Táto súťaž podľa stránky Fandom.sk. bola označená za základnú školu súčasnej slovenskej fantastiky. Do súťaže prispievali aj takí autori ako Michal Hvorecký, Alexandra Pavelková, Zuzana Mojžišová, Miloš Janoušek či Gustáv Murín. Vtedy ani netušili, že o niekoľko rokov už nebudú posielať poviedky do súťaže, ale v obnovenom nultom ročníku sa stanú porotcami.
Do tohto ročníka sa podarilo organizátorom súťaže angažovať slovenských spisovateľov, etablovaných v tomto žánri, akými sú Zuzana Mojžišová, Alexandra Pavelková, Michal Hvorecký či Pavol Rankov a tiež knižného vydavateľa Petra Michalíka. Porotkyňa Zuzana Mojžišová si na svoje spisovateľské začiatky spomína takto: „Keď som v roku 1993 posielala do Ceny Gustáva Reussa svoju poviedku, netušila som, že toto rozhodnutie predznamená môj ďalší život.“ Táto súťaž má teda naozaj zmysel a potvrdzuje to aj tento príklad úspešnej autorky dnes už viac ako desiatky kníh.
Dobrú myšlienku vzkriesenia revúckej súťaže chváli aj ďalší úspešný spisovateľ Michal Hvorecký: „Žánrová súťaž fantastiky by sa na Slovensku zišla. Od roku 2002, žiaľ, Cenu Gustáva Reussa nič nenahradilo. Navyše, o fantasy a science-fiction je dnes oveľa väčší záujem ako vtedy,“ hovorí porotca súťaže Hvorecký, mimochodom tiež niekdajší účastník Ceny Gustáva Reussa.
Aj v tomto roku sa súťažilo v dvoch kategóriách. V prvej kategórii (15-25 rokov) súťažilo 34 poviedok, v druhej kategórii (25 a viac rokov) súťažilo 29 poviedok. O oceneniach sa všetci autori dozvedeli na slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže s názvom Fantastický deň v meste Hviezdovedy 29. októbra 2021 cez OnlineStream z revúckej Mestskej knižnice.
Finalistami v prvej kategórii sú: 1. miesto Liana Vidová, Nitra – za prácu Duch v knižnici, 2. miesto Eva Páleníková, Žilina – Puto, 3. miesto Nina Chorvátová, Bratislava – Simon Robert. V druhej kategórii boli najlepšími: 1. miesto M. H. Berk – Odyséja, 2. miesto Kristína Lenart – Vinič, 3. miesto Dominika Madro – Pokrývač. V oboch kategóriách bola udelená aj Cena mesta Revúca, ktorú získali Lívia Lukácsová, Bytča - Ticho v dome č. 6175 a František Škoda, Topoľčany za poviedku Dokonalá žena.
 |
 |
 |
||
| Lívia Lukácsová | Kristína Lenart | František Škoda |
Pre tých, ktorí nevyhrali, má porotkyňa súťaže Zuzana Mojžišová jasný odkaz – treba vydržať a určite sa nevzdávať! „Cena Gustáva Reussa mi vliala do žíl novú krv, bolo to zábavné, niektoré príspevky vlastne ani neboli pokusy, ale hotové regulárne poviedky už-už pripravené na publikovanie. A ak nie teraz, tak určite nabudúce, len treba vydržať a nevzdávať sa, literatúra je občas tvrdý chlebík.“
Viac na www.cenagustavareussa.sk | www.facebook.com/cenagustavareussa
napísala: Nikola Durančíková
Túto správu ilustrujeme zábermi z OnlineStreamu z vyhodnotenia súťaže a vyhlásenia výsledkov. Reprofoto G. M. Reussa je jediný jeho zachovaný portrét od P. M. Bohúňa.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-