Základné školy (503)
V školskom klube detí počas mesiaca knihy spoločne spoznávali dobrodružstvá Robinsona Crusoa
Napísal(a) Mgr. Ľ. KlimentováPre žiakov prvého stupňa pripravili TRADIČNÝ VEĽKONOČNÝ JARMOK
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá tohto roku na marec. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Najintenzívnejšie tieto sviatky prežívajú deti. Maľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi veľmi obľúbené chvíle v rodinách i v škole, kde sa rozvíja ich predstavivosť, kreativita a podporujú sa zručnosti.
Rovesnícke vyučovanie na veľkonočných Tvorivých dielňach v Jelšave sa aj žiakom z Muráňa i Lubeníka páčilo
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 22. marca 2016 sa uskutočnili v Základnej škole s materskou školou Jelšava veľkonočné Tvorivé dielne. Tvorivé dielne boli výnimočné tým, že širokú paletu zaujímavých aktivít predviedli všetkým zúčastneným žiačky 8. ročníka – Jaroslava Samková, Viktória Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Kamilka Gonová. Dievčatá sa zhostili úlohy učiteliek veľmi dobre, samy vysvetľovali jednotlivé techniky výroby veľkonočných dekorácií.
Základná škola Ivana Branislava Zocha v Revúcej už dlhé roky stavia svoj spôsob výučby, aktivity a hodnoty školy na pevných pilieroch. Hlavným cieľom školy je zušľachťovanie osobnosti žiaka, poskytnutie priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku, osvojenie základných kultúrnych zručností ako nástrojov ďalšieho vzdelávania, budovania základov pre chápanie vzťahov a súvislostí.
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
Napísal(a) Ondrej Doboš
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Žiaci v dnešnej dobe získavajú z rôznych strán veľké množstvo informácií o životnom cykle vody. Sú to informácie zo zemepisu, fyziky, biológie či chémie. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, vďaka podpore Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. a Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. pripravili
Základnú školu Ivana Branislava Zocha v Revúcej sme už dávnejšie premenovali na Školu dobrých skutkov, v ktorej sa pravidelne konajú rôzne aktivity zamerané na šírenie dobra podľa liturgických období. Do niektorých činností sa zapájajú žiaci celej školy, iné sú vyhradené skôr pre žiakov navštevujúcich náboženskú výchovu.
ZOCHÁČI na donovalskom lyžiaráku
Napísal(a) ☺ deviatačky - už lyžiarky☺Šiesty ročník Rýchlych šípov v ZŠ I. B. Zocha úspešný
Napísal(a) Mgr. Andrea TokárováŽiačky základných škôl bojovali v Revúcej o víťaza obvodného kola vo florbale
Napísal(a) Mgr. M. PirochováViac...
Olympiáda z ruského jazyka u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Jaroslava KoňuchováProjektový týždeň v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Projektový týždeň na prvom stupni. Nevšedný ruch na chodbách základnej školy Ivana B. Zocha v Revúcej, pobehovanie žiakov s očakávaním v očiach, príprava pomôcok - to všetko našepkávalo, že je tu opäť týždeň netradičného vyučovania. Žiaci nedočkavo prekladali košíky s ovocím a zeleninou, navzájom si
Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia nielen priemyselným a politickým, ale aj kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Pôsobilo tu množstvo významných osobností, medzi nimi aj Ivan Branislav Zoch. Tento polyhistor, ktorého meno dnes hrdo nesie jedna z revúckych základných škôl založil dokonca kapelu, ktorá sa na revúckych báloch starala o zábavu.
Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Každoročne patrí 10. december ľudským právam, pretože tento deň bol uznaný za Medzinárodný deň ľudských práv. Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia, aby si ich vedeli neskôr hájiť. Stretávajú sa s nimi na hodinách občianskej náuky či etickej výchovy a diskutujú o nich.
Pretože chceme, aby boli naši žiaci čo najviac rozhľadení v oblasti ľudských práv, zorganizovali sme v našej škole v utorok 15. 12. 2015 školské kolo Olympiády ľudských práv. Zúčastnilo sa jej 8 žiakov zo 7. až 9. ročníka, pre ktorých je táto olympiáda určená. Skladala sa z dvoch častí, písomnej a ústnej. Po napísaní testu si súťažiaci vytiahli jednu z desiatich tém z oblasti ľudských práv a vyjadrili svoj názor. Najlepšie sa darilo Davidovi Pribilincovi z VIII. A, ktorý v tejto súťaži zvíťazil. Druhé miesto získal Miroslav Dendis z VIII. B a tretie miesto právom patrí Filipovi Kováčovi z VIII. A triedy.
































Počas tretieho februárového týždňa sme sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku na Donovaloch. Po príchode sme mali v pláne zložiť si batožinu a vyraziť na svah. Počasie to
Viete, v ktorom roku vzlietlo súčasné najväčšie osobné dopravné lietadlo na svete, v koľkých športoch sa bude súťažiť na LOH v Brazílii, či ako sa vlastným menom volá slovenský youtuber a vloger Gogo?
Dňa 11.02.2016 sa na pôde GMK v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev: ZŠ Lubeník, ZŠ Sirk a 4 revúcke školy: ZŠ J. A.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-