Základné školy (503)
Deň počítačovej bezpečnosti si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Deň počítačovej bezpečnosti sa oslavuje od roku 1988. Je určený na zvýšenie informovanosti o význame a potrebe ochrany počítačov a dát. Pripomína ľuďom nevyhnutnosť počítačovej bezpečnosti pred rôznymi hrozbami. Počítačoví odborníci poskytujú viac ako 50 spôsobov na zabezpečenie ochrany počítačov a v nich uložených dát.
Téma počítačovej bezpečnosti sa týka nielen dospelých, ale aj žiakov, ktorí denne používajú počítače, tablety, či mobily. Túto skutočnosť si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej.
Zocháči zažiarili na celoslovenskej talentovej súťaži v Bojniciach
Napísal(a) Ing. Alena Kvetková
Pred dvomi mesiacmi sme dostali ponuku zapojiť sa do Detskej celoslovenskej talentovej súťaže, organizovanej Nadáciou Pomocné ruky, ako súčasť programu prevencie drogových závislostí, ani chvíľku sme nezaváhali. Videli sme jedinečnú príležitosť zviditeľniť talenty ZŠ I. B. Zocha z Revúcej, a zároveň príležitosť poukázať na zmysluplné využitie voľného času našich detí. Nebolo však vôbec jednoduché vybrať z množstva šikovných detí dvoch reprezentantov. Voľba nakoniec padla na našu „tanečnú nádej“ Leu Svieženú zo VII. A a „klavírneho virtuóza a skladateľa“ Gerharda Kevina Lázoka zo VI.A.
Vianočné tvorivé dielne v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 24. novembra 2015 sa konali v Jelšave Tvorivé dielne. Tvorivé dielne, nesúce sa v duchu Vianoc, zorganizovala Základná škola s materskou školou v Jelšave v spolupráci s Mestským múzeom v Jelšave. Svoju šikovnosť na tomto adventnom podujatí predviedli žiačky ôsmeho ročníka – Jarka Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Viktória Samková. Dievčatá návštevníkom ukázali rôzne techniky výroby vianočných ozdôb ako napr. výrobu stromčekov zo špagátov, stromčeky a vianočné gule z vatových tampónov, patchworkové vianočné gule či stromčeky šťastia. Tieto a iné výrobky potešili oko každého účastníka tohto predvianočného sviatku a už teraz sa tešíme na ďalšie podobné podujatia.Osobitne sa chcem poďakovať Mgr. Táničke Strelkovej, riaditeľke Mestského múzea v Jelšave, za pomoc pri realizácii tejto peknej akcie.
Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria: „Pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra (Medzinárodný deň HIV a AIDS) si ľudia z celého sveta pripínajú červenú stužku. Hovoria tým „zaujímam sa o tému HIV a AIDS“, „som znepokojený/á“, „venujem sa vzdelávaniu, aby sa HIV nešírilo“. Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria „pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“. Ako vidieť, dôvodov je veľa. Červená stužka s nami ostáva počas celého roka, aby sme nezabudli na jej odkazy a posolstvá.
„Kde bolo, kde nebolo, alebo predsa len bolo? Stál v jednom tmavom lese hrad a vedľa neho malá chalúpka.“
Tak týmito slovami sa začína jedna rozprávka, ktorej autorkou je práve naša žiačka, Simonka Sokolová zo VI. A triedy Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej. Simonka sa v mesiaci október zúčastnila regionálnej autorskej literárnej súťaže Dobšinského rozprávkový Gemer. Vo štvrtok 22.10.2015 sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote konalo vyhodnotenie tejto súťaže,
Každý dobrý skutok, ktorý vykonáme počas adventu, bude postupne zdobiť vianočný stromček
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová

Včerajšou nedeľou (29.11.2015) sa začal adventný čas. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci sme zapálili už v nedeľu 29. novembra.
V ten istý deň nám v škole začali odbíjať adventné hodiny, ktoré nám budú ukazovať čas až do vianočného rána 25.12.
Zocháči z Revúcej hľadali múdrosť ukrytú v knihách aj prostredníctvom výtvarných záložiek
Napísal(a) Mgr. Ľubica Senková
Žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa opäť zapojili do česko-slovenského projektu: „Záložka do knihy spája školy“ a podporili niekoľkoročnú peknú tradíciu.
