj Ľudovít Grünfeld, ktorý s 80 Ratkovčanmi v roku 1942 bol deportovaný do Treblinky, odkiaľ sa už nevrátil. 
"Začalo to v roku 1940, keď ma inšpirovalo deportovanie rómskych občanov v Nemecku v Kolíne nad Rýnom, čo bolo pre nacistov, akýsi testovacípokus, aby si takto overili svoj mechanizmus postupne deportovať aj Židov. Začalo to tým, že nakreslil čiaru po Kolíne, ktorou boli vedení Rómovia na miesto, kde ich mali naložiť na vagóny. Jedna pani sa ho pýtala, prečo to chcete robiť, keď tu Rómovia nikdy nebývali. Fakt, že táto pani vôbec ani netušila, že 400 rokov bývali Rómovia v Kolíne nad Rýnom, ho upozornil na ideu vrátiť naspäť ich mená, pretože to zlo, čo sa dialo, bolo vzdialené v Osvienčine, v Treblinke, aj inde, stovky kilometrov ďaleko, ale
priamo na mieste nebola o tom žiadna zmienka. Z toho vznikol nápad, priamo na uliciach mesta, kde sa tieto zločiny odohrali vždy tých ľudí pripomínať. A keďže väčšina majiteľov by nesúhlasila s umiestnením pripomienkových tabulí na steny domov, tak sa rozhodol umiestniť ich do dlažby. Dnes máme 48 tisíc kameňov v 18 krajinách Európy. A každým dňom pribúdajú nové a nové. Potom, ako tento projekt vymyslel, rozprával sa s kolínskym rabínom a opýtal sa, čo si myslí o myšlienke umiestniť kamene do dlažby. Rabínovi sa to páčilo a dokonca to potvrdil citátom z talmudu, ktorý hovorí, že až vtedy, keď sa zabudne na meno človeka, až vtedy sa na človeka zabudne. Preto si Gunter povedal, že tie mená donesie naspäť.
Kamene umelecky a nevtieravo pripomínajú obete nacistov a holokaustu. Podobné kamene do dlažieb pribudli už aj v Banskej Bystrici a v Lučenci. Na Slovensku začali spomienkové kamene ukladať v Banskej Bystrici, kde sa táto udalosť zopakovala vo vyššie spomínaný deň už po tretí raz. V meste pod Urpínom je tak uložených už deväť Stolpersteinov na piatich miestach. Na Slovensku je 44 kameňov v deviatich mestách a obciach.
Z Ratkovej bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných 80 Židov. Zachrániť sa podarilo iba dvom. Ostatní zahynuli v koncentračnom tábore Treblinka. V Ratkovej si takto pripomenuli miestneho obyvateľa Ľudovíta Grünfelda, ktorý sa narodil v roku 1890. Jeho odvliekli 15. mája a 24. júna 1942 zomrel v Treblinke. Pán Grünfeld predával v obci textil, no najmä bol ochotný vždy pomáhať. V čase krízy svoj tovar predával nielen za peniaze, ale napríklad aj za protislužby. Keď však začala nastupovať arizácia, zachoval sa tak, že svoju knihu dlžníkov radšej spálil. Tým zariadil to, že arizátor, ktorý sa dostane k jeho majetku, nebude môcť od miestnych obyvateľov v jeho mene nič vymáhať.
MG-OD
Foto: J.S.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.