Základné školy (503)
V školskom klube detí počas mesiaca knihy spoločne spoznávali dobrodružstvá Robinsona Crusoa
Napísal(a) Mgr. Ľ. KlimentováPre žiakov prvého stupňa pripravili TRADIČNÝ VEĽKONOČNÝ JARMOK
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá tohto roku na marec. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Najintenzívnejšie tieto sviatky prežívajú deti. Maľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi veľmi obľúbené chvíle v rodinách i v škole, kde sa rozvíja ich predstavivosť, kreativita a podporujú sa zručnosti.
Rovesnícke vyučovanie na veľkonočných Tvorivých dielňach v Jelšave sa aj žiakom z Muráňa i Lubeníka páčilo
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 22. marca 2016 sa uskutočnili v Základnej škole s materskou školou Jelšava veľkonočné Tvorivé dielne. Tvorivé dielne boli výnimočné tým, že širokú paletu zaujímavých aktivít predviedli všetkým zúčastneným žiačky 8. ročníka – Jaroslava Samková, Viktória Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Kamilka Gonová. Dievčatá sa zhostili úlohy učiteliek veľmi dobre, samy vysvetľovali jednotlivé techniky výroby veľkonočných dekorácií.
Základná škola Ivana Branislava Zocha v Revúcej už dlhé roky stavia svoj spôsob výučby, aktivity a hodnoty školy na pevných pilieroch. Hlavným cieľom školy je zušľachťovanie osobnosti žiaka, poskytnutie priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku, osvojenie základných kultúrnych zručností ako nástrojov ďalšieho vzdelávania, budovania základov pre chápanie vzťahov a súvislostí.
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
Napísal(a) Ondrej Doboš
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Žiaci v dnešnej dobe získavajú z rôznych strán veľké množstvo informácií o životnom cykle vody. Sú to informácie zo zemepisu, fyziky, biológie či chémie. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, vďaka podpore Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. a Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. pripravili
Základnú školu Ivana Branislava Zocha v Revúcej sme už dávnejšie premenovali na Školu dobrých skutkov, v ktorej sa pravidelne konajú rôzne aktivity zamerané na šírenie dobra podľa liturgických období. Do niektorých činností sa zapájajú žiaci celej školy, iné sú vyhradené skôr pre žiakov navštevujúcich náboženskú výchovu.
ZOCHÁČI na donovalskom lyžiaráku
Napísal(a) ☺ deviatačky - už lyžiarky☺Šiesty ročník Rýchlych šípov v ZŠ I. B. Zocha úspešný
Napísal(a) Mgr. Andrea TokárováŽiačky základných škôl bojovali v Revúcej o víťaza obvodného kola vo florbale
Napísal(a) Mgr. M. PirochováViac...
Olympiáda z ruského jazyka u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Jaroslava KoňuchováProjektový týždeň v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Projektový týždeň na prvom stupni. Nevšedný ruch na chodbách základnej školy Ivana B. Zocha v Revúcej, pobehovanie žiakov s očakávaním v očiach, príprava pomôcok - to všetko našepkávalo, že je tu opäť týždeň netradičného vyučovania. Žiaci nedočkavo prekladali košíky s ovocím a zeleninou, navzájom si
Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia nielen priemyselným a politickým, ale aj kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Pôsobilo tu množstvo významných osobností, medzi nimi aj Ivan Branislav Zoch. Tento polyhistor, ktorého meno dnes hrdo nesie jedna z revúckych základných škôl založil dokonca kapelu, ktorá sa na revúckych báloch starala o zábavu.
Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Každoročne patrí 10. december ľudským právam, pretože tento deň bol uznaný za Medzinárodný deň ľudských práv. Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia, aby si ich vedeli neskôr hájiť. Stretávajú sa s nimi na hodinách občianskej náuky či etickej výchovy a diskutujú o nich.
Pretože chceme, aby boli naši žiaci čo najviac rozhľadení v oblasti ľudských práv, zorganizovali sme v našej škole v utorok 15. 12. 2015 školské kolo Olympiády ľudských práv. Zúčastnilo sa jej 8 žiakov zo 7. až 9. ročníka, pre ktorých je táto olympiáda určená. Skladala sa z dvoch častí, písomnej a ústnej. Po napísaní testu si súťažiaci vytiahli jednu z desiatich tém z oblasti ľudských práv a vyjadrili svoj názor. Najlepšie sa darilo Davidovi Pribilincovi z VIII. A, ktorý v tejto súťaži zvíťazil. Druhé miesto získal Miroslav Dendis z VIII. B a tretie miesto právom patrí Filipovi Kováčovi z VIII. A triedy.

































Počas tretieho februárového týždňa sme sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku na Donovaloch. Po príchode sme mali v pláne zložiť si batožinu a vyraziť na svah. Počasie to
Viete, v ktorom roku vzlietlo súčasné najväčšie osobné dopravné lietadlo na svete, v koľkých športoch sa bude súťažiť na LOH v Brazílii, či ako sa vlastným menom volá slovenský youtuber a vloger Gogo?
Dňa 11.02.2016 sa na pôde GMK v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev: ZŠ Lubeník, ZŠ Sirk a 4 revúcke školy: ZŠ J. A.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-