Školstvo (581)
Seniorov Cilky potešili svojimi básňami, piesňami, žilky im rozihrali tančekom v rytme country
Napísal(a) Mgr. Helena Peniaková
Október bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších. Práve tento mesiac je príležitosťou pre nás ostatných, aby sme si uctili našich seniorov. Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej tak urobili v utorok 27. 10. 2015, keď navštívili obyvateľov domu sociálnych služieb „Cilku“. Seniorov potešili svojimi básňami, piesňami, žilky im rozihrali tančekom v rytme country. Za svoj výkon ich seniori odmenili potleskom a balíčkom sladkostí.
Medzinárodný deň školských knižníc v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
Už druhý rok si žiaci a učitelia ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej pripomenuli Medzinárodný deň školských knižníc. Zapojili sa do celoslovenského projektu pod záštitou ministra kultúry p. Draxlera. Všetko to začalo v piatok 23.10.2015 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc s knižkou v škole si priniesli spacáky a dobrú náladu. Najprv sa poriadne vybláznili na diskotéke, kde nechýbali rôzne súťaže. Neskôr čakala maličkých rozprávočka z knihy zo školskej knižnice a veľkých veľké prekvapenie. Od 23,00 hod. sa všetky triedy snažili získať časti výsledného obrázku a zároveň vyhrať veľkú literárnu súťaž. V nočnej škole museli plniť rôzne úlohy. Neboli vôbec ľahké. Museli uhádnuť spisovateľov, ktorých knihy sú v školskej knižnici, museli preukázať zručnosť pri plavbe lodičkami, taktiež odhadnúť hmotnosť kníh zo školskej knižnice a množstvo iných úloh. V závere na čas poskladať výsledný obrázok a zistiť, kto na obrázku je. No a pravdaže to bol Ivan Branislav Zoch. Víťazom sa stala V. A trieda, ktorá si domov odniesla pekné vecné ceny. Ale víťazom boli vlastne všetci žiaci a učitelia, ktorí to v nočnej škole vydržali.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.