Medzi vzácnymi hosťami, ktorí sa akcie zúčastnili, boli aj tretí tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej Republike Sergej NIKITIN, MUDr.Pavel Dubček – syn Alexandra Dubčeka, prededa Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing.Pavol BRNDIAR a ďalší hostia.
Po položení vencov k pamätníku spomínaných obetí vo svojom príhovore predseda ZO SZPB JUDr. Jozef Pupala zdôraznil význam odkazu SNP, boja proti fašizmu, obete 2. svetovej vojny, zásluhu vojakov Červenej armády na oslobodení aj tejto obce.
Zdôraznil, že udalosti zo dňa 4.11.1944 neboli v tomto regione ojedinelé. Pred touto udalosťou dva týždne dňa 21.10.1944 v osade Suchý Potok pri Kocihe fašisti zavraždili nevinných 3 mužov a 4 ženy.
Táto tragická udalosť sa odohrala „iba“ 50 dní pred oslobodením obce vojakmi Červenej armády pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského. Pri oslobodzovaní obce Hodejov, pod ktorú vtedajšie osady vrátane Čierneho Potoka patrili, padlo 123 červenoarmejcov a 9 vojakov Rumunskej armády.
Tieto udalosti je potrebné pripomínať najmä mladej generácii, ktorá vplyvom modernej „historiológie“ o nebezpečenstve fašizmu, ktorý sa modernou formou práve dnes snaží ovládnuť celú našu planétu. Je treba pripomínať príčiny nástupu fašizmu po skončení 1. Svetovej vojny v Taliansku, Portugalsku, Nemecku, Maďarsku, Španielsku, ktorých štáty sa nezmierili s Versailským mierom po skončení l. svetovej vojny a rozpútali aj druhú, ktorá si vyžiadala takmer 60 milónov ľudských obetí a o materiálnych ani nehovoriac.
Tretí tajomník VRF v SR Sergej NIKITIN vo svojom príhovore poďakoval prítomným ale aj všetkým obyvateľom Gemera a Slovenska, ktorí uchovávajú pamiatku svojim osloboditeľom a podotkol, že vyjadruje uznanie organizátorom dnešnej akcie, spomienku tak veľkých obetí zo 4.11.1944 na takú malú obec si zaslúži pozornosť a uznanie. S uznaním sa vyslovil aj po takmer dvoch desiatok bývalých obyvateľov obce, ktorí sa zapojili do protifašistického boja, dokonca pán Juraj LAKOTA ako príslušník 1. čs. sam. brigády v ZSSR bojoval na území ZSSR od roku 1943.
MUDr. Pavol DUBČEK vo svojom príhovore poďakoval za pozvanie na toto spomienkové zhromaždenie a vyzdvihol ducha v akom sa celá akcia nesie. Vyslovil uznanie obyvateľom obce, že si uchovávajú živú pamiatku na udalosti spred 71. rokmi. O existencii tejto malej obci sa dozvedel prvý raz z periodika SZPB BOJOVNÍK a preto pozvanie na toto podujatie so zvedavosťou a radosťou prijal.
Osobne ho okrem spomínaných udalostí zaujala aj budova, kde sa akcia konala, pretože prostriedky na jej výstavbu boli zo zbierky Amerických Slovákov a Čechov a základný kameň budovy bol položený 4.11.1928 teda 16 rokov pred najtragickejšiou udalosťou v obci. Osobne v tejto skutočnosti vidí akúsi symboliku, pretože jeho starý otecko Štefan Dubček odišiel v roku 1912 do USA a pracoval v Chicagu. Možno aj on prispel nejakým dolárikom na projekt, z ktorého boli po rozpade Rakúsko-Uhorska stavané školy najmä na Slovensku. Jeho starý otec, nakoľko bol veľmi pokrokový, vstúpil už v USA do komunistickej strany a po vytvorení ČSR sa vrátil na Slovensko a bol jedným z iniociatorov založania KSS vo svojom bydlisku. V roku 1925 odišiel v rámci medzinárodného programu „INTERHEĽPA“ do Pišpeku v Kirgizku s celou rodinou, kde sa podieľal na budovaní textilneho a nábytkárskeho závodu. Neskôr odišli do Gorkého , kde sa zúčastnil výstavby automobilového závodu známý ak GAZ. V čase ohrozenia republiky sa starí rodičia vrátili na Slovensko, kde sa starký zapojil do ilegálnej práci KSS a príprave Povstania. Bol však odhalený a vydaný Nemcom, ktorí ho odvliekli do Mathausenu. Po vojne sa vrátil ale so silne podlomeným zdravím. Do SNP sa zapojil aj jeho strýko Július, ktorý počas jedných z bojov padol. Otecko Alexander Dubček bol taktiež v SNP, bol dvakrát ranený, ale prežil. V závere príhovoru vyslovil prianie, že ak ho aj v budúcnosti na naše akcie pozveme, ak mu to čas dovolí s radosťou príde.
Ing.Pavol BRNDIAR – predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote poďakoval organizátorom za prípravu a dôstojný priebeh akcie. Podotkol, že je pozoruhodné, že v obci s počtom 154 obyvateľov je pomerne aktívna ZO SZPB, ktorá ma 48 členov SZPB, čo je asi najväčšia organizácia na Slovensku v pomere k počtu obyvateľov. Vyjadril uznanie vedeniu ZO SZPB aj za organizovanie iných akcií, napríklad tento rok už 10. ročník KVAPKY KRVI SNP, ktorý organizuje ZO SZPB ako jediná na Slovensku, alebo najmladšiu akciu športovú streľbu „Memorial gen Imricha Gibalu“ na počesť účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok.
Predseda ZO SZPB
JUDr. Jozef Pupala

































__________________________________________________
ZO SZPB a Obecný úrad v Čiernom Potoku dňa 6.11.2015 spoločne zorganizoval verejnú členskú schôdzu ZO SZPB a pietne zhromaždenie občan pri 71. výročí tragickej udalosti v obci, kedy nyllassiovskí fašisti odviekli z obce a okolitých osád 14 mužov, z ktorých útrapy koncentračného tábora neprežili 12-ti.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-