Tisovec (27)
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja a Mesto Tisovec pozývajú všetkých nadšencov neprofesionálneho umenia a dobrej hudby do Daxnerovho domu v Tisovci.
V piatok 19. júna 2026 so začiatkom o 17.00 hodine sa uskutoční v tradičnom priestore už 32. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb z Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu. Podujatie nesie meno významnej osobnosti kultúrneho života nielen nášho regiónu – Jána Plichtu.
V programe sa môžete započúvať do tónov hudby v podaní dychových hudieb z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťom 32. ročníka prehliadky je Dychové zoskupenie DIKOBRASS z Banskej Bystrice. Program svojím vystúpením spestria deti z domáceho Detského folklórneho súboru Čížiček.
Turistický chodník na Hradovú v Tisovci je po obnove bezpečnejší a prístupnejší
Napísal(a) J. Ulický
Turistický chodník vedúci na Hradovú v Tisovci, nachádzajúci sa v Národnom parku Muránska planina v najprísnejšom stupni ochrany prešiel významnou obnovou. Cieľom úprav bolo zabezpečiť bezpečný prechod najnáročnejšími úsekmi trasy. Tento atraktívny, ale náročný úsek je pokračovaním náučného chodníka vedúceho z centra Tisovca na Hradovú a umožňuje sa späť do Tisovca vrátiť okružnou trasou po žltej turistickej značke. Obnova zároveň rozširuje ponuku dostupných trás v rámci národného parku a prispieva k lepšiemu sprístupneniu jeho prírodných hodnôt.
“Hrebeň Hradovej je jedným z najatraktívnejších a najfotogenickejších miest na Gemeri, s neuveriteľnými výhľadmi. Je skvelé, že toto miesto sa stáva bezpečnejším a dostupnejším pre viac návštevníkov nášho regiónu, ale samozrejme, i pre miestnych turistov,” uviedol Jaroslav Hric, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Dňa 26.1.2025 si Tisovčania pripomenuli 80. výročie oslobodenia mesta vojakmi Rumunskej kráľovskej armády. Pamiatku padlých osloboditeľov pripomenul v krátkej modlitbe námestný farár v CZ ECAV Rimavská Píla Mgr. Marián Bodolló, ktorý pripomenul aktuálnosť obetí nezmyselných vojen aj neďaleko našich hraníc. Zúčastnení osláv položili venček pri pamätnej tabuli v Rimavskej Píle, venovanej 21 obetiam 1. a 2. sv. vojny z radov miestnych obyvateľov. Motto na tabuli znie: "Mrtvy je ten, kto zabudol na hrôzy vojny, kto dovolí, aby vznikla nová!" Zásluhu na zhotovení a osadení tabule má Ing. Peter Mináč a zdokumentovanie obetí Mgr. Ľubomír Bagačka.
Nevynechajte 29. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu
Napísal(a) K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota – kultúrna inštitúcia Bansko-bystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Tisovec a Mestským kultúrnym strediskom v Tisovci usporiada 29. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu.
Festival Janka Plichtu sa koná 1. júla 2023 v Tisovci so začiatkom od 11:00 hod.
Na prehliadke sa predstavia: Dychová hudba Hradovanka z Tisovca, Dychová hudba mesta Hnúšťa, Dychová hudba SMZ Magnezitár z Jelšavy, Dychová hudba RS 6 z Rimavskej Soboty. Hosťom tohtoročného festivalu je Dychová hudba Železiarne Podbrezová.
Unikátny film so vzácnymi historickými zábermi spestrí zážitky návštevníkom zubačky v Tisovci
Napísal(a) L. Vargová,
Z viac než 300 vzácnych historických fotiek vznikol krátky dokumentárny film, ktorý predstaví históriu slávnej ozubnicovej železnice. Ten bude premietaný v múzeu zubačky na železničnej stanici v Tisovci. Film priblíži nielen históriu, ale spolu s ďalšími atrakciami aj spríjemní chvíle pasažierom historických zážitkových vlakov, ktoré už štvrtú sezónu jazdia po koľajniciach Banskobystrického kraja, vrátane tých na Gemeri.
Tisovec 30.7.2022 – Múzeum ozubnicovej železnice v Tisovci predstavilo nové dokumentárne video, ktoré prezentuje bohatú históriu a významné míľniky tejto železničnej trate.
Video ponúka aj vďaka oživeniu historických fotografií množstvo zaujímavých informácií o tejto jedinečnej trati, ktorá je od roku 2008 zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka. Unikátna je predovšetkým vďaka ozubnicovej železnici, ktorá na svojej trase prekonáva až 50,2 ‰ stúpanie do horského sedla Zbojská, nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 725 m n. m.
Pripomenuli si 160. výročie prijatia Memoranda národa slovenského
Napísal(a) M. Kojnoková
Spomienkové stretnutie zorganizovali MO Matice slovenskej a Mesto Tisovec – oddelenie kultúry a športu a Mestská knižnica A. H. Škultétyho v Tisovci. Jeho cieľom bolo pripomenúť si požiadavky slovenského národa, ktoré boli v čase ich sformulovania pred 160 rokmi výrazom odporu Slovákov voči násilnej maďarizácii.
V priestore dnešného Memorandového námestia v Turčianskom Sv. Martine sa vtedy zišlo okolo 5 tisíc zástupcov slovenských žúp, ktorí počas manifestácie prijali memorandum, ktorým okrem iného upozornili aj na právo používať na slovenskom území slovenský jazyk. Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia prvých troch slovenských gymnázií. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na území Slovenska. Od memoranda sa odvíjali najvýznamnejšie dokumenty Slovákov, ktorými sa emancipovali ako svojbytný a samostatný národ v srdci Európy s právom na sebaurčenie a vlastnú štátnosť.
Na evanjelickom cintoríne v Tisovci obnovujú hroby padlých československých vojakov
Napísal(a) V. Brádňanský
Písal sa jún 1919, keď v našom regióne prebiehali ťažké boje medzi československou armádou a maďarskou červenou armádou. Tieto boje netrvali dlho, ale ich dopad na civilné obyvateľstvo, ktoré sa nestihlo spamätať z ťažkých útrap 1. svetovej vojny, predstavoval ďalšiu náročnú skúšku. Vojna, ktorá sa do historiografie zapísala ako ,,Boj o Slovensko v roku 1919“, zanechala v našich obciach množstvo obetí, ktoré upadli do zabudnutia. Mnohé hroby postupom času zanikli, alebo boli zničené. Viaceré pamätné miesta ako aj mená obetí, boli po prevzatí moci komunistami v roku 1948 odstránené a zničené. Podobne to bolo aj s interpretáciou a výskumom týchto udalostí, ktoré sa snažili komunisti odstrániť z našich dejín. Je preto akýmsi zázrakom, že sa v Tisovci dochovali hroby našich padlých vojakov a legionárov.
Zomrel Ján Valentík, výrazná herecká postava Gemera
Napísal(a) tisovec.sk
Tisovská webová stránka dnes oznámila pre Gemer i Gemerčanov smutnú správu. V nedeľu 12. mája nás navždy opustil vzácny človek, Tisovčan celou dušou a celým srdcom, pán Ján Valentík. Odišiel človek, ktorý bol stelesnením húževnatosti, pracovitosti, múdrosti a predovšetkým ľudskosti, lásky a dobroty. Správa o jeho smrti nás zasiahla ako blesk z jasného neba a my sme nemali čas poďakovať mu za jeho prácu a za všetko, čím obohatil náš život.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.