Základné školy (504)
Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Každoročne patrí 10. december ľudským právam, pretože tento deň bol uznaný za Medzinárodný deň ľudských práv. Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia, aby si ich vedeli neskôr hájiť. Stretávajú sa s nimi na hodinách občianskej náuky či etickej výchovy a diskutujú o nich.
Pretože chceme, aby boli naši žiaci čo najviac rozhľadení v oblasti ľudských práv, zorganizovali sme v našej škole v utorok 15. 12. 2015 školské kolo Olympiády ľudských práv. Zúčastnilo sa jej 8 žiakov zo 7. až 9. ročníka, pre ktorých je táto olympiáda určená. Skladala sa z dvoch častí, písomnej a ústnej. Po napísaní testu si súťažiaci vytiahli jednu z desiatich tém z oblasti ľudských práv a vyjadrili svoj názor. Najlepšie sa darilo Davidovi Pribilincovi z VIII. A, ktorý v tejto súťaži zvíťazil. Druhé miesto získal Miroslav Dendis z VIII. B a tretie miesto právom patrí Filipovi Kováčovi z VIII. A triedy.
Deň počítačovej bezpečnosti si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Deň počítačovej bezpečnosti sa oslavuje od roku 1988. Je určený na zvýšenie informovanosti o význame a potrebe ochrany počítačov a dát. Pripomína ľuďom nevyhnutnosť počítačovej bezpečnosti pred rôznymi hrozbami. Počítačoví odborníci poskytujú viac ako 50 spôsobov na zabezpečenie ochrany počítačov a v nich uložených dát.
Téma počítačovej bezpečnosti sa týka nielen dospelých, ale aj žiakov, ktorí denne používajú počítače, tablety, či mobily. Túto skutočnosť si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej.
Zocháči zažiarili na celoslovenskej talentovej súťaži v Bojniciach
Napísal(a) Ing. Alena Kvetková
Pred dvomi mesiacmi sme dostali ponuku zapojiť sa do Detskej celoslovenskej talentovej súťaže, organizovanej Nadáciou Pomocné ruky, ako súčasť programu prevencie drogových závislostí, ani chvíľku sme nezaváhali. Videli sme jedinečnú príležitosť zviditeľniť talenty ZŠ I. B. Zocha z Revúcej, a zároveň príležitosť poukázať na zmysluplné využitie voľného času našich detí. Nebolo však vôbec jednoduché vybrať z množstva šikovných detí dvoch reprezentantov. Voľba nakoniec padla na našu „tanečnú nádej“ Leu Svieženú zo VII. A a „klavírneho virtuóza a skladateľa“ Gerharda Kevina Lázoka zo VI.A.
Vianočné tvorivé dielne v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 24. novembra 2015 sa konali v Jelšave Tvorivé dielne. Tvorivé dielne, nesúce sa v duchu Vianoc, zorganizovala Základná škola s materskou školou v Jelšave v spolupráci s Mestským múzeom v Jelšave. Svoju šikovnosť na tomto adventnom podujatí predviedli žiačky ôsmeho ročníka – Jarka Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Viktória Samková. Dievčatá návštevníkom ukázali rôzne techniky výroby vianočných ozdôb ako napr. výrobu stromčekov zo špagátov, stromčeky a vianočné gule z vatových tampónov, patchworkové vianočné gule či stromčeky šťastia. Tieto a iné výrobky potešili oko každého účastníka tohto predvianočného sviatku a už teraz sa tešíme na ďalšie podobné podujatia.Osobitne sa chcem poďakovať Mgr. Táničke Strelkovej, riaditeľke Mestského múzea v Jelšave, za pomoc pri realizácii tejto peknej akcie.
Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria: „Pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra (Medzinárodný deň HIV a AIDS) si ľudia z celého sveta pripínajú červenú stužku. Hovoria tým „zaujímam sa o tému HIV a AIDS“, „som znepokojený/á“, „venujem sa vzdelávaniu, aby sa HIV nešírilo“. Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria „pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“. Ako vidieť, dôvodov je veľa. Červená stužka s nami ostáva počas celého roka, aby sme nezabudli na jej odkazy a posolstvá.
„Kde bolo, kde nebolo, alebo predsa len bolo? Stál v jednom tmavom lese hrad a vedľa neho malá chalúpka.“
Tak týmito slovami sa začína jedna rozprávka, ktorej autorkou je práve naša žiačka, Simonka Sokolová zo VI. A triedy Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej. Simonka sa v mesiaci október zúčastnila regionálnej autorskej literárnej súťaže Dobšinského rozprávkový Gemer. Vo štvrtok 22.10.2015 sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote konalo vyhodnotenie tejto súťaže,
Každý dobrý skutok, ktorý vykonáme počas adventu, bude postupne zdobiť vianočný stromček
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová
Včerajšou nedeľou (29.11.2015) sa začal adventný čas. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci sme zapálili už v nedeľu 29. novembra.