Tento školský rok prebiehal už šiesty ročník a niesol sa v znamení hesla: „Múdrosť ukrytá v knihách“. V súčasnosti je obľúbeným zdrojom získavania informácií internet, ktorý však spôsobuje absenciu čítania kníh, hlavne u žiakov základných škôl. A práve preto využívame každú príležitosť napomôcť vybudovať si hlbší záujem žiakov o prácu s knihou.
Téma žiakov zaujala a opäť príjemne prekvapili - svojimi výtvarnými záložkami dokázali,
Možno ešte rodičia netušia, ale ich deti sú naozajstní malí experti
Napísal(a) Mgr. Ľubica Klimentová
Možno ešte rodičia netušia, ale ich deti sú naozajstní malí experti. Každé dieťa má svoje záujmy, hobby, alebo koníčky, niečo čo ho zaujíma a každý deň sa tejto záľube venuje. A tak sme si spolu s deťmi ZŠ I. B. Zocha v Revúcej navrhli čarovný plášť experta, ktorý keď si dieťa oblečie, stane sa na chvíľu expertom v určitej oblasti. Expert prítomným deťom porozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú a podelí sa s nimi o svoje vedomosti, alebo zručnosti.
Prvým naším expertom bol Maťo zo IV. A triedy, ktorý si pripravil peknú prezentáciu o Muránskej Dlhej Lúke, kde býva. Prostredníctvom fotografii nám predstavil nielen prítomnosť, ale aj bohatú históriu Muránskej Dlhej Lúky.
Jelšavskí žiaci opäť spoznávali svet financií
Napísal(a) Mgr. Petra Semanová
Na celodennej akcii sa žiaci druhého stupňa ZŠ Jelšava učili ako hospodáriť s peniazmi. V stredu, 11. novembra 2015, sa už po druhýkrát na našej škole konalo podujatie na zvyšovanie povedomia finančnej gramotnosti. Ani teraz nechýbal odborník, papierové euromince, či kvíz.
Po tom, čo sa prvý ročník tohto podujatia stretol s neobyčajne veľkým záujmom, aj tento raz sa mohli žiaci v danej oblasti vzdelávať zábavno-súťažnou formou. Stalo sa tak najmä vďaka tomu, že Základná škola s materskou školou v Jelšave je zapojená do vzdelávacieho programu Junior Achievement Slovensko a Slovenskej bankovej asociácie - Viac ako peniaze.
Seniorov Cilky potešili svojimi básňami, piesňami, žilky im rozihrali tančekom v rytme country
Napísal(a) Mgr. Helena Peniaková
Október bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších. Práve tento mesiac je príležitosťou pre nás ostatných, aby sme si uctili našich seniorov. Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej tak urobili v utorok 27. 10. 2015, keď navštívili obyvateľov domu sociálnych služieb „Cilku“. Seniorov potešili svojimi básňami, piesňami, žilky im rozihrali tančekom v rytme country. Za svoj výkon ich seniori odmenili potleskom a balíčkom sladkostí.
Viac...
Medzinárodný deň školských knižníc v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
Už druhý rok si žiaci a učitelia ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej pripomenuli Medzinárodný deň školských knižníc. Zapojili sa do celoslovenského projektu pod záštitou ministra kultúry p. Draxlera. Všetko to začalo v piatok 23.10.2015 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc s knižkou v škole si priniesli spacáky a dobrú náladu. Najprv sa poriadne vybláznili na diskotéke, kde nechýbali rôzne súťaže. Neskôr čakala maličkých rozprávočka z knihy zo školskej knižnice a veľkých veľké prekvapenie. Od 23,00 hod. sa všetky triedy snažili získať časti výsledného obrázku a zároveň vyhrať veľkú literárnu súťaž. V nočnej škole museli plniť rôzne úlohy. Neboli vôbec ľahké. Museli uhádnuť spisovateľov, ktorých knihy sú v školskej knižnici, museli preukázať zručnosť pri plavbe lodičkami, taktiež odhadnúť hmotnosť kníh zo školskej knižnice a množstvo iných úloh. V závere na čas poskladať výsledný obrázok a zistiť, kto na obrázku je. No a pravdaže to bol Ivan Branislav Zoch. Víťazom sa stala V. A trieda, ktorá si domov odniesla pekné vecné ceny. Ale víťazom boli vlastne všetci žiaci a učitelia, ktorí to v nočnej škole vydržali.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-