V ten istý deň nám v škole začali odbíjať adventné hodiny, ktoré nám budú ukazovať čas až do vianočného rána 25.12.
Zocháči z Revúcej hľadali múdrosť ukrytú v knihách aj prostredníctvom výtvarných záložiek
Napísal(a) Mgr. Ľubica Senková
Žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa opäť zapojili do česko-slovenského projektu: „Záložka do knihy spája školy“ a podporili niekoľkoročnú peknú tradíciu.
Tento školský rok prebiehal už šiesty ročník a niesol sa v znamení hesla: „Múdrosť ukrytá v knihách“. V súčasnosti je obľúbeným zdrojom získavania informácií internet, ktorý však spôsobuje absenciu čítania kníh, hlavne u žiakov základných škôl. A práve preto využívame každú príležitosť napomôcť vybudovať si hlbší záujem žiakov o prácu s knihou.
Téma žiakov zaujala a opäť príjemne prekvapili - svojimi výtvarnými záložkami dokázali,
Možno ešte rodičia netušia, ale ich deti sú naozajstní malí experti
Napísal(a) Mgr. Ľubica Klimentová
Možno ešte rodičia netušia, ale ich deti sú naozajstní malí experti. Každé dieťa má svoje záujmy, hobby, alebo koníčky, niečo čo ho zaujíma a každý deň sa tejto záľube venuje. A tak sme si spolu s deťmi ZŠ I. B. Zocha v Revúcej navrhli čarovný plášť experta, ktorý keď si dieťa oblečie, stane sa na chvíľu expertom v určitej oblasti. Expert prítomným deťom porozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú a podelí sa s nimi o svoje vedomosti, alebo zručnosti.
Prvým naším expertom bol Maťo zo IV. A triedy, ktorý si pripravil peknú prezentáciu o Muránskej Dlhej Lúke, kde býva. Prostredníctvom fotografii nám predstavil nielen prítomnosť, ale aj bohatú históriu Muránskej Dlhej Lúky.
Jelšavskí žiaci opäť spoznávali svet financií
Napísal(a) Mgr. Petra Semanová
Na celodennej akcii sa žiaci druhého stupňa ZŠ Jelšava učili ako hospodáriť s peniazmi. V stredu, 11. novembra 2015, sa už po druhýkrát na našej škole konalo podujatie na zvyšovanie povedomia finančnej gramotnosti. Ani teraz nechýbal odborník, papierové euromince, či kvíz.
Po tom, čo sa prvý ročník tohto podujatia stretol s neobyčajne veľkým záujmom, aj tento raz sa mohli žiaci v danej oblasti vzdelávať zábavno-súťažnou formou. Stalo sa tak najmä vďaka tomu, že Základná škola s materskou školou v Jelšave je zapojená do vzdelávacieho programu Junior Achievement Slovensko a Slovenskej bankovej asociácie - Viac ako peniaze.
Viac...
Seniorov Cilky potešili svojimi básňami, piesňami, žilky im rozihrali tančekom v rytme country
Napísal(a) Mgr. Helena Peniaková
Október bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších. Práve tento mesiac je príležitosťou pre nás ostatných, aby sme si uctili našich seniorov. Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej tak urobili v utorok 27. 10. 2015, keď navštívili obyvateľov domu sociálnych služieb „Cilku“. Seniorov potešili svojimi básňami, piesňami, žilky im rozihrali tančekom v rytme country. Za svoj výkon ich seniori odmenili potleskom a balíčkom sladkostí.
Medzinárodný deň školských knižníc v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
Už druhý rok si žiaci a učitelia ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej pripomenuli Medzinárodný deň školských knižníc. Zapojili sa do celoslovenského projektu pod záštitou ministra kultúry p. Draxlera. Všetko to začalo v piatok 23.10.2015 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc s knižkou v škole si priniesli spacáky a dobrú náladu. Najprv sa poriadne vybláznili na diskotéke, kde nechýbali rôzne súťaže. Neskôr čakala maličkých rozprávočka z knihy zo školskej knižnice a veľkých veľké prekvapenie. Od 23,00 hod. sa všetky triedy snažili získať časti výsledného obrázku a zároveň vyhrať veľkú literárnu súťaž. V nočnej škole museli plniť rôzne úlohy. Neboli vôbec ľahké. Museli uhádnuť spisovateľov, ktorých knihy sú v školskej knižnici, museli preukázať zručnosť pri plavbe lodičkami, taktiež odhadnúť hmotnosť kníh zo školskej knižnice a množstvo iných úloh. V závere na čas poskladať výsledný obrázok a zistiť, kto na obrázku je. No a pravdaže to bol Ivan Branislav Zoch. Víťazom sa stala V. A trieda, ktorá si domov odniesla pekné vecné ceny. Ale víťazom boli vlastne všetci žiaci a učitelia, ktorí to v nočnej škole vydržali.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).